TERRORDROME komentáře u knih

(SPOILER) Lem sa púšťa trochu ďalej než na venušu, až ku hviezdam a potom doľava. Vesmírna výprava má trvať roky a presne taký pocit som mal aj pri čítaní. Len než sa dostaneme do rakety uplynú veky, behom ktorých spoznáme históriu rodného domu hlavného hrdinu, jeho vzťah s babičkou a aj všetky prepotrebné a veledôležité detaily o absolvovaní bežeckého maratónu s vyplazeným jazykom. Všetko informácie bez ktorých by následná vesmírna cesta nemala zmysel, však? Aj potom je to celé koncipované ako nekonečný opis rutiny letu v obrovskej konzerve. Keď máte more času na výlete cez pol vesmíru snažíte sa proste nejak zabaviť, možno aj získať odznak za vedenie filozofických rozhovorov, plus nejaká tá platonická skororomanca. Občas vyskočí zádrhel, menšia nehoda, otras mozgu, pôrod a hlavne som vkladal značné nádeje do ponorkovej choroby ústiacej do paranoje, keď niektorý cestujúci prestávajú veriť že sú skutočne vo vesmírnej lodi a dožadujú sa otvorenia dverí. Nanešťastie je to tiež len krátka epizódka ukončená preslovom múdreho starešinu ktorý prítomných dumbasov poučí o tom že komunisti za druhej svetovej predsa trpeli aby tu oni dnes vôbec mohli byť. No áno, to sú tie pozostatky Lemovho raného socialistického nadšenia. Najzaujímavejšia pasáž knihy je nájdenie stratenej americkej lode plnej atómových bômb a odporných plagátov s nahými ženštinami, z tých je hrdina obzvlášť úprimne zhnusený a rozmýšla či tie roznožené kreatúry s červenými nechtami a perami mohli byť skutočný ľudia. Sme sa trošku pobavili, ale cesta pokračuje a rádoby vrcholí pár kusými správičkami o emzákoch ktoré hrdina počúva z vysielačky zatiaľ čo vegetuje na nejakom šutre. Aby bolo jasné, nečakal som nejakú dobrodružnú space operu, ale toto bolo o dve konské dĺžky a žirafiu hlavu viac nedejové než dokážem zvládnuť.

4 02.12.2020

Story o Heechee vyvrcholila minulým dielom v epicky nehybnom finále, ale ešte tu zostali nejaké tie črepiny ktoré supersilná gravitácia zmrštila do tejto knihy. Základom, najdlhším príspevkom a dôvodom solídnych troch hviezdičiek je príhoda notorického nešťastníka Audee Walthersa čo sprevádza pracháčov na venuši v honbe za artefaktmi. Pokiaľ si urgentne nezarobí na novú pečeň miesto svojej schátralej, bude čoskoro po ňom a vesmír za ním ani neprdne. Sledovať jeho stále zúfalejšiu situáciu a krkolomnú snahu prežiť bolo dosť zábavné ( teda, z pohľadu čitateľa ) a temne humorná transplantačná pointa to zaklincovala. Zbytok knihy sú potom také správičky a stĺpčeky z vesmíru Heechee, kde sú v krátkosti popísané niektoré historické momenty ako nájdenie asteroidu Gateway, "nebies Heechee", či kam ubzikli vesmírny kostráči s batohmi v rozkroku a podobne. Vzhľadom k tomu že väčšinu toho už poznáme a vieme z oných románov, plus pár viet navrch, z ponožiek som kvôli tomu nevyletel. Musel by som byť asi fakt hardcore milovník Heechee aby som tú zmäť odrobiniek plne ocenil. Takže sorry.

