yerry komentáře u knih

Pribúdajúcim počtom zväzkov v jednotlivých ságach zvyčajne narastajú vatové výplne a dej sa zbytočne naťahuje. To však nie je prípad tohoto autora. Kvalita a pútavosť príbehov Steina, Barbariča a Jaroša pribúdajúcim počtom narastá.

Dej sa presúva do Prešporka a udalosti majú poriadne temný rámec. Detektívny prvok je už sofistikovanejší napriek svojmu záveru, ktorý bol trochu zjednodušený. Chvíľami akoby som čítal niektorý z románov od Petry Neomillnerovej. Na rozdieľ od jej fantasy rámca, Červenák príbeh vložil do reálneho prostredia, v reálnom čase a obsadil ho skutočne žijúcimi postavami. Mimo iných, ako vedľajšia postava sa tu mihne aj známa krvavá grófka Alžbeta Báthoryová...

Opäť potešili historické reálie a kontext. Zabudnuté názvy jednotlivých bratislavských štvrtí a okolitých obcí nemali chybu. Spočiatku som si aj myslel, že autor sa občas pomýlil alebo mierne zavádzal, ale bližší prieskum mi dokázal, že neznalosť bola na mojej strane. Za všetky uvediem autorom uvádzaný názov Petržalky ako Ungerau. Udrelo mi to do očí, keďže by tam malo byť Engerau. Pravdu však mal autor. Najstarším názvom Petržalky bol skutočne Unger Au (1422 nem. Unger = ostrov), nasledovali Ungerau až neskôr Engerau.

Autorove romány majú jednoznačne edukatívnu formu s pútavým príbehom. Naučia viac ako kvantum učebníc dejepisu poplatných svojej dobe. História v autorovom podaní napriek fiktívnym prvkom sa stáva zaujímavou a plastickou. Môžeš ju vidieť a uchopiť ju...

28 16.01.2021

Trochu útlejší zväzok spomedzi ostatných, záležitosť pre niekoho na jedno zhltnutie. Domine Barbarič v ňom hrá sólo, kaprál Jaroš sa objaví až v samotnom závere, aby predviedol svoje dosť perverzné sklony.

Ocitáš sa v Štiavnici aby si sa po krátkom čase presunul na starodávny hrad Sitno, sídla niekdajších lúpežných rytierov či pohanského obetiska z ešte starších čias. Spolu s Barbaričom budeš pátrať po jednej stratenej osobe nežného pohlavia. Zahľadíš sa pritom do druhej osoby. Spoznáš najmocnejšiu ženu vtedajšieho Uhorska a príde aj na tajnú chodbu (tá sa vždy ráta) a samozrejme aj na tureckých nájazdníkov. Barbaričov nový kanón bude v tomto zväzku riadne otestovaný.

To, že deduktívny proces postupu pátrania, nie je autorova najsilnejšia stránka, až tak nevadí. Vynahrádza to dejom, dialógmi a dobrodružnými vsuvkami. Ako odpočinkové čítanie kniha nemá chybu...

27 27.04.2021

Momentálne síce posledný zväzok detektívnych historických príbehov Barbariča, Steina a Jaroša ale na jeseň sa chystá vydanie v poradí už 8. pokračovania (Pre hrsť dukátov). Červenák tak drží doposiaľ svoju najdlhšiu šnúru s rovnakými hlavnými postavami.

V tomto dieli sa ocitáš v katolíckej Plzni, kde pod ctihodným povrchom tleje riadna sexuálna nádielka, zvrátenosti a vraždy. Autor to korení dobovými miestnymi kulinárskymi špecialitami a kolorit dokresľujú rozsiahle podzemné chodby a zamknuté dvere.

Mám dojem, že s ženskou postavou, ktorá sa tu vyskytne, sa určite v budúcich zväzkoch stretneš. Žena takých záporných kvalít sa v Červenákových románoch veľmi nevyskytuje a ak len epizodicky. Momentálne ma napadá snáď len Dračia cárovná - Baba Jaga v druhom zväzku Bohatiera. Držím palce ;)

Čo sa týka samotného kriminálneho prípadu, ten sa nesie v tradičnom autorovom štýle, teda trojica vyšetrovateľov je viac akčná ako deduktívna a zločinci ukecaní aj na smrteľnej posteli. Ale to len tak na okraj. Asi vieš, prečo čítaš autorove romány. Teda ako zvyčajne, veľmi dobré oddychové čítanie...

