moneta
komentáře u knih
Láska a jej kat
Irvin D. Yalom
Tu sme sa s pánom Yalomom totálne minuli. Ale že je to pozoruhodný chlapík o tom niet pochýb.
Básne
Milan Rúfus
Rúfusove básne sú ako pohladenie Božej ruky po líci.
Hmatateľný dôkaz, že Boh naozaj je. Tu, s nami a v nás.
Niekto sa nájde
Dušo Martinčok
Dojímavé krásno plné obyčajnej všednosti. Pripomína nám, že čakanie na to, čo nikdy nemusí prísť, či motanie sa v spomienkach nám bráni vnímať čaro prítomného okamihu.
A pritom na tom záleží. Byť tu a teraz.
"A nedovoľ tomu smútku, aby s tebou celkom splynul, dobre?"
Zápisky cestujúcej mačky
Hiro Arikawa
Milá knižka, ktorá neurazí, ale ani mimoriadne nenadchne. Vhodná cieľová skupina sú podľa mňa menej nároční, alebo menej skúsení či mladší čitatelia.
Príbeh je priamočiary, do hĺbky sa veľmi nedostáva, dialógy a konanie jednotlivých postáv je predvídateľné a často príliš šablónovité.
Každopádne, čas pri tejto knihe za stratený nepovažujem. Náročnejšie diela je dobré občas poprekladať práve takýmito milými dielkami.
Plusom pre mňa bolo tiež prostredie, v ktorom sa dej odohrával, o Japonsku neviem absolútne nič, v tomto smere ma kniha rozhodne obohatila.
Hrozno hnevu
John Steinbeck
Chudoba a bohatstvo.
Láska a nenávisť.
Súdržnosť a osamelosť.
Odvaha a strach.
Absolútne protiklady sveta a ľudského bytia spojil Steinbeck v dokonalý celok a dal mu názov Hrozno hnevu. Kniha, ktorá sa dostane svojou naliehavosťou pod kožu, za nechty, do vlasov. Núti nás prehodnocovať vlastný život, nastavuje zrkadlo.
Od čias príbehu rodiny Joadovcov uplynulo pomaly sto rokov, ale nič zásadné sa v ľuďoch nezmenilo. Čo všetko dokáže strach prenášajúci sa v hnev a naopak. Koľko bolesti dokáže spôsobiť, ponižovať, týrať. A na druhej strane akým hnacím motor v boji za kúsok dôstojnosti vie byť.
Hrozno hnevu je neveselé čítanie o biede, neustálych stratách a zúfalom hľadaní, no presiaknuté láskavou nádejou, ktorú vie do na prvý pohľad beznádejných situácii tak majstrovsky vniesť iba Steinbeck.
V neposlednom rade chcem vyzdvihnúť aj slovenský preklad Otakara Kořínka, jeho prínos pre zážitok z knihy je nesmierny.
Netrpezlivosť srdca
Stefan Zweig
Je to viac učebnica súcitu, alebo o súcite a jeho nebezpečnom účinku, keď sa s ním narába neopatrne? Neviem.
Ja som veru súcitila naplno so všetkými zúčastnenými.
" _...lebo neopätovať túžbu ženy znamená uraziť jej hrdosť, podceniť jej ostych;...-každý mužov odpor je prejavom krutosti, vždy, ak neprijme lásku, nevinne sa stáva vinníkom._ "
Poučné dielo, ktoré otvára oči, srdce, berie dych, zahanbuje, dodáva odvahu. Všetko naraz.
Mafiánske balady
Dušan Taragel
Bláznivá jazda bláznivým svetom bláznivých ľudí.
Ako celok zaujímavé, originálne, vtipné.
Rozmeniť knihu na drobné by znamenalo vypichovať mnohé detaily, ktoré ma dosť vyrušovali, ale na čo.
Je to presne také, akým sa to tvári. Takže všetko v poriadku.
Užívala som si tieto absurdné životy ľudí, o ktorých viem, že sú naozaj medzi nami, ale mám pocit, že žijú snáď v nejakom inom, paralelnom vesmíre.
Vyššia moc
Katarína Fedorová
"Adaptácia na bezcieľnosť je náročná disciplína."