4 27.01.2020

Fabián ani v tomto prípade nesklamal a jeho cyberpunková detektívka šliape v rytme elektrického tanga. Hrdina bez pamäti získa kšeft od hnusného multiboháča a celé to smrdí ako týždeň stará ryba v ponožke mŕtveho bezdomovca. Všetko otrepané námety, ale bavia spoľahlivo keď cynický drsňák šmejdí po ľúbezne opísaných rozpadávajúcich sa zákutiach plných feťákov budúcnosti, plus nejaký ten jasnozrivý mutant ako upomienka na Total Recall a experimentálny terminátorský zabiják ktorý presne podľa pravidiel sci-fi pomaličky plánuje odtrhnúť sa z reťaze. Pátranie následne preskakuje z jednej hnusnej planéty na ešte hnusnejšie a jediné čo možno trochu kazí celkový dojem je opäť ona neoriginalita čo sa týka odhalenia problému s miliardárskou dcérkou. Takže je to za štyri. P.S. len tak na okraj, ako Slovákovi mi príde komické keď zbrane pri streľbe vydávajú zvuk "trrrt".

4 18.11.2018

Taký doplnoček k nářezovému bratstvu kde sa z Radegasta stane Gerhard a zhodou náhod stvorí slovanský klan upírov. Nie je to žiadny zázrak, má to slušnú stredovekú atmosféru a kvitujem slovanskú tematiku. Najvýraznejšia scéna je lesbické znásilnenie Very upírskou vládkyňou, keď potom začnú s Gerhardom na úteku šukať ako zajace je z toho zasa rutina a pán Kotleta má zrejme nutkavú predstavu že čitateľ proste musí presne vedieť koľkokrát, kde a ako si to rozdajú. Akcie tu celkom je, ale nejako zvlášť nezaujme a Gerhard zostáva po celý čas tým istým hajzlom, čo ale dáva v kontexte s Hustými Nářezmi zmysel. Ono to vôbec nie je zlé a aj dejovo solídne, len nie moc zapamätateľné a preto dávam tri.

4 20.08.2018

Druhý diel série už prináša viac deja, najskôr sa pseudometalový drvič Patejl musí improvizovane dostať z 9 storočia. Následne je 21 storočie trochu alternatívne, predovšetkým v tom že sa akási pošahaná cirkev žiarivého spasiteľa chystá ovládnuť svet. Patejl si na chvíľu inkognito užíva rolu hrdinu revolúcie, ale keď vyjde najavo že je temný prorok, teda obdoba antikrista, je to zasa on proti celému svetu. Pôsobivé scény boli hlavne masakrálno devastačné Londýnske rande s kyberkentaurom, krájacie vypočúvanie Patejla sadistickým doktorom a samozrejme finále kde sa aj božský žiarivý spasiteľ dostane do pasce. Stále to má správne šialené grády a neuhýba, takže plný počet.

4 24.06.2018

Kulhánek už sa do cieľa nedokulhal a tak sa niekto Moudrý musel podujať dokončiť Cestu Krve. Plameňmi ošľahaný hrdina Maxmilián si zoženie dokonalú nožnú protézu, vyleští svoj inteligentný supertank a pustí sa do konečného súboja s hnusáckymi emzákmi. Milovníkom logiky a realizmu z toho vybuchnú hlavy, ale toto je proste explozívny brak kde jeden pomstychtivý pako z rozdvojenou osobnosťou nájde raketoplán, jeho šialený palubný počítač nahackuje celú galaxiu a spolu zlikvidujú dve bojujúce mimozemské rasy... a nakoniec len svojim ukrutným pohľadom zničí vesmírneho boha! To už bolo asi trochu moc, ale rozhodne to bola zbesilá jazda skrz stovky rozstrieľaných a roztrhaných zelenokrvných ufošmejdov. Pán Moudrý dokonca prekonáva Kulhánka v humore a hláškach ktorými je príbeh prešpikovaný, trebárs scéna kde sa Maxmilián prisadruje ku kobercu. Plný počet ale nedám, predsa len to bol značne prehnaný nezmysel s nesmrteľným supešťastlivým hrdinom, všemocným počítačom a tupými ufónmi.

