Radoľa komentáře u knih

Nádherné, snivo farebné ilustrácie Dušana Kállaya k slovenským vydaniam z roku 2004 a 2010 (dotlač 2016) od Slovartu pozdvihujú úroveň bláznivo dejovo uleteného textu o stupienok vyššie. Oplatí sa im detailnejšie venovať, sú plné nápadov a drobností, no vždy tesne naviazané na práve prebiehajúci text danej kapitoly. A rovnako ako pri Alenkiných (či Aliciných) dobrodružstvách je potrebné občas zapojiť predstavivosť a fantáziu.

Nie nadarmo maliar Dušan Kállay dostal za ilustrovanie knihy prestížnu Cenu Hansa Christiana Andersena a počas výstavy k 150. výročiu vydania Alice v krajine zázrakov získalo slovenské ilustrovanie rozprávky hlavnú cenu ako najkrajšie vydanie spomedzi všetkých na svete.

Niektorí komentátori uvádzajú, že to nie je veľmi pre deti. Osobne poznám dve dievčatá vo veku 10 a 13 rokov, ktoré nedajú na knižku dopustiť a neustále sa k nej s nadšením vracajú. Takže u mňa toto tvrdenie (je to skôr pre dospelých) nijako neobstojí.

K čítaniu Aliciných dobrodružstiev som sa dostal až v dospelosti, znalý len Švankmajerovej filmovej adaptácie Něco z Alenky. Tá bola rovnako fantazijne a surreálne uletená ako kniha samotná.

Príbeh odviazaného snenia sa skladá z dvoch častí: I. v krajine zázrakov a II. Za zrkadlom. Pokiaľ by som ich mal nejako interpretovať, tak v krajine zázrakov sa Alica venuje hraniu kariet a za zrkadlom po iniciačnom riuáli mastenia divokej kúzelenj kartovačky postupuje Alica do šachového levelu. A v hre nie je málo: hrá sa o kráľovskú korunu!

A čo sa týka poučenia z príbehu? Aj v bežnom živote by si ženy a muži pri stretnutiach mohli navzájom zarecitovať aspoň jednu básničku. Svet by to nijako nespasilo, ani revolučne nezmenilo. Ale snáď by kratučké poetické odbočenie pri rozhovore myseľ ľudí oživilo a pobavilo. A na čas odvrátilo od toho večného trápenia sa životom, vzťahmi, peniazmi či prácou.

Myšacia sága ponúka príbeh odvážnej hliadkujúcej trojice hlodavcov, chrániacich myšacie teritória pred ohrozením. Žiaľ, ani jeden z tria za sebou nemá nejaký silný príbeh, ani špecifické charakteristiky, a tak ide skôr o kolektívneho hrdinu. Rovnako na strane zla nevystupuje nejaká prierazne silná osobnosť. A tak najdesivejšími epizódami z príbehov ostávajú súboje s hadom a s krabmi. Príjemným potešením boli záverečné mapy, sprievodcovia myšacími remeslami a najmä galéria ilustrácií k pôvodnej zošitovej edícii knihy. Príbeh totiž ilustrovali úplne iní maliari, ako knižnú predlohu, kde sa obrazu zhostil samotný autor príbehu. Zrejme preto, aby viac zarobil. Ale pri porovnaní obrázkov musím, žiaľ skonštatovať, že títo ilustrátori mali ostať aj pri viazanej podobe knihy.Takto len slabší priemer.

1 17.05.2021

Kostičova neostrá kresba, viac než čo iné, pripomína narýchlo načrtnutý storyboard k filmu. K deju sa však celkom hodí. Len si treba na ňu navyknúť. Kto čítal Pelcovu predlohu, nebude dejom vôbec prekvapený. Výhodu preto majú čitateľskí panici, nedeflorovaní románom Basket Flora od undergroundového autora Jana Pelca (presláveného najmä skvelým trojdielnym románom "... a bude hůř"). V smere dotvorenia, alebo úpravy deja sa komix v porovnaní s predlohou inovatívne neposunul. Do mesta zamoreného toxickým odpadom i zločinom nečakane prichádza nový šéf polície. Rázny, nekompromisný a energický. No zároveň s veľmi svojským chápaním spravodlivosti a trestania zločinu. Paródia na porevolučné pomery v českej spoločnosti je výrazná a zjavná. Účinok dosahuje hyperbolizáciou extrémnej podriadenosti, mocenskej svojvôle a násilia. Napriek zmieneným nedostatkom (zvláštna kresba, dej bez inovácií) sa dielo číta veľmi dobre a ľahko, za pár chvíľ ho má čitateľ sfúknuté.

