Miro.slav komentáře u knih

Kniha o davoch pre davy? Tak to určite nie! Davy budú túto knihu odmietať a zatracovať. Ba čo viac, ony si ju ani neprečítajú!

Bolo by to iste dosť veľké zjednodušenie snažiť sa vysvetliť všetku tú kritiku Le Bona tým, že obmedzený davový človek predsa nerozumie tomu, čo Le Bon myslí. A už vonkoncom nebude davový jedinec knihu prijímať s nadšením! Sčasti to takto môžeme chápať, ale skôr je to aj samotnou dobou vzniku a rozsahom práce. Osobne mi to nevadí, nemám problém sa vžiť do situácie prelomu 19. a 20. storočia. Rovnako mi nerobí problém rozsah diela. Le Bon totiž explicitne hovorí, že iba načrtáva danú problematiku a je na ostatných autoroch sa venovať problému davu podrobnejšie!

Osobne som sa v diele nestretol s tým, že by autor niekde niečo kardinálne tvrdil, čo by mi zážitok z knihy umenšilo (otázka žien a pod.) Dobový text treba čítať s pochopením danej doby. Kniha nie je zastaralá, ak ju berieme ako celok. Dav, davový človek, davové zhromaždenia, davová demagógia, davová psychóza atď. - to všetko je súčasť našej reality. Stačí sa pozrieť na dnešnú situáciu v USA, Nemecku, Veľkej Británii (príklady par excellence) či s istou výhradou v Bielorusku. Všade sa vzmáha masa, dav, stádo...

Na záver mi nedá, okrem odporúčania tejto výstižnej Le Bonovej knihy, poukázať na zopár autorov, ktorí danú problematiku reflektujú taktiež: Schopenhauer, sčasti Kierkegaard, Nietzsche, sčasti Thoreau, Ortega y Gasset či Lipovetsky.

8 30.08.2020

Túto knihu si neprečíta každý. Priemerný človek akurát tak pozná Mein Kampf, a tým to hasne. Liberálne a kultúrne-marxisticky zmýšľajúci ľudia knihu označia ako odpad, bez toho, aby skúmali dobové reálie danej doby. Kniha tak nakoniec osloví, samozrejme okrem sympatizantov A. H., ľudí venujúcich sa štúdiu histórie, politológie, vojenstva či iných humanitných vied. No ostávajú ešte ľudia s otvoreným pohľadom na svet, ktorý nemajú problém siahnuť po publikácii z okruhu tabuizovaných či ostrakizovaných tém. A potom sú tu ešte rebeli, ktorých láka všetko zakázané.

Osobne knihu nezatracujem, ba očakávam pokračovanie. Okrem samotnej optiky danej doby skrze nacionálno-socialistický pohľad je kniha dôležitá aj ako sonda do vývoja názorov A. H. Musím uznať, že niektoré myšlienky o slobode a národnej obnove majú iskru. Mňa osobne však najviac zaujíma vykreslenie slovanského elementu v kontraste ku germánskej ideológii. Zatiaľ sa tu A. H. vyjadril iba k Rusom a ruskému národu - samotným vyjadrením som bol dosť zaskočený. No stále čakám, že konečne nájdem primárny prameň, kde sa Slovania chápu a ponímajú ako "untermensch".

8 10.08.2020

Na prvý dojem by som povedal, že "Kotleta po slovensky", ale nie je to tak jednoduché. Nie je to typická kotletovina, príde mi to o dosť plynulejšie a prirodzenejšie. Kniha je síce ľahký olovrant na jedno posedenie, no poteší. Ide o takú pseudohistorickú "čo by bolo, keby..." steampunk fantasy. Paromotorky, čiže kempeleny, parné valašky, bleskozvodné šarkany, kopec rúbania a sexu, vtipné hlášky, krvavý Dračí rád, Bátorýčka atď. A ešte k tomu je to lokalizované do nášho regiónu a našich dejín! Som rád za každú ne-amerikanizujúcu fantasy a už teraz sa teším na pokračovanie.

8 29.12.2019

Sám doteraz neviem, ako mohla táto kniha naviesť Mark David Chapmana k tej brutálnej vražde. Mne osobne kniha pripomína niečo na spôsob "Utrpenie mladého Werthera". Veľmi sa mi páčila myšlienka žitného poľa a priepasti. Odporúčam.