4 13.05.2018

Po prečítaní Cynika je viac viditeľné že predchádzajúci Dobrák bolo dosť pubertálne dielko s jasne svietiacimi chybami. Pokračovanie je vo vyprávaní omnoho kompaktnejšie a doťahuje akčný brak na vyššiu úroveň. Pravda, Maxmilián a jeho supertank Saladin to na africkej misii schytávajú tak strašne že snáď tretina knihy bola vlastne detailným popisovaním všetkých zranení, popálenín a amputácií ( hrdina si musí odrezať nohu v členku a tanku zas ufiknúť kus kanónu ) ktoré obaja absolvujú. Došlo to až tak ďaleko že sa tank váľal opustený uprostred púšte v jame plnej šrotu a Maxmilián po wellness pobyte v plesnivej kadibúdke a nasadení mentálnej čelenky robil otroka hnusným posluhovačom emzákov. V tomto diely sa totiž až na dvoch náhodných upírov bojuje výhradne proti ľudským beštiám. Hrdina a jeho najlepší kovový priateľ na ôsmich kolesách sa každou ďalšou stránkou menia na stále väčšie trosky, ale to im nezabráni vziať plne vyzbrojenú nepriateľskú pevnosť útokom na rozheganom podvozku a drevenou protézou na plyne. Helter skelter scéna s africkým mega superkillerom a atómovým výbuchom bola vážne orgastická a následné sekerové besnenie prinieslo potrebnú satisfakciu. Zožral som tú knihu na jeden záťah a teraz už len uvidíme čo bude v treťom pirátskom pokračovaní, ktoré už nepísal kulhánek.

4 05.05.2018

Po helter skelter Mrakoplašovi zasa niečo pokojnejšie s čarodejnicami. Ku kvázi všetkovediacej ráznej ochechuli Zlopočasnej sa pridala veselá starenka Oggová s miliónovým príbuzenstvom a romantická duša Magráta zakladajúca si na používaní čo najokázalejších okultných pomôcok a sklamaná keď zistí že trebárs démon sa dá vyvolať len s pomocou starého suda, mydla a kefy. Táto trojica okrem usporadúvania rádoby sabatov bude teraz musieť dosadiť na trón syna zavraždeného kráľa, toho času núteného strašiť na hrade ako duch. Humor našťastie neodpadáva a čarodejnícke trio dokáže okúzliť scénkami ako pokus o mučenie starenky Oggovej, alebo iný pokus o zatknutie Bábi Zlopočasnej, lenže obe sú nebezpečne nad vecou takže si môže každý vylízať oko. Dokonca je tu aj krčmová bitka v Morporku s ultra brutálnym orangutaním knihovníkom. Záver mi prišiel zasa tak trochu narýchlo vykysnutý a asi aj trošku zmätený, ale to ako paranoidnému kráľovrahovi konečne definitívne prdlo v gebuli stálo za to.

4 21.03.2018

Takže ak ôsmy syn ôsmeho syna je mág, tak ôsmy syn toho mága je supermág, čo je asi ten dôvod pre celibát mágov. Taký supermág je hotové nešťastie, zvlášť ak je vedený pomstychtivým duchom otca v jeho čarodejnej palici. Jediný kto sa môže takejto hrozbe postaviť je antimagický unikát Mrakoplaš, pretože je to taký hňup že sú ma neho všetci krátky. Pravda, vo chvíli keď mu z izby zdrhne matrac, vezme nohy za uši pre istotu aj on, ale nechcenému konaniu hrdinských skutkov zasa raz neunikne. Magický Prazdroj je klasicky zbrklá Mrakoplašovka, akurát situácie nie sú tak moc bizarné a hrdinovia väčšinou po ceste narážajú na rôznych pirátov a vagabundov miesto mytologických chobotín. Teda okrem tej psychotickej nohatej truhly ktorá si prejde krízou osobnosti, vychľastá more alkoholu a na ceste späť vykynoží populáciu krokodílov a baziliškov. Tradične sa podarili aj vedľajšie postavy, dcéra barbara Cohena Conina a vychrtnutý barbar začiatočník Nijel vrhajúci sa na nepriateľov s pokrikom "keby ste dovolili". Akurát som mal pocit že tá vojna mágov, supermágov a celá "akokalypsa" s ožratými jazdcami opäť tak trochu padla za obeť Terryho sklonu zrazu uhnúť z nastavenej cesty k rýchlemu a jednoduchému riešeniu. Ale Mrakoplaš vyzbrojený proti supermágovi tehlou v ponožke bol geniálny a ten záver sa k nemu hodil. Za mňa dobré.

