LittleAndy komentáře u knih

Ďalší podarený román s detailným vykreslením psychiky postáv. Príbeh zachytáva život troch generácií žien jednej rodiny, pričom kľúčovou postavou je Hana. Autorka má cit pre štylistiku a vie opísať aj tie najbanálnejšie veci pútavo. A potom, keď prídu na rad seriózne témy, dokáže ich spracovať citlivo a ľudsky, a to bez toho, aby niečo zamlčala. Atmosféra je vynikajúco vykreslená v každom období, či už pri pomalom idylickom živote v malom meste alebo v koncentračnom tábore. Hovorí sa, že nejde o cieľ, a dôležitá je tá cesta k nemu. V tomto prípade sú však cieľ aj cesta rovnako hodnotné. V závere Hana vysloví múdrosť, z ktorej by sme všetci mali čerpať inšpiráciu.

30 26.05.2023

Názov Tiché roky vo mne vzbudzuje dojem pokoja, mieru a nečinnosti. A do určitej miery by sa príbehy románu dali takto opísať, lebo v ňom nemajú veľký vplyv dejinné udalosti, hoci sú spomenuté. Za tichými rokmi sa však doslova skrýva bohatý osobný svet mnohých postáv. Každá si prechádza vlastnými problémami a má iné vyhliadky na svet.
Autorka s obdivuhodnou citlivosťou a porozumením opisuje cestu životom postáv. Darí sa jej to veľmi dobre, lebo aj obyčajné veci dokáže podať tak, aby boli pútavé. A naopak, náročné témy a situácie vie zaobaliť zase tak, aby boli stráviteľné, hoci stále bolestivé.
Kniha Tiché roky je generačný román, ktorý sa zaoberá vzťahmi a prežívaním postáv. Možno by sa dalo povedať, že je o ničom, ale zároveň o všetkom.

16 01.09.2023

Román je právom zaradený do povinnej stredoškolskej literatúry, je aktuálny aj v dnešnej dobe. Je pravda, že dnes je už v spoločnosti povedomie o vojne lepšie, no v čase prvej svetovej vojny bolo značne skreslené. V románe sa to najlepšie prejaví, keď protagonista dostane dovolenku a vráti sa domov. Jeho okolie, ba ani jeho najbližší nemôžu pochopiť, čím si hlavný hrdina prešiel. A bolo by zbytočné im to vysvetľovať. Navyše by možno v procese rozprávania stratil samého seba...
Román pozostáva z opisov udalostí na západnom fronte, no nedrží sa striktne len zákopov a bojového poľa. Nasleduje protagonistu, nech sa pohne kamkoľvek, či už k spomínanej rodine alebo na ošetrovňu. Takto autor vytvára rozsiahlu mozaiku, prostredníctvom ktorej predkladá obraz života radového vojaka v dovtedy najväčšej vojne ľudstva. A mozaika je to ozaj pestrá. Od úsmevných príhod so spolubojovníkmi, cez melancholickú scenériu zdevastovanej krajiny a túžby po normálnom živote, až po beznádejnosť vyústenú do šialenstva počas dažďu bômb.
Okrem pôsobivej dokumentárnej zložky sú prítomné aj hlboké myšlienkové posolstvá, ktoré z románu robia skutočne hodnotné dielo. Ale aj napriek tomu, že tieto myšlienky dokázali tak dobre zarezonovať, zjavne sa nedostali k tým, ku ktorým mali, lebo aj po sto rokoch je aktuálny výrok – Na západe nič nové. Nadčasové dielo.
Len odporúčam čítať novšie vydanie. Toto z roku 1966 má archaický preklad.

14 19.09.2022

(SPOILER) Tento román nie je len hororovým príbehom. Je TO príbeh o priateľstve, láske, skazenosti a boja dobra proti zlu. Stephen King vybudoval na masívnom rozsahu (cez 1 000 strán) na prvý pohľad zložitú dejovú linku, resp. dejové linky, pretože sa v knihe prelínajú dve časové osy. Jedna sleduje príbeh skupinky 11-ročných detí v lete 1958. Druhá opisuje udalosti z roku 1985, ktorými si prešla tá istá skupinka, teraz už dospelých ľudí. Časové linky sa navzájom skvelo dopĺňajú a na kritických bodoch príbehu takmer splývajú. Okrem toho sú v príbehu časté exkurzy do ešte dávnejšej minulosti, no aj napriek tomu sa dá v príbehu ľahko orientovať. Spomínanú nepomernú skupinku tvorí šesť chlapcov a jedno dievča, ktorí sa pôsobením rôznych náhod skamarátia a musia čeliť neznámej hrozbe. King na tejto družine opäť dokázal svoje majstrovstvo vo vykresľovaní postáv (najmä detských) a ich vzťahov. Po poslednej stránke som mal pocit, ako keby som sa navždy lúčil s dlhoročnými priateľmi. Okrem budovania vzťahov však postavy prežívajú rôzne hrôzy. Mám pocit, že autor mal pred napísaním tohto románu pripravený zoznam príšer, ktorým sa vo svojich budúcich knihách chcel venovať, ale nechcelo sa mu čakať, a tak si povedal, že ich všetky naprace do jedného príbehu. A tak vzniklo pomenovanie TO. Pojem len ťažko definovateľný, predstavuje univerzálnu pravdu, ale na druhej strane subjektívny výklad. Príbeh osciluje medzi hrôzostrašnými udalosťami, ktoré spája malomesto Derry, a rozvíjaním medziľudských vzťahov. Nechýba strach, napätie, ale ani humor či dojemné momenty. Tempo rozprávania je dynamické a svieže, občas sa však stane, že sa rozprávač zasekne v príliš opisných situáciách. King pracoval aj s intratextualitou, v príbehu sa mihne hneď niekoľko postáv z autorových predchádzajúcich diel. Dej je aj vzhľadom na niekoľko dejových liniek bohatý a pútavý, no záver je pomerne antiklimatický. Dá sa nad tým však mávnuť rukou, lebo jadro knihy ho bohato vynahrádza. Okrem takých bežných strašidelných momentov je tu vyobrazených zopár skutočne znepokojivých scén, ktoré sa vryjú pod kožu. TO je nezabudnuteľný zážitok, skúsenosť, počas ktorej sa stanete ôsmym členom klubu a čelíte svojmu najväčšiemu strachu.

