SalemJohn
komentáře u knih
Anna, Max a upíria dýka
Jack Henseleit
Nejako takto by mohlo vyzerať priblíženie Stokerovho Draculu pre I. stupeň základných škôl. Varíme, tak povediac v rovnakom hrnci, len ingrediencie sú diétne a je ich trochu menej. Hneď na úvod tu máme namiesto dostavníka s Jonathanom Harkerom, auto s dvoma súrodencami - cesta a zážitky sú podobné, samozrejme s prihliadnutím na čitateľa počas celého príbehu. Máme tu starý hostinec, tajomstvá o ktorých sa nerozpráva, nájdené tajomné artefakty, surodencké puto, miestnú kamarátku a samozrejme strašného upíra. Dokonca sa objaví aj variácia na Renfielda, paradoxne s hlbším a citovejším presahom. Starší čitateľ si to môže dať len tak, ku kávičke, a spomínať na Bramov "opus magnum" a mladší čitatelia budú snáď aj trocha vystrašení.
Totem
David Morrell
V roku 1975 napísal Stephen King jedno zo svojich kultových diel (pre mňa určite) - Prokletí Salemu. O štyri roky neskôr sa rozhodol David Morrell vzdať poctu práve tomuto románu. Bolo to ako vraví, jeho prvé nakuknutie do teritória hororu. Nejde vôbec o nejaký lacný plagiát, ale o plnohodnotný samostatný príbeh, ktorý si občas žmurkne na slávnejšieho predchodcu. Morrell aj pre horor, podobne ako je to často aj u Kinga, hľadá motív na báze nejakej reálnej skutočnosti. V tomto prípade to boli útržky v novinách o podivných prípadoch zmasakrovaného dobytka kdesi na stredozápade. Upírov vymenil lycantropický motív veľmi zaujímavo prepojený na hnutie hippies. Naozaj ojedinelý a netradičný motív, remeselne výborne zvládnutý. Jedinou slabinou príbehu je tak trochu časová nezrovnalosť v niektorých prípadoch a možno podrobnejšie rozuzlenie na záver. Ale to je určite dôsledok šarád, problémov a opletačiek okolo vydania tohto Morrellovho diela. Prvá verzia, prekopaná na žiadosť vydavateľa, a neskôr dielo ktoré si máme možnosť prečítať si aj u nás, podľa Morrellovho pôvodného zámeru, a vyšlo takmer až o 20 rokov neskôr ako spomínané Prokletí Salemu.
Nebezpečná minulost
David Morrell
Hodnotenie knihy niekde okolo 80 a viac percent je úplne na mieste. Podľa recenzii sa kniha samozrejme nemusí páčiť každému, ale po pravde Morrell nikdy nebol tvorca vážnej a kvalitatívne vysokej literatúry. Napriek tomu, že bol profesorom vyučujúcim americkú literatúru. Morrell je pre mňa autorom kníh pri ktorých sa chceme baviť. A aj táto kniha je toho výborným príkladom - veď nie nadarmo dostal za ňu ocenenie Bram Stoker Award v kategórii Best Novel. U mňa, od prečítania ubehol už nejaký ten rok a dodnes si spomínam na niektoré súvislosti. A určite si ju dám ešte raz.
Zelenáč
René Goscinny
Luky Luke bez bratov Daltonovcov a prvý krát tak trochu nie v hlavnej úlohe. Výborná zábava v duchu kultového snímku Podivné dědictví (ako píše Kuža, zrejme komiks poslúžil ako vzor). Zaspomínal som si na Terenca Hilla a vychutnal si Goscinnyho skryté hlášky, vtípky a odkazy na jeho ďalšiu tvorbu. Veľmi vydarený diel.
Ze zoufalství
David Morrell
Táto Morrellová kniha je parádna.. Obsahom, formou i celkovým prevedením. Je to v podstate príbeh plný klišé, ale je to klišé, ktoré máme radi, a ktoré zaručene pobaví. Napätie, akcia, láska, adrenalín.. Proste zručne namiešaný koktail ako vystrihnutý z Tri dni kondora, Pohľadu spoločnosti Parallax, Výstrelu či z ďalšieho kultového filmu Všetci prezidentovi muži. Trošku úsmevne pôsobí „barlička“ ktorú Morrell využil – novinár v minulosti vždy robil rozhovor s niekým, kto mu dal potrebné znalosti a informácie, ktoré potom umne využil vo vypätých scénach. Ale ani to nevadilo plynulosti a zábavnosti samotného príbehu.
Malý spoiler na záver: u Morrella to hlavný hrdina novinár i jeho snúbenica napriek politicko-mocenskému systému a prvotriednym zabijakom prežijú a hajzli sú potrestaní ! Veľká škoda, že u nás na Slovensku v reále to tiež neskončilo podobným happyendom..
RIP Jano & Martina
Odměna z pekla
Joe R. Lansdale
Ak by som chcel byť veľký lichotník, tak poviem, že v Odmene z pekla sa zrazil Štrkáč Callahan Jura Červenáka s Asfaltom od Štěpána Kopřivu. No nie je to úplne tak.. Bratia Lansdaleovci nedosiahli úroveň spomínaných titulov – všetko tu prebehlo dosť rýchlo, priamočiaro a aj napriek tomu miestami vykukávala nuda. Ako trefne napísal Corso, je to podané tak, akoby z toho mal byt hneď scenár k akčnej hre, alebo filmu. A to so všetkými kladmi a zápormi takéhoto postupu. Pravdou však je, že v rámci brakovej literatúry to autorské duo zvládlo a pobavilo.
Po stopách Jacka Rozparovače
Kerri Maniscalco
V jednom z dielov Káčerova (DuckTales) riešili prípad kde v Londýne vyčíňal istý Jack Rozprašovač - áno, čítate dobre - Jack Rozprašovač. Deti boli nadšené z ďalšieho napínavého prípadu, a dospelým táto vtipná parafráza vyčarila široký úsmev. Tak nejaký podobný pocit som mal pri tejto knihe ! Určite to nie je zlá kniha, len ja nebudem asi cieľovka.. Preto toto moje hodnotenie nebude úplne objektívne. Kniha si určite nájde (alebo už aj má) svoju fanúšikovskú základňu, ale ja do nej nepatrím.. Dám ešte šancu druhej časti série Hon na knížete Draculu (ale to čisto len ako fanúšik transylvanskej transfúznej high society), a potom knihy posuniem vhodnej cieľovej skupine. Ja dávam dve hviezdy, ale v správnej skupine, nálade a veku hodnotenie môže byť vyššie.
