VesmirnaOndatra
komentáře u knih
Lesní lišky a další znepokojivé příběhy
* antologie
V krajine, kde sa ľudia volajú Jääskeläinen alebo Raevaara a kde existujú slová ako hääyöaieuutinen alebo hyppytyynytyydytys, sa ľahko môže stať, že v bežnej konverzácii omylom prebudia nejaké to Cthulhu zo svojho z R'lyehu, takže sa ani nečudujem, že si vypestovali záľubu v podivnostiach.
Adaptace
Jeff VanderMeer
Sila tejto trilógie spočíva v tom, čo zostáva nevypovedané. V tom, čo na vás nemo hľadí spomedzi riadkov. Ak máte otvorenú myseľ, zanechá to vo vás zárodky myšlienok, ktoré sa vám uhniezdia v mozgu a zostáva len dúfať, že to, čo z nich vyklíči vám bude priaznivo naklonené.
Gestapo Mars
Victor Gischler
Štýl aký nájdete v slohoch na základnej škole, príbeh, že i Kotletove knihy si znechutene odfrkávajú. Ale to všetko by som zvládla. Neodpustiteľná je tá smrteľná nuda.
Trainspotting
Irvine Welsh
Cesta do hlubin feťákovy duše (a iných telesných otvorov)
Dávam len štyri, pretože na mňa celé to víš jak, kurva, voe voe zarovnané do odsekov pôsobilo tak nejak akademicky
Žít jako muž
Philip Roth
Kniha tak prelezená ufrflaným negativizmom a horekujúcou sebaľútosťou, že ju radšej ukladám do karantény, nieže mi to chytí nejaký Bukowski.
Na odvrácené straně
Anthony O'Neill
Na Mesiaci, neďaleko Mora nepokojov stojí zhrbená postava s rozcuchanými vlasmi a opierajúc sa o lopatu hľadí na Zem.
To je Tarantino kopajúci si plytký hrob, aby sa mal kde obracať, keď ho zas niekto bude spomínať na obálke knihy.
Nie že by to bolo až také zlé, miestami to bolo zábavné a celkom to odsýpalo ale ja by som to už dala ako 11 božie prikázanie: „Nevezmeš meno Tarantinovo, Chandlerovo, Gaimenovo, Adamsovo, Pratchettovo ani nikoho iného zo spisovateľského/režisérkseho panteónu ani žiadnu z ich postáv v anotáciách nadarmo.“
PS: Neffov Měsíc mého života je tematicky podobný, nie je síce tak nablýskaný a štýlovo noirový ale bavil ma viac.
Mise Saturn
John Sandford (p)
Mohol to byť sympatický mix Vesmírnej Odyssey a Dejín Peloponézskej vojny, nebyť toho, že to pôsobí ako taký ten film, kde hrá Baldwin, čo nie je Alec, černoch, čo nie je Morgan Freeman a sexi zrzka, ktorá nie je sexi a okrem toho je to odfarbená bruneta.
Knihu by som označila skôr za tech-fi ako sci-fi, takže žiadni poriadni mimozemšťania, zato sa to hemží nechutnosťami ako tepelné výmenníky a technické nákresy, ale až ste ten typ, ktorému sa rozbúcha srdce hneď ako začuje výtoková rýchlosť splodín a delta vé, prirátajte si hviezdičku navyše.
PS: Možno to ani nie je tak zle napísané, ako je to zle preložené
Skořápka
Ian McEwan
Prequel k Pozri kto to hovorí alebo shakespearovská dráma glosovaná životom protřelým embryom so sklonom k alkoholizmu.
Nie je to moja najobľúbenejšia mcewanovka, ale zato najvtipnejšia
Američtí bohové
Neil Gaiman
Nice try, ale Malí Bohové sú len jedni, takže udeľujem bohorúhačské 3*
Za snový kolotoč som sa prečítala až na druhý pokus, ale nakoniec som rada, že som tomu dala šancu. Gaiman píše fakt pekne to mu uznávam, len proste nie až tak pekne aby mohol písať o ničom a prechádzalo mu to u mňa.
Povídky z jedné kapsy
Karel Čapek
Tieto poviedky sú ak tá odroda čerešieň, čo sa volá Už len jednu.*
*V niektorých publikáciách uvádzaná aj ako Toto bude fakt posledná prípadne Idem umyť riad, len ešte túto jednu.
Autorita
Jeff VanderMeer
Miesto je iné, postavy sú iné, atmosféra je iná, jediné čo zostáva je pocit, že čítate sen niekoho strašne divného.
Ako pokračovanie jednotky ma to v podstate trochu sklamalo (pretože prečo sakra nie sme v oblasti x) ale ako stand-alone surreálna paródia na špionážne romány (nie také, kde pobehujú nahé ženské a na každej strane niečo vybuchuje, ale také čo písal Le Carré, keď to ešte vedel) to malo svoj vlastný dekadentný pôvab. Ak to niekedy niekto bude točiť, dúfam, že to bude Terry Gilliam.