4 13.03.2018

Veľmi podobné predchádzajúcej farbe Kúziel, na ktoré ostatne priamo nadväzuje. Neschopný mág Mrakoplaš musí prežiť aj pád z okraja zemeplochy, lebo je vyvolený ( to slovo neznášam od čias prvého Matrixu ) a bez neho by sa asi zemeplacka definitívne zrolovala. Takže spolu s Dvojkvietkom a truhlicou-monštrom ďalej putujú a zabŕdajú do kdečoho vrátane perníkovej chalúpky, lietajúceho balvanu, miznúceho obchodu, úst kamenného trola a stonehenge ako počítač na prd. Ultra vysoká kadencia vtipov, hlášok a narážok sa zdá byť miestami až prehnaná, mne sa do mozgu vypálilo hlavne Mrakoplašovo konštatovanie že narodiť sa v sedle sa mu zdá byť gynekologicky nemožné. Okrem toho pribudne ďalšia bizarná postavička prestarnutého a bezzubého ( až do chvíle než si dá vyrobiť diamantovú protézu ) barbara Cohena, ktorý je stále smrtiaci pokiaľ mu práve nerupnú kríže. Jeden bod dávam dole za finále ktoré sa mi zdalo oproti zbytku knihy akosi nepatrične vážne a strácalo tým na údernosti. Nuž , Mrakoplaš si asi fakt musel vykričať svoju celoživotnú frustráciu vo výbuchu šialeného hrdinstva. Ideme ďalej.

4 20.02.2018

Tretí diel temnej veže pokračuje kvalitatívne na úrovni druhého, možno ešte o niečo lepšie. Tento diel je viac techno, dôležitú rolu hrajú trosky civilizácie a Roland začína strácať rozum kvôli existenciálnemu časovo-dimenzionálnemu paradoxu. Strašidelný dom transformer, nakazený medveď cyborg, súlož s neviditeľným démonom a tak vôbec, ale najlepšia je epizóda z "Falloutovského" mesta Lud plného odpadu a krajne pochybných existencií, to bola paráda. A takisto samozrejme stretnutie so šialeným inteligentným vlakom Blainom, ktorého zúfalo potrebujú prešťať. Parádna postapokalyptická jazda ktorá končí v najlepšom a núti pustiť sa do ďalšieho dielu, toto Kingovi vyšlo.

4 12.11.2017

(SPOILER) Šetrná Ruka pokračuje v putovaní južnou Amerikou a udalosti prvého dielu necháva za sebou, takže je nám len v úvode mimochodom povedané že záporáci s ktorými sa Oldo toľko mordoval nakoniec skončili mimo obraz/stránku neslávne ako podvraťáci. Môžeme teda obrátiť list a v druhom diely zachraňovať náhodných indiánov, ktorí sú všetci úplne blbí ak sa s Old Chcimírhandom nekamarátia. Každopádne, tak ako minule aj tentoraz je tu okrem nemenného Mayovského štandardu aj pár solídnych okamihov kde Drvičhand nie je pánom situácie, ako trebárs zmätená nočná prestrelka kde záporák kĺže krovinami ako mastný had. Plus ma bavilo Šetrného šetrné čínske vodné mučenie. Väčšinou je to ale do písmena presne to isté čo vždy a Charley dopredu odhalí všetko o nepriateľoch a ich úmysloch, či už náhodou alebo ako špión a potom zmanipuluje ľudí, dianie, priestor aj čas aby sa riadili výhradne jeho plánmi, takže záporáci iba napochodujú v zástupe po troch do pasce a sú zavretí do pivnice. Samozrejme nechýba stretnutie s ďalšími udatnými a spravodlivými Nemcami medzi domorodcami, pretože svet je malý a novoprichádzajúci Nemci majú úplnou náhodou detailné informácie o konkrétnych Nemcoch ktoré vykúpia duše tých Nemcov čo utiekli z domova pod ťažbou viny. Náhodné náhody nad náhody náhod by mohol byť Mayov pseudonym. No a na záver snáď nájdeme aj ten poklad, keď už sa toľko riešia tie šnúrky Kipu slúžiace ako mapa, lenže mier a priateľstvo sú dôležitejšie než prekliate zlato a v tomto prípade to bolo podané dosť dobre aby mi to nakoniec vôbec nevadilo. Za to má Karl pol bodu k dobru.

