whack
komentáře u částí děl
Keby sa dej odohrával 10 rokov po invázii, sedelo by to. Ale vzhľadom na to, že sa odohráva 2 dni po, reakcie a konanie ľudských postáv sú absolútne neprirodzené, čo kompletne kazí atmosféru.
Je svet okolo nás vôbec realita, alebo je to všetko len nejaký pokus a my sme figúrky? Pravdupovediac, už som o tom neraz uvažoval.
Ľudia žijúci v tejto antiutopickej vízii budúcnosti sú sieťou kontroly silno zovretí v sociálnych skupinách, pričom si veľká väčšina z nich ani neuvedomuje, že nie sú slobodní. Tí zvyšní sú označovaní ako "Ekoteroristi". Ak ich odhalia, budú preprogramovaní, pretože chcú konať inak ako sa požaduje. Táto poviedka predbehla dobu!
Toto je kapitola "Pigs is Equal" knihy "The Pig Who Sang to the Moon", v ktorej Jeffrey Moussaieff Masson trochu antropomorfisticky (využitím poľudšťovania) približuje život prasiat. Veľmi zaujímavo popisuje zložité spoločenské vzájomné vzťahy prasiat voľne žijúcich, prasiat na rodinných farmách s výbehom a prasiat uväznených v železných klietkach s betónovou podlahou vo veľkochovoch. Je to písané pekne a bez popisov brutálnych porážok na bitúnkoch. Mali by si to prečítať najmä konzumenti mäsa.
Toto je kapitola "The Holocaust of Factory Farming" knihy "Without a Tear: Our Tragic Relationship with Animals", v ktorej Mark H. Bernstein približuje intenzívny chov zvierat v mäsovom, mliekarenskom a vaječnom priemysle. Je to celkom hnus financovať tieto veci kupovaním si živočíšnych výrobkov v obchodoch, keď vieme, čo sa za nimi skrýva. Vždy si nahováram, že veď sa hovorí o USA, tam je welfare zvierat predsa len kúsok za EÚ, ale nikdy ma to neukľudní.
Toto je kapitola "Deliver Me From My Necessities" knihy "Dominion: The Power of Man, the Suffering of Animals, and the Call to Mercy", v ktorej Matthew Scully píše o strašných podmienkach zvierat vo veľkochovoch. Scully, ktorý v tej dobe pracoval ako poradca prezidenta Georga W. Busha, mal jedinečné možnosti rozprávať sa s najvyššie postavenými osobami tzv. moderného mäsového priemyslu, a vstup na farmy najväčšej korporácie na „produkciu bravčového mäsa“, Smithfield Foods, ktorá má na svedomí otrasnú smrť 40 miliónov prasiatok ročne v USA. Z popisu toho, čo videl, príde zdravým ľuďom nevoľno. Tradičné farmárstvo rýchlo zaniká, likviduje ho intenzívny chov, čiže veľkochovy, kde zvieratá žijú bez slamy, bez slnečného svetla, na betóne, obklopené železnou mrežovou klietkou tak malou, že sa tam nemôžu ani otočiť. Celý život, 24 hodín denne, uväznené bez možnosti pohybu. Umelé oplodňovanie a odoberanie mláďatok, zúfalý plač, porážka na bitúnku, to je ďalšia časť, ktorú nebudem radšej rozoberať. Pripomína mi to stredoveké mučiarne. Podľa mňa ľudia, ktorí vedia, čo sa deje, a napriek tomu si kúpia mäso, nemôžu byť psychicky normálni.
Dystopická budúcnosť. Korporátokracia. Manipulácia s ľudským vedomím a verejnou mienkou. Ľudia sú polovičnými strojmi s nanotechnologickými implantátmi a fyziologicky zmenenými dispozíciami. S nainštalovaným programom v mozgu. Vymenil by som ich za stromy, paprade a machom obrastené kamene. Sympatickejší ako oni mi boli dokonca aj anti-technokratickí teroristi z FSA. Záverečná pointa sa mi nepáčila: (SPOILER) Zmarenie prevzatia viny za atómovú deštrukciu spôsobenú tými, čo boli ľuďmi a teraz sú polorobotmi - zabitie Nemesis, poslankyne spravodlivej pomsty, ktorá chcela ľuďmi zničený svet reštartovať. Celý príbeh sa niesol v duchu smrti, krvi a zlámaných kostí, no toto všetko zrovna pri vyvrcholení zatienili moralistické gýče. Ostal prázdny pocit neuspokojivého konca, averzie voči transhumanizmu a technologickej civilizácii.
Poviedka, aj keď trochu zveličene, hovorí o tom, ako naša civilizácia dopadne, keď bude naďalej ignorovať upozornenia vedcov a environmentalistov na dopady deštruktívnych činností človeka. Pre mňa najlepšia poviedka knihy Navštivte planetu Zemi!
Nie je horor ako horor. Autor je aktivista zo združenia Otevři oči, žiadny skúsený spisovateľ, preto prižmurujem oko nad tým, že prvá časť tejto jeho krátkej poviedky ma nedokázala emočne vtiahnuť do príbehu. Po ďalších pár vetách som si ale uvedomil, o kom to vlastne píše – hlavní "hrdinovia" sú totiž prasatá vo veľkochove – tak to je horor v pravom slova zmysle!
Z tejto deprimujúcej poviedky cítiť nepríjemný pach špinavého preľudneného veľkomesta. Veľkopredajne. Budúcnosti.