26 05.08.2021

Príbeh síce nemal takú razanciu ako ten predošlý, ale napriek tomu sa opäť výborne čítal. Červenák ťahá z rukáva stále nové námety, odohrávajúce sa v rozličných prostrediach. Len ústredné postavy zostávajú tie isté. Pričom ich charakterové vlastnosti sa nedajú definovať ako dobré, či zlé. Slúžia moci, ako inak. Nebola by to historická detektívka, ak by tomu tak nebolo. Z toho vyplýva aj fakt, že spravodlivosť, ktorú vykonávajú musí straniť momentálnej vládnej moci, na základe čoho vznikajú paradoxné situácie, kedy tá kladná strana nemusí byť jednoznačne kladná...

Hlavné postavy tentoraz vyšetrujú atentát na arcivojvodu s pozadím, na ktorom sa odohráva konflikt katolíkov s protestantmi v Rakúskej monarchii. Tentoraz prevažne vo Viedni. S vykresľovaním ženských postáv sa autor tiež zlepšuje. Na scénu nastupuje tajomná femme fatale Pani zo Šternberka. Dúfam, že sa s ňou autor ešte vytasí...

Tradične ako je to už u Červenáka zvykom, jeho vyšetrovatelia nie sú žiadny Poirot či slečna Marplová. Krv potečie aj v tomto prípade, a nebude jej málo. Barbaričova nová zbraň v podobe niekoľkohlavňového príručného kanóna, či Jarošov katovský meč na jeho pleci sú predzvesťou krvavých rán, večerov aj nocí pre všetkých, ktorí stoja na opačnej strane "zákona"...

26 26.01.2021

Zatiaľ hádam najlepšia časť z tejto série o kapitánovi Báthorym. Dej sa prenáša do Chorvátska a Červenák ti tak pútavou formou mixu literárnej fantasy a historického románu poskytne cestopis a faktografické údaje dejov 17. storočia. Napodiv, čo u neho zvykom nieje, vsúva do deja erotickú pasáž. Na efekt bola síce dobrá ale akási nepatričná vzhľadom na autorov rukopis. Ten orálny sex mi tam dobovo veľmi nesedel. Ako moderný prvok však vzhľadom, že sa v románe nachádzajú aj fantasy prvky však oči veľmi netrhal.

Ak už som pri tých fantasy prvkoch, tie boli pôsobivé viac než dosť, miestami smerujúce až k dark fantasy. Mocnosti stojace nad pojmami dobra a zla boli dostatočne temné. Trochu zazlievam autorovi, že záporné ženské charaktery viac nerozvíja, pričom tie by mohli mať najviac priestoru. Tu jednej takejto kráske dá hneď po zopár stranách vybiť zuby a prísť o ucho. Pritom z nej mohla byť celkom slušná sexy postava typu vamp.

Inak samozrejme román sa nesie v tradičnom Červenákovom duchu odťatých hláv, končatín, vyvalených vnútorností, crčiacej krvy alebo slizu. Možno je to len môj dojem, ale deklarovaná neuveriteľná moc a sila hlavných záporných Bossov napokon až taká veľká nebola, i keď Báthorymu pomáhal mýtický drakobijca. V konečnom dôsledku ale kniha bola stále výborným odpočinkovým čítaním s čímsi naviac...

26 10.09.2020

Čo poviedka, to ďalšie sústo myšlienok na zamyslenie. Všetky majú hlbší zmysel a odkaz v nich zakódovaný je zrejmý. Ak má beletria všeobecne svoju krásnu literatúru, tak zo žánru sci-fi by v nej nemali chýbať Bradburyho diela a Marťanská kronika zvlášť. Absolútna klasika s absolútnym hodnotením odo mňa.

24 12.01.2012

V tomto dieli sa prenesieš do českého Trutnova, spoznáš tamojšiu galérku, osoby z vyššej spoločnosti, ale aj Steinovu rodinu a sídlo. Domine Barbarič tu má pauzu a je to cítiť. Puritánsky katolík Stein s kaprálom Jarošom to tentokrát pútavosťou nevytrhnú. Chýba to vzájomné prekáranie, trefné hlášky sú tým pádom redukované na minimum.

Ústredný motív teda les prízrakov bol len epizodický, dokresľujúci miestny kolorit a predpokladám, že titul tohoto zväzku bola len čisto marketingová záležitosť. S riešeným prípadom má len okrajovú spojitosť. Ak by bol vypustený, nič by sa nestalo. Škoda, že ho autor nerozvil. Lesný muž, minulosť a súvislosti ma zaujali viac ako samotný riešený prípad.

