Teraesa komentáře u knih
Na to, že je to autorkin debut, si myslím, že to nebolo najhoršie. Vyskytlo sa tam síce niekoľko nedomyslených vecí, niektoré z nich boli aj dosť kľúčové, ale čítalo sa to ľahko. Niekedy sa autorka trošku zamotala v niektorých udalostiach, avšak premisa bola zaujímavá a ten koniec bol tiež celkom úderný.
"Náš život sa naplní nie tým, že veľa vieme, ale že veľa milujeme."
Sv. Terézia z Avily
Táto časť mi veľmi sadla, páčil sa mi záporák aj akcia. Opäť spokojnosť za mňa.
Akosi ma neoslovila. Neviem prečo, ale zatiaľ jediná Cognettova kniha, ktorá mi odhalila kvality autora bola Sofia vždy chodí v čiernom...
Knižka môjho detstva. :) Nikdy ma neomrzí čítať o týchto dobrodružstvách.
Toto bolo tak skvelé, super jazda! Z tých kresieb ide neskutočná emócia. Vynikajúca časť!
Tak, mne sa to páči stále viac! Udržuje ma to v napätí, hoci viem, čo sa má stať (z anime). Kresba je tiež vynikajúca.
Za mňa skvelé!
Mohlo by sa zdať, že sa jedná o ďalšiu z nespočetne veľa motivačných kníh, avšak narozdiel od nich, koncept sisu je úžasne jednoduchý. Odjakživa ma typicky motivačné knihy - paradoxne - demotivovali.
Táto útla knižka na rozdiel od všetkých ostatných, ktoré mi prešli rukami, jednoducho demonštruje spôsob života vo Fínsku, a nejde o žiadne odporúčané recepty. Táto knižka do ničoho netlačí.
Kľúčom k šťastiu je pestrý život, pestrá strava, pestrá príroda a pestrí ľudia. Ako píše autorka: "Všimla som si tiež, že keď som sa zamerala na hľadanie zmyslu v prírode, vo fyzickej aktivite, v rodine, priateľoch, učení a práci, nevedomky som našla spokojnosť. Môj pocit pokoja sa dostavil vďaka tomu, že som sa jednoducho prestala sústreďovať na hľadanie šťastia ako takého."
V knihe sa tiež spomínajú aj protipóly šťastia - konzumný spôsob života zameraný na hromadenie, porovnávanie sa s ostatnými, maximálny komfort a pohodlie... tým pádom sa človek vzdáva pri každej menšej prekážke, naberá depresívne myšlienky, strachy, že nikdy nebude dostatočne dobrý, až nakoniec sa zo života nebude tešiť, ale bude ho ubíjať...
Nastal čas vrátiť sa ku svojim koreňom.
Napriek tomu, že nedávno som videla anime a tympadom to mám v čerstvej pamäti, tak v mnohých momentoch počas čítania som zadržiavala dych... Veľmi ma to chytilo a ďalšie časti čoskoro pribudnú do mojej knižnice!
Myslím, že prostredníctvom tejto knižky, si v budúcnosti prečítam svoje obľúbené diela.. :)
Veľmi kvalitná kniha, jej podnadpis vystihuje jej podstatu - presne to odhaľuje, čo píše. Páči sa mi prepájanie psychológie, medicíny a viery, zlatá stredná cesta, zdravý pohľad autora. Jednoducho, skvelé na sebaštúdium.
Mne sa napríklad páči, že je to napísané takým chaotickým štýlom; že sú to poviedky, a jediná vec ktorá ich spája je - Sofia. To, že príbeh nejde chronologicky, že často sa vraciame do detstva, potom opäť roky preskočíme; je to vyjadrenie toho, kým je Sofia. Je plná neporiadku - preto aj kniha o nej je plná neporiadku, možno navonok nesúvisiacich myšlienok a postáv, ktoré počas života prirodzene prichádzajú a odchádzajú, tak ako sa zjavuje Sofia a ako zase mizne.
Pre mňa to bola osviežujúca kniha, vybočenie z typických očakávaní, z toho, ako sme zvyknutí čítať, návrat do čias, ktoré vyzerajú ako zrkadlo, ktoré sa rozbilo, aby sa opäť mohlo pozliepať dokopy.
Vynikajúca séria, predčila moje očakávania.
Nemám čo vytknúť, hltala som každú stranu.
(SPOILER) Záver ma veľmi prekvapil, ale to nadšenie zo zvratu udalostí neskutočne kazil dojem, že som si spojila súvislosti (hoci nesprávne) príliš skoro. Dosť dlhú dobu som teda mala pocit, že mi kniha už nemá čo dať, a nakoniec prišlo to veľké odhalenie. Nedostavil sa však ten pocit, ktorý autorka asi pôvodne zamýšľala, skôr len také plytké prehodnotenie "aha, nuž čo, tak som to neuhádla správne" - a tým to haslo.
Oceňujem myšlienku a miesto, kde sa to odohráva, rovnako aj štýl dvoch dejových línií, ktoré sa prepletali, čím čitateľ postupne mohol vstrebať situácie, ktoré prežívali hlavné postavy.
Preto je možno škoda, že som nedokázala udržať si pozornosť a nasávať atmosféru knihy s jedinečnou atmosférou a príbehom. Myslím, že to bude aj tým, že niektoré postavy mi prišli trošku ploché, najmä Isaac. Nechápala som, čo na ňom Olive videla (okrem toho, že bol navonok krásny, ako ho nazvala), bolo to málo popísané a tým pádom ich vzťah mi prišiel bezvýznamný. (Nakoniec, asi to tak bral aj Isaac).
"S pomenovaným strachom sa bojuje jednoduchšie, s každým slovom strach bledne."
"Neľutovala som nikdy to, čo som spravila, ale to, čo som neurobila. To, na čo som nenabrala odvahu."