1 16.05.2021

Priemerný komix. Obsahuje mnoho odkazov na konzumnú, technokratickú spoločnosť vyvyšujúcich sa spoločenských tried. No tieto odkazy sú polodkryté, polnávodné a tým aj napoly náhodné. Pretože najmladšej čitateľskej generácií, zaujatej samotným farebným vesmírnym cestovateľským dobrodružstvom ujdú. Tej staršej možno nie, no bez dovysvetlenia kontextu ostanú odkazy len také - jalové. Samotný hlavný príbeh zmiznutia otca a dcérky uprostred húfu všežravých morských veľrýb zaujme určite väčšinu mladých, hoci až tak úžasný sám o sebe nie je.

1 27.04.2021

Zošitové vydanie kratučkej rozprávky s demokraticky rozvrhnutým pomerom ilustrácií k textu. Na šesť strán textu rozprávky, i s jej záverečným mytologicko - vlastivedným vysvetlením, pripadá šesť celostranových farebných ilustrácií -litografií. Pridanou hodnotou boli pre mňa dovtedy neznáme slová "komonstvo" (rozumej družina, sprievod) a "Rojanice" (neskôr Rožanice, Sudjenice) spojené s božstvom, či démonom Rodom, určujúcim osud človeka, ktoré sa ako víly zjavovali pri narodení, boli im obetované prvé vlásky človeka, a oni následne určovali osud tým, že dali do vienku bábätku rôzne dobré vlastnosti, či dokonca udalosti, ktoré nastanú. Zaujímavé je, že Šípková Ruženka dostala do vienka popri kliatbe o zaspaní po pichnutí vretenom, aj tieto dobré vlastnosti - cnosť, múdrosť, umelosť, krásu, zdravie, bohatstvo. Tá umelosť zaujala. Myslím, že ako cnosť ju od Rojaníc dodnes dostáva do vienka mnoho ľudí dodnes.

1 23.04.2021

Veľmi vkusne vyvedená knižná miniatúra. Čitateľ si ju môže šuchnúť do akéhokoľvek vrecka, bez toho, aby z neho vytŕčala alebo vadila. Pretože okrem toho, že je maličká, je aj ľahučká. Oko potešia autorove ilustrácie, trefne sprevádzajúce jednotlivé básne. Ich obsahom je citlivá a rozorvaná autorova duša. V priliehavých a presných básnických metaforách a opisoch dáva najavo svoje vášne a zamilovanosti, ktoré sú vysoké i vášnivé, no zväčša pomerne rýchlo končia. Smútok z týchto rozchodov sa následne odráža v Topolovom nemiernom obrážaní barov a krčiem a zádumčivom premieľaní, prečo sa to všetko stalo tak, ako sa stalo. Poetický jazyk je trefný a priliehavý, číta sa to ľahko a predsa nejde o nejakú verklíkovanú romantickú pózu na efekt. Jednoducho: dá sa tomu uveriť, ako autentickému výkriku duše, zraňovanej neustálymi zaľúbeniami a následnými rozchodmi.

1 21.04.2021

Mystická poetika východných Karpát. Na hrane medzi realitou všedného dňa a bezhraničným svetom mágie za ňou. Krajšiu poéziu, než aká je v tomto čarokrásnom zápisníku, som dosiaľ nemal možnosť čítať.

1 18.04.2021

Vynikajúca pocitovo zamilovaná záležitosť. Obsahom kratučkej novely (dávno - niekoľko rokov pred prvým knižným vydaním - publikovanej na internete) je cesta spisovateľa, momentálne pracujúceho pre počítačovú firmu ako tvorca textov, do Petrohradu. Na rozdiel od svojich kolegov ho Rusko nijako neláka a nevzrušuje. Skôr naopak. Výstižný obraz ponuro zasmušilej krajiny, v ktorej sú stopy boľševického pustošenia zjavné doslova na každom kroku či pamiatke, naruší stretnutie s atraktívnou tlmočníčkou. V mužovi prebudí hlboko zaspaté pudy a vášne. Nájde konečne ženu svojho života? Vyzdvihol by som štýl, akým je dielo napísané. neobsahuje hádam ani jedno zbytočné slovo. Takto má vyzerať tzv. vysoká (hóch) literatúra. Vysoká, veľmi vysoká, napriek (údajne) nízkemu žánru zamilovanej poviedky.

