yerry
komentáře u částí děl
Odľahčená poviedka o jednej mongolskej magickej potvore a skupine študentov mágie. Text je očividne určený mladším čitateľom a aj preto pravdepodobne u mňa nezabodovala...
Príbeh o dvoch čarodejníčkach a postavičkách z lesa možno osloví predškolský drobizg. Ako rozprávka na dobrú noc to môže fungovať, ako fantasy pre dospelého čitateľa veľmi nie, aj napriek svojmu odľahčenému štýlu...
Očividne kontroverzne vyznievajúca poviedka, za to u mňa naozaj kvalitná fantasy spĺňajúca aj tie najkritickejšie parametre, a naviac aktuálna. Žena ako bojový mág a vojak, ktorý ju zajme. Ich púť do nepriateľského hlavného mesta mení pohľady na vec. Ak potlačíš tmu svetlom, noc nenastane... Žiara pohltí príčinu, oheň strávi celé mesto, ak si to budeš priať...
Fantasy s upírmi a sukubami nejako nemusím ale táto mierne erotická nakladačka ma zaujala. Autorkin popis nie príliš originálneho deja bol pomerne originálne spracovaný. Spoločne s autorkinou poviedkou z minuloročného ročníka Fantázie "Zožrať za živa", už asi viem aký typ poviedky od nej čakať nabudúce. Teda o zábavu je postarané...
Dobrá satira aj na aktuálne témy prišla vhod. Dosť kvalitné bonmoty a ešte kvalitnejší text robia z tejto poviedky veľmi dobré sústo aj bez tej pizze...
Ako dystopia poviedka veľmi nefunguje, ako klasická sci-fi však áno. Napriek slabšiemu záveru oceňujem na poviedke predovšetkým autorov nápad. Včelí úľ by som však vo svojich útrobách fakt mať nechcel...
Zaujímavosťou na tejto poviedke je, že nie je zrejmé, či sa jedná o dystopiu alebo o autorkinu víziu riešenia budúcnosti. Niečo podobné už opísal Aldridge vo svojej poviedke o väzení budúcnosti, kde to tak pozitívne nevidel. Tiež sa pripájam k negatívnemu videniu podobných riešení. Očividne u mňa poviedka spôsobila dilemu a to aj napriek niekoľkým slabším miestam, čo svedčí o jej kvalite...
Fantasy poviedka o autorovi fantastických príbehov, ktorý ešte nenapísal posledný zväzok svojej viaczväzkovej ságy, zúfalom otcovi a jeho chorom synovi. Príbeh sa odohráva v troch rovinách. V rovine autora, rovine otca a rovine fiktívnej postavy autorovej ságy...
O sériovom vrahovi, ktorý nechcel byť blbý. Dvakrát múdry z tejto poviedky nie som a to som ani nikoho nezabil...
Vzťahovka s trochu znepokojivou pachuťou. O žene, ktorá využíva svoju príťažlivosť na mužské zotročenie. Sukuba? A ešte o niečom, čo sa pozerá z temného kúta stropu. Poviedka je písaná v náznakoch a podobenstvách. Nič nie je určité. Soft BSDM ako vyšitá ale nie tak zjavná...
Trochu drsnejší hororový príbeh. Narkomanka, dieťa, smrť a smetiar, to sú ústredné premenné. Ak som to správne pochopil - ak máš blbý život, niet o čo stáť...
V rámci tejto antológie poviedka ideálna svojim rozsahom, formou i obsahom. Krátky hororček, ktorý neurazí. Barónka Žofia Bosniaková je síce historická postava, ale jej bravúrny autorkin opis, i keď fiktívny, naozaj stál za to. Dobrú chuť :)
Opis myšlienkových pochodov ženy zo socialistického paneláka až po konečné inferno. Fikcia a možno aj pohanský motív sa tu prelína s realitou. Nebyť zbytočného hejtu na bývalý režim, ktorý autorka trochu preexponovala, poviedka mohla byť celkom slušné psycho. Zo slušného psycha však trčí PR korektnosť v súčasnom podaní ako päsť na oko. Teda ďalšia poviedka, v ktorej je klišé zbytočne nadužívané...
Poviedku by som radil niekam medzi klasiku a soft sci-fi. Konečne som sa v tejto antológii dočkal tradičnejšieho žánrového podania. Je tu planéta s prerasteným hmyzom ako od Heinleina. Ale na rozdiel od jeho borcov v pancieroch a so zbraňami ťažkého kalibru, ktorý ten hmyz likvidujú, tu je dvojica vedátorov a ten hmyz nie je nepriateľský. Autor svoje dielko korení úvahou o duši resp. vedomí počas teleportácie. Nastoľuje tak filozofické otázky bytia. Veľmi dobre písaná poviedka, zanechávajúca stopy v pamäťových sektoroch, v ktorých sa informácia udrží dlhodobejšie...
Naivita z tejto poviedky tryská ako prúd Niagarských vodopádov. Autorka je nevypísaná, použité technické rekvizity sú na zaplakanie. Logika a stavba textu tohto pokusu o časovku kríva na obe nohy...
V rámci tejto antológie poviedka patriaca medzi tie najlepšie. Pripomenula mi Asimovove romány a poviedky o robotoch. Filozofické otázky bytia a sebauvedomovania umelej inteligencie narážajú na svoje mantinely. Chýba pozorovateľ. Môže byť vesmír tým, čím je, bez toho, kto ho dokáže interpretovať? Poviedke nechýba vtip a nadhľad. Toto a podobné si vždy rád prečítam...
Podobne ladená poviedka ako tá predchádzajúca od Martina Benkoviča. Tejto však nechýbal určitý drajv a spolu s fantasy postavami je o pár levelov lepšia. Teda áno, nechýbal koncentrák. Ale postavy neboli tak šablónovité a prvoplánové. Ich jednanie nevyznelo tak klišéovite. Ak trochu prižmúrim svoje krátkozraké oko, fajn poviedka...
Zručne napísaná ale tak politicky angažovaná poviedka, že to ťahalo oči. O jednom náckovi, ktorý si prežíva to, čo prial svojim oponentom. Autor si to možno neuvedomil, ale výstavbou príbehu podporil to, čo chcel poprieť. Nie vždy totiž platí, že klin klinom sa vyráža... (Víťaz súťaže ??? )
Poviedka zo začiatku vyzerala na riadnu červenákovčinu. Sympatické boli slovanské mytologické bytosti (ich atribúty a správanie však veľmi nie). Inak nič nové pod slnkom. Tradičné kulisy, tradičné archetypy - budúca slepá liečiteľka a zatrpknutý liečiteľ... Žiaľ aj tradičný záver, typický pre dievčenský text...
Priveľmi abstraktná fantasy poviedka. Trochu weird, trochu folklór. Taký myš-maš o temnote, elektrotieni, bleskoch a podobných rekvizitách. Tentokrát ma autorka nepresvedčila...