3 12.05.2024

Takže je to prvé stretnutie tretieho druhu, akurát v tomto prípade sú ľudia tí čo disponujú medzihviezdnym pohonom, zatiaľ čo emzáci vysielajú do vesmíru plachetnicu. No a tak galaktické impérium zorganizuje výpravu s cieľom priniesť "Ítiom" bonboniéru za to že im omylom zabili veľvyslanca čo sa pechoril vesmírom viac než sto rokov. Celé to stojí na oťukávaní medzi ľuďmi a podivnými trojrukými "trieskanmi", čo sú tak trochu géniovia, tak trochu dementi a vo vzduchu stále visí za gule neistota že o čo im sakra ide. To sa nedozvieme, lebo aj keď je kniha celkovo dobrá, tak jej značne ubližuje príšerné rozdelenie na dve polovice, pričom tá prvá končí úplne nezmyselne. Takže zatiaľ OK, nič svetoborné, uvidíme či v ďalšom diely príde veľké BUM!

3 28.01.2024

(SPOILER) Hneď na začiatku ma znepokojilo že to bude tentoraz taký Earlov spinoff kde si dvaja vlkodlaci budú pomeriavať bimbasov, ale nakoniac súhlasím že je to vlastne zatiaľ asi najlepší diel. Zrejme aj vďaka tomu že autor dáva spiatočku, nesnaží sa stupňovať už tak dosť absurdné súboje s vesmírnymi krakenmi, ale je to "len" taký záberom menší horor o horskom mestečku napadnutom vlkolakmi. Príbeh je teda zovretejší, temnejší a korunovaný scénami ako Braindeadovský masaker snežnou frézou, po ktorom ostane pol mesta ulepený krvavou kašou. Plus Earlova minulosť, schizofrenický ruský vlkolak, zaujímavé technické detaily vlkolačej kliatby a nejaký tí starobylý techno kopáči, asi aby boli v knihe aj nejaké nevlkolačie prvky. Snáď jediné čo by sa tomu dalo vyčítať je že musí byť zasa mimochodom ohrozený aj celý svet, keď lokálny rozmer príbehu tomu tak svedčí. Finále je zbesilé, gule-ruky-hlavy trhajúce, potešilo že vládny agent Stark nebol nakoniec tak beznádejne bezcharakterný sráč, že lovci zregrutovali toho najnepravdepodobnejšieho člena a že sa do toho vložila ďalšia najasamsupertajnejšia ultrazlovestnejšia, extrazáhadnejšia a megamocnejšia organizácia, ktorá neveští nič dobré. Tretí diel stále drví, za mňa béčková paráda ako vlkolačia noha