1 18.04.2021

Básnik, spisovateľ a filozof sa na sklonku života vydáva dožiť do odľahlého údolia, ďaleko od veľkomesta, v prostredí ktorého prežil doterajší život. Príbeh sa odohráva v akomsi bezčasí, nie je ohraničený rokmi. Vieme len, že sa odohráva v časoch elektriky, internetu a mnohých lokálno-globálnych konfliktov. Svet veľkej politiky zasahuje do odľahlého údolia len okrajovo a nikdy nie konkrétne. Jeho obyvatelia sa o svete vonku dozvedajú najmä prostredníctvom zvláštnych návštevníkov, dezertérov, pomätencov či jurodivých blúznivcov. Ústrednou témou však ostáva básnikovo filozofovanie nad doterajším životom, nad tým, čo zmysel stratilo a čo ho na sklonku života ešte teší. Mnoho originálnych myšlienok sa takto vošlo do pomerne útleho spisku, v kontexte Bondyho bibliografie menej známeho. Možno aj tým, že vyšiel v Bratislave, pomerne malom náklade a len v jednom vydaní, pokiaľ mi je známe tak aj bez dotlače. Poznámka: Užívateľka charlosina v komentári vycitovala viacero zaujímavých úryvkov. Ja na záver ešte jeden pridám:
"Trpké a bezvýchodné by bylo, kdyby byla jen jedna možnost, jediná cesta, jediná pravda. Jediná pravda je nutně prostě jen jedinou verzí, zatímco skutečnost je velmi široké spektrum verzí.".

1 17.04.2021

Osobná Psycho Biblia.

1 17.04.2021

Po dvoch vynikajúcich knihách (Mäso; Sviňa) prichádza novinár a spisovateľ Árpi Soltész s Hnevom, ktorý tvorí akýsi prequel k Mäsu a vracia sa k udalostiam 90. rokov na východe Slovenska. Žiaľ, snaha vytvoriť profesionálny román, podporený radami Ďura Červenáka, vyšla do značnej miery naprázdno. Šťava sa kamsi vytratila. Ostáva opis reality, a ak poznáte niekoľko rozhovorov so spisovateľom, kde spomínal na divoké 90. na východe Slovenska, ide do značnej miery o beletrizovaný opis jeho vlastných zážitkov. Takže nielen šťava, ale aj fantázia ustúpila vlastným spomienkam a ich literárnemu spracovaniu. Niežeby opis podlých mafiánskych praktík na východe Slovenska (v zásade platný pre celú krajinu), kde v jednom šíku rabovali zločinci krytí políciou, sudcami, tajnou službou a prokuratúrou bol nezaujímavý, to vôbec nie. Len snaha byť až dokumentaristicky presný odoberá čitateľovi jeden z hlavných očakávaných bonusov, ktorým je prekvapenie. 50%

1 17.04.2021

Útla knižka, vzpierajúca sa jednoznačným hodnoteniam. Ide o súbor krátkych poviedok o vládcovi Vladovi a jeho pricmrndávačoch, skláňajúcich sa pred jeho nekonečnou múdrosťou a v niektorých prípadoch striehnucich a pokukujúcich po jeho mocnárskom kresle. Mocnár na konci každej poviedky vyriekne sentenciu, z ktorej múdrosti na každého dýchne Poznanie s veľkým P a záblesk nefalšovanej geniality. Na prvý pohľad paródia na vládnutie slovenského expremiéra Vladimíra Mečiara, vyznením súbor mravoučných bájok. Na jednej strane parodujúcich systém vládcov-uzurpujúcich si všetku moc, a áno je tam badateľný aj Vlado Mečiar a paródia mien jeho poskokov, na strane druhej poučenia z najlepších kúskov knihy a mini príbehov a ich nie vždy jednoznačné vypointovania nútia čitateľa premýšľať ako to bolo myslené. A možno budem kacírsky - pripomínajú niečím legendárne Buberove Chasidské vyprávění. Kniha, ktorá sa neomrzí opakovaným čítaním. Formátom a dĺžkou ideálna do električky, do vlaku, či na jednodňovú služobku.