8 16.05.2019

"Podle mně prostě ten starej mazanej b*stard posmrtně vyj*bal s celým slovanskýn panteonem, vo*e." (F. Kotleta - Perunova krev I., s. 173)

Až doteraz bolo pre mňa synonymum pre slovanskú fantasy meno Juraj Červenák a nemyslel som, že to niekedy niečo zmení. Až kým neprišiel F. Kotleta! Kotleta namiešal taký parádny "nářez", že sa to nedá ani vyjadriť. Je to skrátka neotrelé, geniálne, hláškujúce, plné streľby, akcie, rozsekaných tiel, streľby, dynamiky, sexu a streľby. K tomu prirátajte tri "mafiánske gangy" staroslovanských bohov pod vedením Velesa, Svaroga a Černoboga a je o zábavu postarané. Samozrejme netreba zabúdať ani na sadomasochistickú bohyňu-dominu Chors a kopec víl, vetrníc, vodných démonov a vlkodlakov. Fakt mazec!

Veď posúďte sami:

"Nebývám tak pateticky teatrální jako můj bratr. Já jsem na lidi buď hodný, nebo je rovnou vraždím," usmál se Černobog. (F. Kotleta - Perunova krev I., s. 163)

8 04.03.2019

Na Kafku musí mať človek to správne rozpoloženie, náladu a akosi musí na túto knihu dospieť. Resp. kniha si ho musí nájsť sama. Toto dielo hodnotím vysoko. Cítiť z neho zhmotnenú absurditu, nezmyselnosť, svet obrátený na ruby. Tento Kafkov svet však nie je úplne odstrihnutý od presahu do reality. Kafka nebol šialenec, skôr vizionár. Je tu totiž veľmi tenká hranica, aby sa to o čom písal Kafka, nezhmotnilo. Česť pamiatke autora a jeho dielu, snáď sa tieto jeho motívy nestanú (tak skoro) skutočnosťou.

8 18.11.2018

Z Kafkových diel sála dokonalá ponurosť, chlad a beznádej dystopického odľudšteného sveta. Škoda, že autor svoje dielo nedokončil. Ktovie akoby ho uzavrel. Možno by to bolo ešte drvivejšie ako to pôsobí doteraz. Každopádne očakávať od tohto svojsky a existencialisticky ladeného autora nejaký mainstreamový dobre čitateľný brak je naozaj nepochopením umenia F. Kafku.

8 18.11.2018

Famózne a siahodlhé ukončovanie príbehu. Ak je niekto smutný, že dobrodružstvo prsteňa skončilo, ten môže nájsť liek v siahodlhých dodatkoch či v ďalších príbehoch spadajúcich do Stredozeme ako je napr. Silmarillion, Nedokončené príbehy alebo Kniha stratených povestí. Odporúčam.

8 08.03.2018

Táto kniha snáď ani nepotrebuje komentár. Pre milovníkov fantasy povinnosť. Pre ostatných záleží od vkusu. Tolkien týmto svojim dielom naštartoval zrod toho, čo dnes tvorí gigantický žáner. Bez neho je otázne či by vôbec vznikol napr. svet Warhammer alebo boom Hry o tróny. "Pán prsteňov" možno oproti dnešnej fantasy tvorbe vyznieva menej akčne, menej brutálne, menej dneškovo. Možno práve pre túto svoju idealistickosť je klasikou svetovej literatúry. Česť J. R. R. Tolkienovi. Odporúčam.

8 08.03.2018

Tak toto je asi vrchol Glukhovského tvorby! Metro síce zaujalo atmosférou stiesnenosti, ale v porovnaní s týmto dielom pôsobí Metro iba ako Glukhovskeho rozjazd. Budúcnosť v tejto knihe je opísaná v jej nie príliš nereálnej podobe. Ľudstvo bude preľudnené, potrava bude nahradená syntetickou, bohatí sa izolujú od lúzy a nad tým všetkým bude visieť neustále riziko násilia. Dystopia v jej dokonale mrazivej a zdá sa, že aj v nevyhnutnej podobe. Glukhovsky nevytvoril iba post-apokalyptickú akčnú sci-fi s hlavným (anti)hrdinom. Nie, Glukhovsky vytvoril futuristicko-politologicko-filozofickú zmes, kde na pozadí hlavného deja môžeme v úzadí nájsť pálčivé problémy dneška, ktorá sa prepletajú od toho, ako zabezpečiť prežitie niekoľkých miliárd ľudí, cez to, ako týchto ľudí udržať pod kontrolou až po otázky ľudskej osamelosti a hľadania zmyslu života.