Literárne táto kniha určite nie je žiadny mimoriadny počin, zrejme to ani také ambície nemalo.
Autorka otvára náročnú tému rodín s dieťaťom so zdravotným postihnutím. Nepokúša sa o žiadne hlboké analýzy citov, ani o hlboké hľadanie zmyslu takejto neutešenej situácie. Práve naopak. Od začiatku je jasný skepticizmus a v podstate beznádej v myslení a skutkoch hlavnej postavy Niny, mladej mamy chlapca so zdravotným postihnutím. Autorkou predkladaná emočná plochosť a surovosť je len ďalší rozmer takto náročného rodičostva, ktorý si málokto vie a chce vôbec predstaviť.
Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia
Kjersti Annesdatter Skomsvold
Boľavé čítanie. Kniha tak jednoduchá až je komplikovaná. Zdanlivo nudné riadky sú vlastne len tréningom našej empatie a citlivosti.
"Niekedy však človek musí dať zmysel aj samej nezmyselnosti."
P.S. Knižku som si dala ako opakovanie po desiatich rokoch (môj komentár z roku 2016 vložený na tejto stránke je v skutočnosti skopírovaný z inej stránky z roku 2013).
...dovidenia o ďalších desať rokov, Mathea..
Matky
Pavol Rankov
"Základem vztahu mezi rodičem a dítětem nesmí být pretvářka a lež, ale upřimná láska."
Podľa anotácie kniha ponúka príbeh žien-matiek, ktoré prežívajú vlastné materstvo v hraničných situáciach. Podľa mňa je však dosť hraničnou situáciou v živote ženy samotné materstvo. Vzťah medzi matkou a dieťaťom je krehký a zároveň ten najsilnejší na svete.
Za materskú lásku a pud je však možné schovať čokoľvek. Aj vrcholné sebectvo, krutosť, či nespravodlivosť voči druhým. Alebo aj voči sebe.
"Kdo je to ten dobrý člověk?...Dobro je jenom slovo, které se dá překrucovat a vysvětlovat různě."
...pretože ospravedlnenie "robím to pre tvoje dobro" znie síce šľachetne, ale zvyčajne vypáli úplne inak.
Dielo je viacvrstevnaté, kto chce, môže sa upnúť na tému života v gulagu, zároveň je ale možné vnímať prostredie gulagu len ako akúsi temnú "kulisu" pre rozohratie mnohých rovín vzťahu matka-dcéra, matka-syn. Obzvlášť vzťah medzi dcérou a matkou prináša priestor na zamyslenie sa, do akej miery sú si vlastne matky a dcéry v živote vzájomnými rivalkami.
V knihe nájdeme aj tému nenaplneného materstva a zase len návrat k otázke, ako sa za posvätným materinským pudom dajú ľahko skrývať aj ľudské slabosti a zlyhania.
Historická dejová linka je prekladaná príbehom zo súčasnosti. Rankovovi by sme mohli vyčítať, že práve téma študentky Lucie je nedotiahnutá, myslím si však, že nám z nej autor ponúkol presne toľko, koľko bolo potrebné na podčiarknutie najzásadnejšieho odkazu knihy.
"Lidská mysl má sklon stále si něco nalhávat, vždycky ze snaží hledat útěchu, slídí po variantách, které by se mohly stát a nebyly by tak zlé jako skutečnost."
Legenda o jazyku
Pavol Rankov
Sila knihy tkvie v ťažobe z očakávania niečoho strašného už prakticky od začiatku.
Dávam plný počet, presne takto si predstavujem kvalitnú slovenskú literatúru.
Rivers of Babylon
Peter Pišťanek
Prvý krát ma dostala niekedy koncom štúdia na strednej škole. Vtedy ma úplne ohúrila vulgarizmami a rôznorodým popisom súlože pomaly na každej strane.
Po pätnástich rokoch som si povedala, že je čas si ju prečítať znova. Bola som zvedavá, akú príchuť bude mať teraz.
Nenormálna kniha. Nenormálne, že vznikla v roku 1991. Nenormálne, že už vtedy mal Pišťanek tak precízne zmapované porevolučné ľudské charaktery, slabosti či vlastne silné stránky(?).