1 17.04.2021

Môj komentár sa vzťahuje k slovenskému vydaniu (Záhada v kine, vydavateľstvo Verbarium, s.r.o., Bratislava 2017).

Mesto Lotorkovo je dejiskom série detektívnych prípadov, ktoré rieši dvojica spolužiakov zo školy - Lasse s Majou. Zriadili si detektívnu kanceláriu v Majinej pivnici, kde si vedú malý archív, pozostávajúci z článkov s krimi tématikou, uverejňovaných v miestnych novinách. Z novín sa dozvedia aj o sérii krádeží psov v mestečku. Náhoda ich zavedie na stopu do miestneho kina.

Zrozumiteľná, no nie hlúpa a hlavy vymieľajúca, nenáročná detská detektívka cielená prevažne na najmenších čitateľov (od 6 - 7 rokov) s množstvom obrázkov, veľkým písmom, neveľkým rozsahom (78 strán) a niekoľkými mapami mesta.

Negatívum: Z celkového rozsahu knihy (88 strán) takmer 10% (8 strán) zaberajú reklamy na iné detské knihy vydavateľstva. Ako sa mi takáto stratégia nepáči pri knihách pre dospelých, o to odpornejšia mi je pri knižkách určených primárne deťom.

1 04.11.2020

Môj komentár sa vzťahuje k 3. vydaniu knihy (2016, vydavateľstvo MAŤA, Praha), s krásnym doslovom Vratislava Brabenca. Verše silné i slabé, užije si ich každý, kto má vzťah k prirodzenosti. Priaznivci maškarád typu: rock´n´roll v prírode, fanatické uctievanie výlučne undergroundu alebo iného literárno-umeleckého základu, či viazaného verša, budú sklamaní. Napriek Magorovej nespornej erudícii v dejinách umenia i znalosti českej literatúry, mám niekedy z jeho básnického diela pocit, že sa mu zdalo všetko, čo napísal na drobné papieriky, či pivné podtácky po krčmách, dobré a vhodné k zverejneniu, lebo autenticita. Osobne skôr preferujem jeho zrozumiteľné, takpovediac ľudové verše, ako nadosobné hovory k duchovnu, či spomienky na prežitky, či zážitky, známe len jemu.

Nech je ako chce, knihu som si užil, sčasti aj preto, že tretie vydanie nádherne voňalo, a tak neviem, či som knihu intenzívnejšie čítal alebo voňal. Tak pol na pol.

No a všeobecne - Magor pri osobnom styku s ním (či už ako prednášajúci, debatujúci alebo v krčme prísediaci) bol 1000x zaujímavejší aj zábavnejší ako spisovateľ. Jednoducho: čaro osobnosti.

Preto, podobne ako po dočítaní Magorových listoch z väzenia, tak po Roku krysy sa dostavilo mierne sklamanie, že toto nebolo tak perfektne autentické, ako keď rozprával naživo. Aj preto len mierne nadpriemerné hodnotenie.

1 03.11.2020

(SPOILER) Dvojnovela Agónie/ Epizóda je druhým vydaním knihy. Obálke dominuje obraz Stana Bubána. Na ňom vyšedivený, umierajúci polonahý spisovateľ a filozof s dvomi kľúčikmi na krku sa napája životadarnej miazgy - materského mlieka od lepej, plnkrvne farebnej devy.

Prvá z noviel - kratšia Agónie je napísaná česky. Témou je zánik Česko-Slovenska pripodobňovaný k zániku Rímskej ríše, úpadok spisovateľa v ústrety nastávajúcemu odľudštenému kapitalizmu a nadvláde peňazí, prirovnávaný k osudu rímskeho básnika, diplomata a kňaza. Ten sa v starobe tiež musel vzdať výsad dovtedajšieho života a potešení v ústrety prichádzajúcemu úpadku. Spisovateľ Bondy sa sťahuje z Prahy, prichádza o dlhoročnú družku Júliu. Na konci v pozícii zúfalého starca sa rozhodne komerčne prenajímať svoj pražský byt.