Ten je pomerne priamočiary, kombinovaný s dobrodružnými prvkami ako je to u tohoto autora obvyklé. Zainteresované postavy sa miestami správajú naivne, prvoplánovo a dosť nelogicky. Objavujú sa znenazdajky na miestach, kde by vôbec nemali byť a vždy v ten správny čas. Ak chce niekto niekoho zabiť predsa zbytočne nekecá a neodpovedá na zvedavé otázky svojej obete. Podobné je to u znásilnenia, keď si lotor dáva načas, robí všetko možné, len nie to, čo by teoreticky mal robiť, teda znásilňovať. Niet sa potom čomu diviť, že autorovi všetko pekne vychádza.

Možno tieto moje vety vyznievajú dosť kriticky. Sú to však len zlomkové subjektívne postrehy zo záplavy inak kvalitného textu v medziach, ktoré umožňuje dobrodružno-historická detektívka snáď pre všetky vekové kategórie. Teda ako oddychové čítanie v týchto horúčavách viac než vhodné...

22 08.07.2021

Naozajstná lahôdka zo žánru klasického sci-fi. Túto knižku som už raz čítal pred viacerými rokmi, teraz s odstupom toľkých rokov som ju zdolal opäť, nové dojmy, nová kvalita. Niet asi už viac čo dodať. Hlboko sa skláňam pred týmto majstrovským dielom a vrhám sa na voľné pokračovanie Noc Triffidu, tentoraz z pera Simona Clarka... Pevne dúfam, že to bude stáť zato...

22 27.08.2011

Na tomto prvom zväzku Bohatiera je badateľný veľký kvalitatívny posuv autora smerom nahor. Historické reálie obohatené o fantasy prvky sú skvelo opísané. Taktiež stratégia a priebeh jednotlivých bojov a súbojov sa ti tu odvíja ako na filmovom plátne. Ak by som mal porovnať Červenáka trebárs s Eriksonom a jeho MKP, tak v popise akcie Červenák jednoznačne víťazí. Víťazí aj ohľadne vatovej výplne, ktorá v jeho prípade úplne absentuje. Za kratší koniec ťahá len ohľadom fylozofického vyznenia diela, alebo v presahu na nejaké hlbšie premýšľanie.

Skvelé je to obohatenie tradičnej epickej fantasy o reálne deje z 10. storočia, príbehy z ruských bylín, históriu starých Bulharov, Vikingov alias Variagov, rôznych slovanských, turkických, ugrofínskych a iných rôznorodých kmeňov. Vzájomný kontakt pôvodného pohanstva, nastupujúceho kresťanstva, viery v Alaha, ich vzájomnú koexistenciu ale i antagonizmus. V tomto zväzku sa zrodí bájny Ilja Muromec, priestor tu dostane históriou doložený Svjatoslav a veľa iných historických postáv.

Je badateľné, že Červenák si tu necucal dej z prsta, ale že to obdobie a rozsiahlu zemepisnú oblasť mal poctivo naštudovanú. Na knihe je vidieť odvedená dobrá poctivá práca. Skĺbiť historický a fantasy román, naviac aby bol aj výborne čítavý, nie je vôbec jednoduché. Autorovi sa to očividne podarilo. Druhý diel nenechám dlho čakať...

21 26.03.2020

Perfektná knižka na odreagovanie, wogonská poézia je špica a najdepresívnejší robot ktorý v dôsledku rozhovoru o zmysle galaxie s hlavným počítačom nepriateľskej lode ho primäje k samovražde to sú len niektoré perličky z mnohých dialógov, ktorými je pretkaná táto kniha. Fanúšik tradičného sci-fi si možno na svoje nepríde, lebo toto je čosi iné, niečo ako osviežovač mozgovej kôry. Dávam maximálny počet bodov.

21 27.08.2011

Ak som hodnotil predchádzajúci diel ako veľmi dobrý dobrodružný historický román a poslabší detektívny príbeh, tak tento diel už obsahuje novú kvalitu. Dobrodružná, historická i detektívna zložka príbehu sú v rovnováhe, čiže veľmi dobré.