3 14.01.2024

(SPOILER) Pellucidar bola variácia na Cestu do Stredu Zeme a Caprona zas na Stratený svet. Vlastne je to kompilácia troch príbehov. V tom prvom sa hrdina nedobrovoľne dostane na nemeckú ponorku a po nejakých peripetiách skončia všetci na ďalekých útesoch kde evolúcia roztáča kolesá kovbojským spôsobom. Dinosaury, pteropotvory a opičiaci v rôznom štádiu vývoja dávajú posádke zabrať a vyskakujú spoza každého kameňa. Hrdina v rýchlom slede všetko stráca a napokon ostáva sám čumieť do západu slnka. V druhej časti dostane chlapík odkaz vo fľaši že jeho starý kamarát trčí v stratenom svete a "fíííí", o pár dní je tam aj s hydroplánom. Aj tak však drbne sám do džungle a okrem strieľania šeliem a domorodcov sa snaží sám seba presvedčiť že predsa nemôže milovať nejakú barbarskú Squaw! Najviac ma ale bavil tretí príbeh o stratenej hliadke z prvého príbehu kde je hrdina zajatý nadradenými lietajúcimi pteroľuďmi a odvlečený do ich mesta, odkiaľ je treba zdrhnúť. Je to celé taká naivná dobrodružná báchorka ktorá sviští ako hovno potrubím. Zaujímavý je koncept že sa všetko na Caprone rodí z vajíčok vo vode a postupne evolvuje až po Homo sapiens, takže sexom splodený jedinci sú raritou. Nedáva to moc zmysel, ale určite viac ako to že dravci na caprone majú taký primitívny nervový systém že im po smrteľnom zásahu strelou chvíľu trvá než do mozgu dôjde informácia že sú mŕtvy a medtitím bojujú ďalej. A to platí nielen na dinopotvory, ale aj cicavce ako medvede. No a bonusom je že sa tu vyskytujú strojné pušky ako v Smrtonosnej pasci. Škoda len náhle rozprávkového Happyendu, melancholicky stratený záver prvej časti sa mi páčil viac.

3 03.12.2023

(SPOILER) Konečne dôkaz že aj 100 rokov staré béčko môže byť proste len zábavné. Do stredu zeme cestoval aj Jules Verne, ale na rozdiel od neho Burroughs prdí na nejaké technické detaily. Nejaký starý vykuk si proste postaví vŕtacie vozítko a to sa hneď pri skúšobnej jazde zasekne, takže sa zastaví až v dutom jadre. To je samozrejme plné dinosaurov a divochov ( a N-bomby padajú ako za druhej svetovej ) pred ktorými je nutné utekať. Nakoniec ale aj tak skončia ako otroci v meste reptiliánov. Niektorí ľudia dodnes evidentne berú túto knihu ako reálny dokument. Takže padáme do zajatia, unikáme, objavujeme svet a zase sa vraciame po kamarátov. Jašteráci nemajú uši, miesto toho vysielajú svoje myšlienky do štvrtej dimenzie, kde ich ostatní čítajú, toľko k vedeckým teóriám Pellucidaru. Je zaujímavé že obyvatelia dutozeme považujú svoj svet za plochú dosku aj keď nemá žiadny obzor, keďže žijú vo vnútornej strane gule. Každopádne to rýchlo a akčne túruje, hrdinovia si obliekajú kože oskalpovaných reptilov, luky a šípy tu platia za atómovky a dvere do ďalšieho dielu sú otvorené dokorán. Akurát som dúfal že zamilovano-nenávistný vzťah hrdinu a miestnej krásky skončí definitívnym fiaskom, lebo by to bolo zábavnejšie. Ale láska nakoniec zvíťazí, škoda.

3 08.10.2023

(SPOILER) Posledný diel tejto trilógie taktiež splňuje všetky parametre posledných dielov Brooksových trilógií. Prvý diel sa vždy opatrne vykokce, druhý to parádne nakopne a u tretieho dúfate že to nebude iba hrc-prc kde sa všetko narýchlo uzatvorí. Neveľký počet strán ani tu neveštil nič dobré, pri všetkom čo predošlý diel hrdinom naložil na plecia, ale v rámci možností z toho vychádza celkom dobre. Ale aj tak platí že že žiadna nápaditosť už neexistuje, iba priama cesta k cieľu. Grianne vyhnaná do inej dimenzie uteká z väzenia a naproti nej záchranca s kúzelnou paličkou. Minule predstavený démon sa vôbec neobjaví, strašná superzbraň federácie je zničená jediným náhodným útokom a vojna celkovo je okamžite ukončená odstránením maskovaného démona. Dokonca aj tá záležitosť s obetovanou priateľkou je vyriešená len tak mimochodom v epilógu. Prečo brooks v tých tretích dieloch vždy stratí nápady aj nadšenie a iba tak dýchavične uteká po rovinke akoby sa pokúšal dobehnúť v poslednej chvíli na daňový úrad? Straker nie je katastrofa, ale do nejakého strhujúceho finále mu chýba... strhujúce finále. Proste priemer.