Druhá z noviel, Epizóda (v prvom vydaní nazvaná ako Epizóda 96), je údajne autorovou prvou prózou napísanou v slovenčine. V skutočnosti to bolo tak, že spisovateľ Michal Hvorecký v Bratislave, kde Egon Bondy v posledných rokoch života žil, nahrával spisovateľovo rozprávanie na diktafón, a následne ho prepísal do slovenčiny. Bondyho svojrázna (česko) slovenčina si totiž vyžadovala značné korektorské a gramaticko-štylistické úpravy (sám som ju na viacerých Bondyho prednáškach zažil). Príbeh je lemovaný dialógom rabína so sochárom,, ktorý sa vytvorením série viac než stovky výrazových grimasoidných búst snažil zostaviť z nich, za pomoci tajného židovského učenia, magický obrazec, ktorý by tvoril hrádzu prenikania zlého ducha do jeho mozgu a mesta. Dôležitejšie je však to, čo sa odohráva mimo tohto dialógu. Je to vynikajúco okomentovaný obraz mesta Bratislavy, opomíjaného hlavného mesta, ktoré však vyniká viacerými málo známymi skutočnosťami a podivuhodnosťammi. Egon Bondy ich pozoruhodne vystihol, spoločne s prepojením historických a súčasných súvislostí. Jednou z nich je skuotčnosť, že Bratislava je jediné hlavné mesto štátu na svete, ktorého územie tvoria hranice troch štátov (konkrétne Maďarska, rakúska a Slovenska). Výrazne odporúčam! Kniha zároveň varuje pred zlým duchom, ktorému sa stále viac darí prenikať do bratislavských ulíc, až sa zdá, že ho pohltí úplne. Stototžňuje, v súlade so svojím filozoficko-politickýcm presvedčením zloducha s odvrátenou tvárou nastupujúceho brutalistického kapitalizmu, a jeho všemocnou a jedinou božskou substanciou - absolútnou nadvládou peňazí.

Knižka je, v porovnaní s prvým vydaním, doplnená množstvom čiernobielych fotografií, dokumentujúcich Bondyho bratislavský život a v rámci neho každoročnú patafyzickú oslavu, o ktorej sa v novele pomerne podrobne (i keď nie úplne takto priamo) rozpisuje.

Čitateľská lakocinka.

1 01.11.2020

Furiantské, ale zábavné. Taký je najnovší in trend u slovenských umelcov, ktorí zároveň nechcú byť zaraďovaní medzi ohavný komerčný, stupídny celebritný gýč. Zachovávať si sebavedomú nadutosť a vše-znalectvo, ale popritom si vedieť zo seba totálne utiahnuť. A prezradiť čo - to (to znamená dosť veľa) o svojom vzťahu k sexu a vzťahom všeobecne. Taká je aj knižka o skúsenostiach slovenskej herečky v USA, živiacej sa obsluhou v bare a zaberajúcej na rôzne drobné dotyky so svetom šoubiznisu. Pár nepodarených vzťahov, ex mátohy zjavujúce sa v mysli aj v reále, sťahovania a ďalšie sťahovačky. Je to vtipné, nie je to tak prvoplánovo orientované na masového čitateľa ako Mérde: Rok v Paríži. Vytknúť sa dá také to chýbajúce hodnotovo-ideové pozadie. Autorka túži po sláve a predvádzaní sa. Vďaka chýbajúcemu filtru v sebe samej a túžbe vyniknúť sa takmer dostane k polopornopráci spočívajúcej v onanovaní chlapov nad krásou jej odhalených chodidiel (v skutočnosti nedostane , ale premýšľa o tomto jobe). Ale čo, možno som už taký ten nabubrelý starý pankáč, ktorý nepochopil, že peniaze vždy budú najdôležitejšie, na umeníčko sa môžme hrať v rozhovoroch, ale príležitosť finančnú je treba vždy chytiť za pačesy. Alebo sa nad ňou aspoň vážne zamyslieť. Ale štýl a humor knihy inak: potešil. Rád si prečítam aj niečo iné.