Taktiež psychológiu a charakteristiku hlavných postáv autor postupne dotvára, takže už nie sú tak papierovo ploché ako v predošlom zväzku i keď toto sa nedá tvrdiť o vedľajších postavách. Katolícky purizmus Steina, občasná nemohúcnosť Barbariča ako aj sklon k sadistickým excesom Jaroša vyznievajú veľmi realisticky. Teda tieto postavy nie sú čiernobiele. Príbehu prospieva aj atraktívne prostredie rudolfínskej Prahy, načrtnuté trochu temnejšími farbami. Dobový kolorit dokresľujú vypočúvacie metódy v tej dobe bežné, dnes by boli označované ako neprípustné mučenie.

Príbeh sa teda autorovi vydaril a je vidieť, že popri perfektne zvládnutých dobových reáliách autor zlepšuje aj šýl charakteristický pre detektívny žáner...

19 15.12.2020

Posledný diel Červenákovej historickej ságy mám dočítaný. Ak máš rád akciu, prídeš si na svoje. Ústrednou témou je síce obliehanie Újváru - Nových Zámkov ale autor dej okoreňuje aj fantasy prvkami, či náznakom detektívnej zápletky. Nudou trpieť nebudeš na celých cca 511 stranách, vata sa nekoná. Budeš sa brodiť vo výkaloch, vyvrhnutých vnútornostiach, trupoch bez hláv, rúk, nôh. Hláv bez trupov, nabodnutých na koloch, či vysiacich ako ozdoby na koňoch tatárskych bojovníkov. Tie kone tu umierajú tiež vo veľkých počtoch. Je to skrátka epické a autor ti nepreťahuje optimistické motúzy pod fúzy.

Báthoryho príbeh napriek veľmi dobrému ústrednému motívu však trpel viacerými nedostatkami, aj logickými. Nechcem tu spoilerovať, tak len dodám, že ten úplný záver mi nesedel.

Ak som už pri minulých dieloch spomenul, že autor nemá dosť dobre vykreslené ženské postavy, a hlavne tie negatívne, tak v tomto záverečnom zväzku to čiatočne napravil. Barónka Rónayová alias vlčica, sa tu chopila svojej roly vamp matróny. Túto svoju rolu však zohrala dobre len zčasti a autor jej potenciál tak úplne nevyužil. Celkovo mi pripadá ako keby mal autor kopu dobrých nápadov ale veľmi lacno sa ich zbavuje. A práve tie by mohli byť korením, ktoré by príbehu dodávalo ešte väčší drajv. Pripadá mi, ako keby autor uprednostnil príbeh pred samotnými postavami.

Zaujímavo vyznieva konfrontácia dvoch civilizácií. Na jednej strane pomerne tolerantná Osmanská ríša k iným náboženstvám (vzhľadom na dobu) na svojom území. V osmanskom okupačnom vojsku boli totiž aj kresťanské vojská s kresťanskými symbolmi na svojich zástavách. Čo bolo pre kresťanskú náprotivnú stranu niečo nepredstaviteľné. Zaujímavo vyznieva konfrontácia aj v civilizačnej úrovni, či už sa jednalo o vedu, vzdelanosť, hygienu či kultúru, kde Západ jednoznačne ťahal za ten kratší koniec.

Už sa budem opakovať. Čítavosť knihy je vysoká a autorov pohľad na opísaný kus histórie veľmi podnetný. Odporúčam, ak máš rád epické historické romány...

19 01.11.2020

Tento zväzok bol tak trochu výplňový alebo dalo by sa povedať preklenovací, veštiaci prelomové ualosti v zväzku nasledujúcom, ktorým by mala byť zatiaľ táto sága uzatvorená, teda predpokladám. Nie, ani v tejto knižke nie je núdza o drsné dialógy, krvavé boje, vraždenie a iné surovosti. Dalo by sa povedať, že tie sú opisované ešte viac realistickejšie a brutálnejšie.

Príbeh sa presúva do Uhorska, presnejšie do okolia Nových Zámkov. Vzhľadom na to, že už na začiatku sú jasné niektoré fakty okolo kapitána Báthoryho a jeho syna, príbehovo sa dej posúva tentokrát len pozvoľna o malý kúsok. Fantasy prvok je len jeden a zdal sa mi pomerne zbytočný, keďže nič podstatné neriešil. Bez neho by sa jednalo o čistokrvný historický román. Autor tu rozostavuje figúrky pred veľkolepým finále, aby to v tej najošemetnejšej chvíli uťal. Tradičný prvok fantasy románov, teda cestovanie z bodu A do bodu B Červenák trochu zauzľuje, keďže hlavný hrdina si musí podobné situácie prežiť viackrát (žeby autor občas strácal inšpiráciu?) s trochu obmenenými postavami a prostredím.