8 25.10.2017

Ako malý chlapec som si užíval putovanie ďalekým krajmi. Doteraz nezabudnem na scénu potopy, kde sa hlavní hrdinovia zachránili vylezením na obrovitánske stromy. Verne je naozaj dokonalý tvorca atmosféry a dobrodružstva. Odporúčam.

Thoreauov pokus žiť pri jazere Walden nie je o úplnej osamelosti a izolácii! Ak niekto čaká od tohto autora, filozofa a predstaviteľa transcendentalizmu nejaké "akčné a dynamické know-how prežitia v lesoch v štýle Bear Grylls", tak je ...... skrátka pri nesprávnej knihe. Thoreauov literárny pokus je jeho autobiografiou, ktorú napísal v dobe, v ktorej sa začína rozvíjať to, čoho sme svedkami dnes my - technická, priemyselná, konzumná a davová spoločnosť. Thoreau chce žiť zdravo a, čo je dôležité, ekonomicky samostatne. To je totiž základom slobody človeka (tým je aktuálny hlavne v dnešnej dobe). Thoreau nie je mizantrop, ako sa možno hovorí o Rousseauovi a Schopenhauerovi, ale rád sa stretáva s ľuďmi, no napriek tomu tiahne k samote. A pre všetkých, ktorý sa ho snažia haniť z hocijakých dôvodov, tak asi nevedia, že Thoreau vystriedal viac zamestnaní a nebol to arogantný namyslenec (ako je tomu dnes). Okrem toho to bol pacifista, obhajoval rovnosť, obdivoval Johna Browna a aktívne vystúpil voči militaristickosti USA, za čo strávil deň vo väzení. Zosumarizované a podčiarknuté: Thoreau je zaujímavá osobnosť, ktorá spolu s Kierkegaardom a Schopenhauerom obhajuje individualitu človeka. Za zmienku tiež stoja jeho aktívne pokusy o objavovanie neprebádanej prírody ("Mainské lesy"), boj za slobodu človeka ("Občianská neposlušnosť", "Život bez princípu"), či jeho eseje o prírode ("Toulky prírodou"). Ak nespĺňa vaše "kvality", chyba nie je v jeho písaní.

8 23.07.2016

Ak by som povedal, že kniha je hnoj, klamal by som. Hnoj má veľkú cenu a úlohu pre vznik nového života. Táto kniha nemá ani cenu hnoja. Autor sa jednak snaží vystupovať v pozícii erudovaného lingvistu a slavistu, ale nedarí sa mu to, keďže neovláda ani základy gramatiky a skloňovania.

Kniha by mala byť sprievodcom obrazového písma Slovienov, ale autor neovláda ani latinku! Veľakrát sa tiež stalo, že na konci riadka je neukončené slovo či veta a nedopátrate sa ako to malo pokračovať. Samozrejmosťou je ohýbanie dejín, prispôsobovanie faktov, nelogickosť a nekonzistentnosť tvrdení, vyvodzovanie tvrdení z niečoho, z čoho to nevyplýva a veľký akcent na narážky a konšpirácie. Celkovo má autor potrebu používať slovo "dokázať" či "dokázali", ale on nič dokázať nevie. Iba fabuluje a konštruuje nezmysly. Nič iné som ani nečakal. Ale keď už sa začítate do 49 bukvíc a zrazu autor vytiahne z rukávu ďalších 144 karún, tak je naozaj potrebné hovoriť o chaotickosti a nesystematickosti celej knihy.

Okrem toho sa autor hrá na Heideggera a snaží sa hľadať skryté významy slov. Ale nedarí sa mu to. So všetkými tými neprirodzenými rozdelovaniami slov skôr vyznieva ako Im-Be-Cil. Dorazili ma všetky tie "kony", "pokony", "ustoje", "vedogony", "egregory", "zápovede", "inglie" a "čertogy". Ale čo čakať od ufoslovana, podľa ktorého "sa už pomerne často objavuje a rozoberá otázka mimozemského pôvodu človeka... Slovansko-Árijské Védy jasne hlásajú, že človek je mimozemského pôvodu." Celá kniha je stratou času a dala by sa definovať ako nepresná "informácia, nepotvrdená faktami. To, čo neprináša úžitok, ale práve naopak, prináša škodu, zanáša myseľ odpadom". To autor vystihol perfektne!

A keďže mám podľa autora nízku rodovú pamäť, vyjadrím sa jazykom, ktorý on dehonestuje:
"This book is bullshit. Change my mind!"