1 25.07.2014

Hippie obdobie v USA, obdobie študentského vzdoru a revolty voči inštitúciám z Paríža roku 1968 a revolta mladých v ČSSR požadujúca práve také systémové usporiadanie spoločnosti, voči ktorému sa mladí západniari búrili a vymedzovali. Zhodnotenie triezve, premýšľavé, otvorené. Jedno z mála, ktoré nezdôrazňuje nejaké výnimočnosti na jednej či druhej strane barikády, ale pomenúva vlastný dojem z udalostí. Čo z toho úžasného celosvetového energetického vzopätia sa prenieslo na autora - známeho scenáristu a kamoša dvoch veľkých filmových režisérov (Luisa Buňuela a Miloša Formana). A tiež posmutnelé úvahy, čo a prečo odvial čas (prechod z trávy na kokaín - urýchľovač dejov, akcie i násilia a heroín - amfetamínové introvertné blúdenie vlastnými myšlienkami). Spomenie aj možnosť, či náhodou hipíci nesmerovali svojou exaltovanou zdôrazňovanosťou povinnej verejne-všeobjímajúcej lásky, komunity a trhania kvetov na lúkach k novej totalite. Tej ktorú zdôraznil napríklad americký spevák a textár Jello Biafra v piesni California uber alles, kde v zobrazení americkej spoločnosti o pár rokov dopredu spieva o zenových koncentračných táboroch, kam sa môžete dostať ak sa nebudete na ulici povinne usmievať.

1 25.07.2014

Lydia Lunchová zrelejšia než v Paradoxii, čo bol opis mladosti nadšenej šokizmami vo vzťahovo-sexuálnej oblasti. Výkrik rebélie. Zatiaľčo kým robí za drogy, snaží sa o vtipné zovšeobecnenia - prečo nemá deti, prečo sú všetci chlapi len slabosškí nímandi, ohlupujúci cicinou, či prečo je svet tak skurvene agresívne nepríjemné miesto. Vychádza z teórie rodičovského ublíženia, ktoré vraj poškodilo každého z nás, čo si nesieme v sebe a prenášame ďalej. Napriek istej miere generalizácie, ktorá mi u filozofujúcich autorov vždy vadila, to Lýdia vyvažuje otvorenosťou, sem-tam zaujímavou minipoviedkou o vzťahu k sebadeštrukčnému agresorovi alebo záverečnými rozhovormi s umelcami v štýle Charlesa Bukowského. Záver: Útly spisoček americkej undergroundovej speváčky, herečky, spisovateľky a performerky, v ktorom s poučením prichádzajúceho stredného veku prináša zopár zaujímavých zovšeobecnení, zároveň žiaľ pár nudných extatických výkrikov do tmy a tiež pár interesantných rozhovorov s ďalšími šialencami kultúrneho dna.

1 02.07.2013

Krásny atlas, vďaka veľkosti nie príliš vhodný do lesa. Ale to vôbec nevadí. Dermekove ilustrácie sú jednoducho skvostné. Podľa nich sa dá huba dokonale určiť. Doplnené sú fotkami.

Výnimočnosť knihy umocňuje fakt, že v nej bol pokiaľ viem prvýkrát knižne publikovaný Pilátov nález jednej z najraritnejších húb na území Česko-Slovenska. Ide o hríb šumavský (Boletus gabretae, Pilát 1968). Doposiaľ je oficiálne zaznamenaný len toto jedno nájdenie a to práve spoluautorom knihy.. Pričom údajne bolo nálezov viac (minimálne jeden), ale tie neboli nijako dokladované. V knižke sa nachádzajú aj dve fotografie tohto mytologického a pritom skutočného hríbu. Pri návštevách Šumavy sa stále nádejám, že ho azda raz nájdem.

06.06.2021

Poviedky. Jedna horšia ako druhá. Najčastejším námetom je nešťastná láska dievčaťa k zadanému, či staršiemu mužovi. Neviem nakoľko autorka tematizovala osobné príbehy, odhadom sa zdá, že veľmi. Lenže to samé a snaha o tom povedať ostatným nestačí. K tomu sa žiada niečo ako talent a schopnosť upútať čitateľa. Oboje absentuje, a tak sa útla knižka stáva úmorným čítaním s úľavným vyslobodením z konca poviedky. Úľavu však neposkytuje skvelé vypointovanie (povedzme v poslednej vete, čím sú povestné najmä skvelé poviedky Roalda Dahla), ale slasť poskytuje výlučne len to, že poviedka je konečne na konci.

06.06.2021