Historické reálie a čítavosť tejto knižky napriek mojim postrehom vyššie, je stále na vysokej úrovni a subjektívne výhrady sú len omrvinkou, ktorú ani postrehnúť nemusíš. Teda opäť veľmi dobré odpočinkové čítanie s historickými reáliami ako bonusom naviac...

19 04.10.2020

Od knihy som očakával trochu niečo iné. Niečo v duchu autorových poviedok z juhoamerického prostredia v ktorých gringos nevyznievajú ako hrdinovia, ktoré sú nabité cynizmom, naturalizmom a ozvláštnené magickým realizmom. Taký Salvador, Lovec jaguárů či Dovolená na zotavenou ma úplne dostali. Kniha je uvádzaná ako zmes vonnegutovského sarkazmu a beatnických vízií.

Americká modlitební příručka je trochu iná. Ten cynizmus a naturalizmus sú v nej prítomné. Je tu veľa popkultúrnych odkazov, Sharon Stoneová je dokonca zakomponovaná priamo do deja a letmo aj Tom Cruise, či iní. Dej sa síce trochu vlečie ale vyvažuje to kvantum myšlienok na zamyslenie, šplechov a narážok nielen na americké reálie, i keď tie prevládajú.

Knižka nemusí sadnúť každému. Ja na tento typ intelektuálskej literatúry veľmi nie som. Ale ako celok je to vynikajúce čítanie. Shepard síce intelektuálsky je, ale spôsobom, ktorý ti má čo povedať. Autora oceňujem ako majstra poviedkovej tvorby a i keď tento jeho román je trochu iný, svoj štýl v ňom nezaprel. Ako každá dobrá kniha, zanechá ťa aj táto v obkľúčení myšlienok, ktoré ti tu navodzuje, a to ani nemusíš byť fanúšikom SF/Fantasy literatúry. Napriek tomu, že pútavosť miestami kolíše, ako celok je to poriadna rana kladivom do palice...

19 09.05.2020

Po tom, čo sa na túto knihu odkazovalo viacero autorov radiacich sa medzi katastrofistov, záhadológov a alternatívcov, nenechal som ju dlho bokom ani ja. Čítanie je to zujímavé ale nemôžem sa ubrániť dojmu aj pod vplyvom jednej z diskusií tuná na DK, že autor použil projekciu súčasnosti na minulosť. Autor pritom patrí medzi tých "serióznych", zdrojová literatúra je uvádzaná na takmer 50. stranách, pričom poznámky pod čiarou sú niekoľkonásobné na takmer každej strane.

Hlavnou témou knihy je otázka, čo spôsobilo úplny kolaps civilizácie na sklonku 12. st. pr.n.l.. Autor uvádza viacero možností vrátane invázie Morských národov a prikláňa sa k teórii, že ho spôsobilo viacero faktorov. Od prírodných pohrôm, hladomorov, vojen, sociálnych výbuchov až po ekonomický kolaps. V tom poslednom vidím tú projekciu súčasnosti. Autor píše o troch storočiach pred kolapsom ako o globalizovanej úzko previazanej ekonomike, ktorú mohol pochovať dominový efekt. V následnej dobe temna vystriedali autokratické centralizované štáty, malé mestské štáty s ekonomikou založenou na kapitalistickej dravosti. Teda zrútenie civilizácie vysvetľuje z liberálnych hľadísk. Uvádza však, že nič nie je jasné. Určité indície sú, ale jednoznačne sa nedá určiť ani to, kto boli tie Morské národy a či vykonávali násilnú inváziu.

K téme sa vyjadrilo viacero odborníkov zvučných mien, autor ich tu uvádza. Doposiaľ sú to všetko hypotézy. Nejednoznačné je datovanie jednotlivých udalostí ale aj identifikácia spomínaných osôb a národov. V tejto súvislosti ma zaráža jedna vec, prečo sú tak zavrhovaní alternatívci so svojimi myšlienkami, ktorí sa zamýšľajú nad tými istými faktami... Knihu som zhltol aj napriek tomu, že textu k čítavosti ešte niečo chýba. O tomto období som mal trochu inú predstavu. Nerátal som s tým, že prechod z neskorej doby bronzovej do následnej doby železnej bol taký zásadný a vlastne menil celý známy svet. Určite si od autora ešte niečo prečítam...