3 10.09.2023

(SPOILER) Kilometrového vesmírneho hlavonožca poštípala do zadku atómovka a on chce toho hajzla čo to urobil. Síce ide po nesprávnom chlapovi, ale čo na tom, tí prťaví panáci sú aj tak všetci rovnaký. Po našom hrdinnom búchačovi tak ide celý vesmír plný príšer, na čele s anglánskym tieňovým nekromantom chrliacim oživlé mŕtvoly. Taký zombie medveď či slon s privareným brnením a bodákmi je slušné psycho. Príšery hore-dole, tisíce strieborných guliek, explózie všetkého, roztrhané telá kam oko dovidí, mimozemský strom večnej tmy a vo finále súboj na férovku človek vs. Lovecraftovský polyp... a k tomu ganxta trpaslíci "- hej-hou hej-hou zmrdi"! Takže druhý diel lovcov eseró je nadupaná braková chobotina ktorá nezastaví a chrlí chápadlá a krv čo sa len zmestí. Celá tá záležitosť s vyvoleným môže byť trochu otravná a dobrá hlavne k tomu aby hrdina prežil aj nemožné lebo osud, ale medzi všetkým tým sek-bum-prásk šialenstvom a gurmánskymi mentálnymi parazitmi sa to nejako vsiakne. No a agent Franks je podľa všetkého nejaký padlý anjel zašitý do tela Frankensteinovho monštra. Proste zbesilá režba ktorá sa moc netento.

Prostredný diel Shannarovho Najvyššieho Druida nesie všetky znaky prostredných dielov Shannarovských trilógií. Po solídnom prvom diely poriadne rozbehnutý, vytúrovaný, napínavý a nadupaný zvratmi ktoré nie sú zvratky. Grianne, vyhostená v zapovedanom svete Jarka Ruus sa stáva otrokyňou namachrovaného démona a náš x-tý klon hrdinného chlapca Ohmsforda dá za kúzelnú paličku desivému stromu ešte o niečo viac než len svoje prsty ( podobnú pointu sme videli aj kedysi v druhom diely Shannary, ale tu má viac sektársko-transcendentálny podtón ). Okrem toho genocída elfov federálnymi bleskozbraňami a súboje záporáckych egomaniakov kto ďalej dočúra. Skrátka to šliape ako profesionálka v kanadách a neomdlieva, čo viac už môžete chcieť od tradičného fantasy?

3 25.06.2023

Táto kniha mi pripomenula hlášku zo seriálu Čierna Zmija - "neviem síce čo hovoríte, ale znie to hogo-fogo, máte štýgro"! Takže nechávam bez hodnotenia, lebo to išlo úplne mimo mňa. Na úvod sa prechádzame v nejakom mechovi po Titane a obdivujeme scenériu, potom "hrdina" zomrie a je zasa oživený, ale to už sme niekde na úplne inej planéte kde sa banda vedátorov snaží násilím prinútiť emzákov ku kontaktu. A keď hovorím násilím, tak tým myslím že im odprásknu mesiac a hodia na hlavy. To je budovanie vzťahov a mieru úplne ako v Rusku! Ale hlavná náplň knihy je predovšetkým technoblábolenie o čomkoľvek, nekonečné popisy všemožných strojov a vesmírnych javov, plus kompletné vyfabulovanie priebehu mimozemskej vojny zo vzduchu, respektíve vákua. Pasáž o ceste do Afriky a evolúcii termitov ma potom úplne odrovnala a ja som nejak preletel zbytkom textu len preto lebo neznášam nedočítané knihy. Po dočítaní som sa cítil ako taký Troglodyt z jaskyne nakúkajúci do elitného klubu snobov peberajúcich trendy na burze. Mám proste radšej štandardný príbeh než šialené technikálie a filozofovanie o fungovaní hypotetických zázrakov budúcnosti.