Dielo hlbšie než toľko spomínaný Dunaj.
Myslím, že si ju budem musieť prečítať ešte raz. Možno zase o pätnásť rokov :-). To bude "jízda".
Žítkovské bohyně
Kateřina Tučková
(SPOILER) Nekonečné, rozťahané a postupne chaotické zbeletrizovanie odbornej publikácie.
Klobúk dolu pred každým, kto túto preceňovanú knihu prečítal "jedným dychom". Mne sa naopak zdalo, že tie stránky pribúdajú.
Samozrejme, samoúčelné a pre dej úplne zbytočné erotické scény ľahko šmrncnuté kontroverziou nesmeli chýbať, bez toho sa v súčasnej dobe snáď už ani nedá napísať kniha, natočiť film.
Dve hviezdičky dávam za čas a prácu, ktorú muselo dať vyhľadávanie a zoskupovanie informácií.
Ako román ma to bohužiaľ nechytilo za srdce ani približne.
Muž, ktorého asi poznám
Mike Gayle
Jednoduchosť dialógov a vnútorných monológov postáv a strašná predvídateľnosť deja ma mimoriadne nudili.
Bohužiaľ, pre mňa ťažkopádna kniha, napriek pozitívnym ohlasom iných čitateľov bola pre mňa sklamaním.
Rukojemník: Lokomotívy v daždi
Peter Pišťanek
...z raja nám ostalo na zemi kadečo...napríklad aj kniha Rukojemník od Petra Pišťánka.
Ďakujem za krásny zážitok.
Rozprávanie nevážne o vážnych veciach z pohľadu dieťaťa bolo naozaj dušu pohládzajúce.
Na východ od raja
John Steinbeck
...a síce od doby Adama Traska uplynulo viac ako sto rokov, nič zásadné sa v ľuďoch nezmenilo. Sme nepoučiteľní. Desivé.
Fascinujúca, absolútne strhujúca kniha.
Matky a kamionisti
Ivana Dobrakovová
Keď sa už v tretej poviedke farbisto opisovali (tie isté) rozličné, povedzme nie úplne štandardné sexuálne praktiky, začala som uvažovať, čo nám to vlastne chce (o sebe?) autorka povedať.
Podobne ladená kniha by ma (možno) zaujala práve svojou snahou ohúriť, šokovať, či znechutiť pred pätnástimi rokmi. Teraz ma to vyrušovalo a miestami príšerne nudilo.
Vrány
Petra Dvořáková
Nemám silu napísať nič duchaplné.
V priebehu čítania mi bolo priam až fyzicky tak zle, ako už dávno nie.
Neviem, či viac ľutovať postavu matky, alebo dcéry.
Na tomto príbehu je strašné vedomie toho, že sa stačí pozrieť z okna a v ktoromkoľvek inom okne kde sa práve svieti, alebo aj nie môže hniezdiť podobná Vrana.
A ešte strašnejšie je uvedomiť si, že chtiac nechtiac môžme mať podobné Vrany doma. A nevedieť o tom. A ešte si aj myslieť, že predsa robíme všetko len to najlepšie a pre ich dobro.
Z neznámých důvodů
Zdena Frýbová
Len totálny blázon, alebo absolútny génius dokáže napísať dielo, akým je " Z neznámých důvodů". V prípade Zdeny Frýbovej je jasné, že "bé" je správne.
Silný zážitok v podobe 400 stranového "predslovu", ktorý čitateľa dovedie k posledným vyše sto stranám očakávaného vrcholu. Strany plné brilantnej znalosti ľudských duší a ich najšpinavších zákutí, biochémie popísanej tak, že budí v čitateľovi dojem, že jej snáď aj rozumie, zmyslu pre detail a dokonalej obratnosti v práci so slovom.
Kniha, po prečítaní ktorej už nikdy nebudete tým, kým ste boli pred tým.
Len dve knihy doposiaľ dokázali otriasť mojou osob(nosť)ou: Tisícročná včela od Petra Jaroša a Rakovina od Alexandra Solženicyna. Frýbovej "Z neznámých důvodů" k nim po dnešku s čistým svedomím radím tiež.