19 12.04.2020

Dlho som obchádzal epickú fantasy domácich autorov. Povedal som si, prečo nie? Nastal čas. Začínam toľko ospevovaným Červenákom. Tu sú teda moje dojmy z mnou prečítanej prvej knihy od neho. Beriem do úvahy fakt, že Vládca vlkov je dielo z jeho rannej tvorby. Knižka, ktorú som držal v rukách je tá krátená, v slovenskej verzii a podľa autora v mnohom vylepšená od tej pôvodnej českej.

K samotnému príbehu sa je asi zbytočné vyjadrovať. Ten je pomerne jednoduchý a priamočiary. Čierny Rogan tu spozná svoj pôvod, svojho vlčieho druha aj ostatných druhov v zbrani. Príbeh je vsadený do nie veľmi prebádaného historického rámca približne 8. storočia, teda obdobia, kedy Samova ríša bola už dávnou minulosťou a tá Veľkomoravská zatiaľ len čaká na svoj dejinný výstup. Obdobia, kedy už zbytky Avarov dostávajú na frak z franskej aj slovanskej strany.

Knižka má niekoľko pozitív a niekoľko negatív. V prvom rade vďaka za tú slovanskú mytológiu a aj nosný príbeh by ušiel. Svarog, Perún, Veles, Morena boli o.k. Negatívum vidím predovšetkým v nedostatočne spracovaných dialógoch. Približne v prvej polovici knihy sa autor ešte snaží ako tak držať na uzde a používa v nich predpokladanú dobovú komunikáciu, i keď sa nevyhne moderným novotvarom. V druhej polovici však už používa moderný slang a pejoratívne výrazy len taký hukot. Nedáva si pozor na výrazy ako napr. „smrdí mu z huby ako zo žumpy“. Predpokladať totiž, že Slovania z 8. storočia poznali nejakú žumpu, keď bývali v polozemniciach o rozmeroch 2,5×3,5m, to už môžeš rovno predpokladať, že mali splachovacie záchodky a pisoáre…

Do očí ma udrelo božstvo Chors. Červenák už ako druhý slovenský autor (chronologicky prvý) mu prisudzuje ženské pohlavie, lesbické sklony a slovanský pôvod. Toto božstvo mesačného svitu je spomínané len v niekoľkých zmienkach v ruskojazyčných zdrojoch. Už podľa názvu sa predpokladá, že je neslovanského pôvodu a na územie Slovanov importované pravdepodobne zo semitského alebo turkického prostredia. Bolo to pravdepodobne božstvo chtonického charakteru, vyznávané vyznavačmi mesiaca. Slovania vyznávali slnko. A dostalo sa k nám možno cestou zajatých nepriateľov.

Keď už som u tých nepriateľov, pôvodní Slovania nepraktizovali otrokárstvo (otázne je to u Variagov, čo boli ruskí Vikingovia) a traduje sa, že po odrobení určitých prác sa zajatý nepriateľ stával slobodným a mohol si vybrať, či chce zostať alebo odísť. Červenákom spomínané ľudské a zvieracie obete sú veľmi otázne. Toľko moje výhrady…

Chápem, že knižka nie je faktografická ale ľahký dobrodružný román Conanovského strihu a autor si preto môže ľubovoľne priohnúť fakty, božstvá aj udalosti. V tomto ohľade som docela zvedavý, aké budú ďalšie diely s Roganom ale aj autorove ságy z novšieho obdobia. Zatiaľ sa s hodnotením držím pri zemi a hodnotím subjektívne zhovievavo ako dobré nenáročné čítanie…

19 14.09.2019

Utópia Thomasa Mora (Vydavateľstvo Spolku Slovenských spisovateľov, 2017) mohla byť v minulosti vnímaná ako utopický filozofický traktát, bohužiaľ ja som ju vnímal už len ako čistú dystopiu. Thomas More nebol vo svojej dobe ešte konfrontovaný s takými politickými systémami ako bol Mussoliniho fašizmus, Hitlerov nacionálny socializmus alebo Stalinov derivát komunizmu.

Znaky všetkých týchto neskorších režimov totiž jeho Utópia obsahuje. Od rovnostárstva a uniformity v oblečení a bývaní, existenciu otrokov, trestov smrti, obdoby eutanázie, povinný teizmus, totalitu v myslení, spoločné rodiny, všeobecnú militarizáciu spoločnosti, intervenčné vojny, ich vedenie a stratégia, organizovanie atentátov na nepriateľskom území, zrušenie súkromného vlastníctva a peňazí u obyvateľstva vlastného štátu, pracovná povinnosť, nútené práce u odsúdených...