Dávam o hviezdičku menej, nie preto, že by tomu oproti jednotke niečo chýbalo, ale naopak preto, že tu bolo čosi navyše. Tak 60 strán odhadom.
Rohy
Joe Hill (p)
Neviem sa rozhodnúť medzi 4* (pretože ja prosto žeriem Hillov štýl a čierny humor) a 3* (pretože ja by som to skrátila) takže dávam symbolických 66,6 percenta.
Jedna z viet, pre ktoré mám Hilla rada: "Nepochyboval, že Merrin volala Boha, když byla znásilňována a zabíjena. Bůh odpověděl, že vzhledem k velkému počtu volání na ni přijde řada, až když bude mrtvá." ...holt ako povedal Tomáš Akvinský, dnes sa aj tak nikam nedovoláš, boh si ráno zapol odkazovač, nebo býva občas preplnené....
Hyperion
Dan Simmons
Neverím hrubým knihám. Podozrievam ich z užvanenosti a vždy tak nejak očakávam, že sa po otvorení začnú roztekať ako povestné ruské romány. Ale túto buchlu som dala za jeden deň. I keď je pravda, že ten deň trval asi tak do 4 rána.
Čo sa mi páčilo
-atmosféra - totálne ma pohltila
-z kňazovho príbehu mám zimomriavky vždy, keď si naň spomeniem
-básnikov sarkazmus
Čo mi vadilo
- opisy východov a západov slnka, hviezd, mesiacov a iných meteorologických javov a asi aj iné opisy. Jednak neboli pre dej nevyhnutné a druhak to opisovanie Simmonsovi až tak nejde
-že ide o prvú časť neviemkoľkológie, pričom už dvojka nedosahuje kvality jednotky (s trojkou čakám na nový preklad)
-úryvky básní
Noční směna (20 povídek)
Stephen King
Je pravda, že som sa trochu bála, ale jedine toho, že umriem od nudy. A to hovorím ako ženská, čo sa po zotmení bojí chodiť do záhrady (videla Znamenia a vie, že z kukurice nikdy nič dobré nevzišlo), čo videla Votrelca minimálne 5x (ale ani raz s otvorenými očami) a čo sa od zhliadnutia Kruhu pre istotu vyhýba aj kruhovým objazdom (a dodnes sa bojí pozrieť do zrkadla, keď má mokré vlasy)
Začnem tým, že táto kniha má 2 výborné predhovory, lepšie ako väčšina predhovorov, ktoré som kedy čítala a lepšie ako väčšina poviedok v zbierke. Tie mi prišli ako síce umne a svižne, ale zato nijak zvlášť originálne prerozprávané klasické urban/village legends. Ako však ku koncu začalo ubúdať ektoplazmy, poviedky naberali na sile. Civilné kvety, rímsa a fajčenie ma dostali a príbeh o skákaní do sena mi dokonca vohnal slzy do očí, i keď možno mám len sennú nádchu.
Ako som dospela k 3*:
Z 20 poviedok nebola ani jedna za menej ako za 2 a niektoré boli za 5, väčšina z nich obsahovala jemný čierny humor čo je bod k dobru, takže ak by som to vydelila, vynásobila, pričítala tie predhovory, prehnala bulharskou konštantou a zaokrúhlila nahor asi by vyšli 4* ale nemám po ruke kalkulačku, takže na to kašlem a dávam pocitové 3.
Konec dětství
Arthur Charles Clarke
Domáci recept na dobré nedeľné sci-fi
Ingrediencie:
1-3 mimozemské rasy (ideálne bio alebo organické, neobsahujú toľko ťažkých kovov), 1 jemné tušenie konca ľudskej rasy prípadne väčšej civilizácie, 2-3 neprefláknuté myšlienky, ideálne také, čo už neboli 4x sfilmované, cca 30dkg znepokojenia/desu, pol kila tajomna, 1 mladý časový paradox, 1 ČL metafyziky
Postup:
Tušenie konca, neprefláknuté myšlienky a mimozemské rasy zmiešame a necháme zovrieť. Atmosféru postupne zahusťujeme tajomnom a za stáleho miešania pridávame znepokojivý pocit, že sa síce nedeje nič zlé, ale to nič zlé, čo sa nedeje sa deje nesprávnym spôsobom. Necháme podusiť vo vlastnej šťave nie viac ako 200 strán. Na konci môžeme dochutiť štipkou metafyziky (ale neprehnať)
PS: česká anotácia je vlastne zhrnutie deja aj s pointou, odporúčam nečítať
Mlieko a med
Rupi Kaur
Tieto básne mi chutili ako keby som vytiahla tú zmrzlinu z Lidla, čo mi od októbra hibernuje v mrazničke, preliala ju griotkou, kúsok dozdobila šľahačkou a na zjemnenie chuti zajedala dukátovými buchtičkami
Ale zas keby človek jedol len naklíčené fazule mungo s rukolou, zubári by za chvíľu nemali co žrát.
Popmusic z Vittuly
Mikael Niemi
Sto rokov ticha alebo fínsko-švédska verzia magického realizmu
(niekoľkokrát som sa smiala nahlas)