Kniha, ktorá sa tvári byť tým čo nie je. Považujem za vrchol hnusu pripisovať si zásluhy (spolu)autorstva, keď tam žiadne autorstvo od Šindlářovej nie je. Kniha bola pôvodne vydaná začiatkom 20. storočia a pod iným názvom. Samozrejme, že vtedy pán Růžička nemal také znalosti a možnosti výskumu ako my dnes. Preto jemu som ochotný jeho názory odpustiť a knihu beriem ako dobový text snažiaci sa vo svojej dobe reflektovať slovanský pohanský naratív. Áno, sú tam dnes už neplatné a vyvrátené názory. Áno, autor sa necháva inšpirovať aj falzami. Ale napriek tomu z knihy dýcha dobová autenticita. Preto, ako sonda do mytologického slovanského diskurzu a jeho vývoja, kniha má svoju hodnotu. Ale hentá plagiátorka, čo sa hrá na spoluatorstvo s tým nemá absolútne nič spoločné - hanba jej!

7 10.04.2021

Locke je neprávom neuznaný, čo sa týka jeho sociálnej filozofie. Taký Hobbes alebo Rousseau sú filozofi, ktorých myšlienky o spoločenskej zmluve sú viac než známe. Locke sa však nachádza akosi v úzadí. Možno za to môže jeho štýl, ktorý nie je tak kvetnatý ako Hobbesov "Leviathan" alebo za to môže nie tak radikálna filozofia ako je filozofia Rousseaua, ktorá dala základy francúzskej revolúcii. Nech je ako chce, Lockov spis je hodný prečítania a následná komparácia s Hobbesom a Rousseauom v otázke založenia spoločnosti bude o to plodnejšia.

7 28.08.2020

"Antikrist", "Tak vravel Zarathustra" a "Ako sa filozofuje kladivom" - tri geniálne pojednania, ku ktorým je radosť sa neustále navracať. Antikrista nevnímam v intenciách obráteného kresťanstva v zmysle Satana, Diabla či Lucifera. Ako sa na niektorých miestach vyjadruje aj sám Nietzsche, je potrebný návrat k predkresťanským hodnotám. A ja doplním, že pre mňa je dôležitý aj návrat k predkresťanskej "pohanskej" viere. Ako kniha je toto pojednanie inšpiratívne a pre lepšie pochopenie a vychutnanie odporúčam prečítať niekoľkokrát.

7 12.08.2020

Surová kresba, surová krajina, surové prostredie a suroví ľudia. Od začiatku čakáte, čo a kedy sa sk*rví, a nakoniec vás záver milo prekvapí. Oddychovka na pár hodín.

7 11.08.2020

Ak človek čakal vyjasnenie a odpovede, tak je na omyle. Ešte viac otázok, tajomstiev a zahmlených skutočností. Inde by som to považoval za negatívum, tu to však navodzuje o to väčšiu tajomnosť a chuť dostať sa na koniec príbehu a k ďalšiemu pokračovaniu. Tento komiks vás očaruje, učaruje vám a vyčaruje pocit skvele stráveného času.

7 05.01.2020

Človek by ani nepovedal, že ide o počin zo 78-ho. Už dlhú dobu som mal v hľadáčiku denníky Earla Turnera a ono to vôbec nie je až také zlé. Jasnačka, je to plné nenávisti, zabití, vrážd, terorizmu a revolúcie voči Systému. Niektoré momenty sú však viac než prorocké: postupné odzbrojovanie občanov, bezhotovostné platby a riziko sledovania elektronických kariet, multirasová, multietnická a multikultúrna spoločnosť atď. To, čo diskvalifikuje túto rasovú postapo fantasy, je nukleárne vyvrcholenie Turnerových denníkov. Inak to stojí za prečítanie.

7 29.12.2019

"Slované jsou rodina převelmi stará, nejvypotřebovanější, nejmíšenější, nejdegenerovnější ze všech." (Gobineau, VI. kniha, kap. I.)

Čo povedať o tomto spise, ktorý je poplatný dobe a atmosfére svojho vzniku? Ako historicko-etnologická štúdia dnes už nemá hodnotu. To, čím je tento spis zaujímavý, je psychológia nielen autora, ale celého myšlienkového smeru, ktorý bude neskôr adorovať árijskú rasu. Sem-tam sa Gobineau vyjadrí na margo Slovanov aj pozitívne, ale väčšinou ide o typické zažité stereotypy.

"Nikdo nepochybuje o podřadné úloze Slovanů v dějinách - co do jejich povahy." (Gobineau, VI. kniha, kap. I.)

7 16.05.2019