Vyvažuje to akýmsi fiktívnym šťastím, rovnosťou, všeobecným vzdelaním a spokojnosťou obyvateľov Utópie, ktorí sa realizujú v maximálnej možnej miere a uvedomelo pre svoj štát a spoločnosť.

Je pravdou, že v dnešnej dobe sa mi Morova Utópia hodnotí ľahšie. Ľudstvo už malo určitú skúsenosť s vyústením praktík režimami pokúšajúcich sa o niečo podobné. More túto skúsenosť ešte nemal. Verím, že svoju Utópiu písal s dobrými úmyslami. Žil v dobe Henricha VIII. Anglicko tej doby netvorili len Tudorovci známi z rovnomenného seriálu. Tvorila ho hlavne početná mestská chudoba, keď za krádež chleba z hladu nasledoval ten istý trest ako za vraždu - šibenica. Keď roľník na vidieku hromadne prichádzal o strechu nad hlavou kvôli výnosnejšiemu chovu oviec. Prebiehali početné vojnové konflikty a povstania. Verím, že za takéhoto stavu More videl východisko práve v takom systéme aký opísal vo svojej Utópii.

Nadôvažok bol vizionárom a docela presne predpovedal praktiky totalitných systémov viac ako štyri storočia pred ich vznikom. Avšak v jeho Utópii by som určite žiť nechcel...

18 18.06.2021

Okrem historickej má táto kronika aj dosť veľkú výpovednú hodnotu. Bol som prekvapený, nakoľko bol Diethmar z Merseburgu predovšetkým Sas a vysoký cirkevný hodnostár, teda mal prístup k relevantným súdobým informáciám, ako kriticky sa vyjadruje aj do vlastných radov. Samozrejme používal vtedy aktuálny cirkevný newspeak, ale medzi riadkami sa dalo pekne čítať, čo chcel povedať a niektoré veci napísal pekne natvrdo. Korupciu, vraždy aj v cirkevných kruhoch vnímal a chápal ich ako prirodzené zlo naprieč celou hierarchiou.

Doba, v ktorej žil, bola riadne tvrdá. Miestni feudáli si často uzurpovali moc aj na úkor panovníka. Prevzatie moci sprevádzalo plienenie a vraždenie miestneho obyvateľstva aj cirkevných hodnostárov. Ak panovník odpovedal, plienenie pokračovalo z opačnej strany. Jednotlivé nemecké kniežatsvá boli väčšinou v antagonistckom vzťahu voči sebe. Zo severu, východu a juhovýchodu dobiedzali Slovania...

Ad Slovania. Kedysi nás učili, že boli holubičí národ. Diethmar bol očividne iného názoru. Z celej kroniky vyviera fakt, že z nich išiel strach a rešpekt. Spomína tu Slovanov z územia dnešného severného Nemecka, Poľska, Čiech, Moravy a Uhorska. Zaujímavý je fakt, že maďarov nikde nespomína, ako keby vtedy nejestvovali. Uvádza, že pri Lechu boli porazení Avari, nie Maďari. To akosi nesedí s aktuálnym podaním histórie. Vo vysvetlivkách ku knihe sa síce píše, že v tomto ako aj v niektorých iných tvrdeniach sa mýlil. Kto má prvdu? Informovaný kronikár opisujúci takmer súdobé deje alebo historici žijúci o tisícročie neskôr? Spomína Uhrov. Tí síce nestáli v centre diania ale v ich prípade uvádza dve mená, z ktorých ani jedno nebolo maďarské.

Čechov a Poliakov nevnímal veľmi pozitívne, ale kedže tí už v jeho dobe prijali kresťanstvo, a veľakrát boli v nepriateľskom vzťahu k ríši, boli to takpovediac čestní súperi. Inak to však bolo s Polabskými Slovanmi a ich pohanskou vierou. Dosť podrobne tu popisuje ich zvyky a obrady. Vysokú mienku o nich nemá avšak strach z ich bohov a besov áno. Pekný a dosť verný je opis veštenia pred bojom keď kôň prekračuje kopie ale aj uctievanie jazera, z ktorého hmlou zahalený vychádza obrovskému býkovi podobný bes aby sa mohol rochniť v zemi. V texte kroniky má Diethmar podobných výjavov viacero. Zaujímavé, že im veril aj on i keď im prisudzoval diabolské atribúty. Okrem pohanstva, hodnotí u Slovanov zle hlavne krivoprísažníctvo a vzájomnú nevraživosť.

Dôležitým aspektom kroniky je aj dobové duchovné videnie sveta. Diethmar chápal tento život len ako dočasný pobyt v realite, ktorá je len časťou reality oveľa väčšej a smrť bola len odchodom z tejto dočasnosti do niečoho lepšieho a večného. Neprikladal preto väčší význam telesnosti a aktuálnemu životu. Smrť pokladal za vykúpenie. Život mal v tej dobe veľmi malú cenu. Človek oň mohol prísť za veľmi malé previnenie alebo aj bez viny, stačilo byť v nesprávnu dobu na nesprávnom mieste. Telesné tresty boli veľmi surové.

Knihu hodnotím pozitívne aj napriek tomu, že autor občas skáče z jednej udalosti na udalosť inú a zasa späť. Kronika tým stráca na konzistentnosti. Napriek tomu je čítavejšia ako povedzme ruská kronika Povesť vremennych let. Veľa sa znej dozvieš aj o Slovanoch, hlavne tých Polabských, ale aj Českých a Poľských z pohľadu informovaného kronikára opačnej strany. Diethmar bol v prvom rade Sas ale Sas nezvyčajne kritický aj voči svojim...

18 02.06.2021

Úvodný zväzok dobrodružstiev kapitána Kornéliusa Báthoryho z cyklu o protitureckých vojnách z druhej polovice 17. storočia prináša dobrodružný zážitok, bojové strety ale aj pár náznakov fantasy prvkov. Tých tu nie je veľa ale sú, i keď niekedy pôsobia dosť účelovo, nie sú také prirodzené ako napr. v autorovej sérii Bohatier alebo Černokňažník, pôsobia trochu ako boh zo stroja. Napriek tomu kniha prináša skvelé čítanie, kopec dobových faktov, udalostí, miest aj skutočne žijúcich osôb.

Ak máš rád moderné spracovanie historického románu v autorovom štýle, kniha sa ti bude určite páčiť aj napriek tomu otvorenému koncu...

18 12.07.2020

Kedysi dávno som čítal román Stepan Razin od Zlobina. Reálie ani samotné podanie príbehu ma veľmi nezaujali. Ruská krajina a jednotlivé postavy sa mi nezdali byť veľmi atraktívne. Navyše ruskí resp. sovietski autori písali štýlom socialistického realizmu, čo nebolo nič pre mladého čitateľa. V tom čase som bol skôr na westerny, prípadne ešte vesmírne dobrodružstvá.

Že sa to dá aj inak, o tom ma Červenák presviedča v každej ďalšej svojej knihe. A že tie deje na východ od našich hraníc môžu byť minimálne tak zaujímavé ako príbehy o severoamerických indiánoch je v jeho podaní viac než isté. Nevymýšľa si krajinu ani jednotlivé národy či rasy. Tie tu reálne existovali. Bielorusko, Ukrajina či Rusko, to neboli len Bielorusi, Ukrajinci a Rusi ale pestrá zmäs slovanských, ugrofínskych a turkotatárskych kmeňov medzi ktoré ešte zapadli Variagovia alias Vikingovia. Všetci s vlastnou mytológiou, panteónom bohov, s vlastnými démonmi a besmi.

Tento druhý diel sa nesie v tradičnom fantasy duchu. Teda putuje sa z bodu A do bodu B. Zvláštnosťou v autorovom podaní sú však práve tie nadprirodzené prvky, ktoré v sebe nesú nielen slovanskú symboliku. Tá sa tu dostáva do konfrontácie s ostatnými a aj jej polarita je mierne posunutá. Dračia cárovná alias Baba Jaga alias Ježibaba alias Polnočnica, tu nie je stará baba s bradavicou na nose ale divoká čiernovláska viac podobajúca sa frontmanke z nejakej Dead Metalovej kapely. Aj keď ten jej tradičný domček tu je tak ako v každej rozprávke.

Ilja ako hlavná postava tentokrát stojí trochu v pozadí. Príbehu to však vôbec neškodí, lebo ten je nabitý rôznymi inými mýtickými postavami, dejmi a kulisami. Sám seba musím pokarhať, že som autora začal spoznávať až pomerne nedávno. Škoda ďalších slov a nosenia dreva do lesa. Полное количество звезд - Täysi määrä tähtiä - Tam yıldız sayısı.

18 19.04.2020