Román som prečítal už keď vyšiel prvýkrát v slovenčine, a to som nemohol mať ani 12 rokov. Zasiahol ma vtedy a zasiahol ma aj teraz. Na väčšinu scén som roky nepomyslel a keď som Cestu čítal teraz, automaticky mi nabiehali a čakal som, kedy sa objaví zase niečo, na čo si spomínam, napr. na pitie Coca-Coly, stret so starcom či nie tak úplne prázdna pivnica. To svedčí o sile tohto diela. Oceňujem aj minimalistický štýl v písaní, ktorý má presah do tematickej oblasti. Málo slov vyjadruje prázdnotu (materiálnu i duchovnú) zobrazovaného postapokalyptického sveta. Veď napokon, ani len hlavné postavy nemajú mená. Témy sú umocnené prostredníctvom týchto postáv, ktoré cez svoj psychologický filter prijímajú stav sveta a musia v ňom prežiť fyzicky i psychicky.
Minimalizmus v počte použitých slov mi prekážal iba v momentoch, keď sa dej hýbal príliš rýchlo. V jednej chvíli rozprávač hovoril o jednej veci a vzápätí už zase o niečom inom. A všetko to boli dôležité veci hodné zamyslenia, takže niekedy bolo potrebné čítať naozaj pomaly, aby som nepreskočil dôležité body. Okrem toho by sa dalo románu vyčítať, že vôbec neobjasňuje príčiny a okolnosti zániku civilizácie, a taktiež dosť vágny koniec. V kontexte diela však tieto veci nie sú dôležité, lebo predsa nejde o cieľ, ale o tú cestu.

10 31.07.2023

Pre mňa jeden z najlepších románov od autora. Rozoberá množstvo tém, od banálnych až po existenciálne otázky. A všetko je to šikovne naservírované vďaka krásnemu príbehu, ktorý je vďaka retrospektíve ďalej členený na vnútornú a rámcovú časť. Vykreslenie postáv je autorova silná stránka, čo sa v Zelenej míli prejavilo mimoriadne. John Coffey (nepíše sa ako ten nápoj) je obzvlášť výnimočná postava, na ktorú len tak nezabudnem. Jednak pre to, aký bol po osobnostnej stránke, ale najmä pre svoje spojenie s vyššou silou. Ako čitateľ som mohol iba dumať, kto v skutočnosti táto postava bola a prečo dokázala, čo dokázala. Treba spomenúť aj ďalšie pozoruhodné postavy, či už z radu väzňov (Delacroix a pán Jingles, Wharton) alebo dozorcov (Surovec, Percy). V závere som nemohol ďalej čítať, lebo som cez slzy nevidel na písmená. Nosím v sebe kúsok Johna Coffeyho a želal by som si, aby to o sebe mohol povedať každý človek.
Zdravie, vzťahy, láska, väzenská problematika, trest smrti, morálne otázky, vyššia sila, život, smrť... to všetko je tu rozpracované ani nie na 350 stranách a funguje to dokonale.

10 07.06.2023

Román vyniká netradičnou kompozíciou. Okrem úplného záveru pozostáva výhradne z monológu hlavnej postavy. Ide o súvislú reč bez akýchkoľvek ďalších členení na kapitoly. Preto bolo pre mňa problematické počas čítania rozhodnúť, kedy už skončiť. Románu to len prospelo, lebo som sa od neho nevedel odtrhnúť. Rozprávanie bolo pútavé a uveriteľné. King vytvoril postavy s pozoruhodnou psychologickou hĺbkou, predovšetkým samotnú Dolores. Jej rozprávanie ma úplne pohltilo, nevedel som sa dočkať, čo bude nasledovať. Ku knihe som sa rád vracal, poskytovala mi akési útočisko a pocit komfortu, hoci nepracovala s ľahkými témami. Jednoducho som vedel, že sa vraciam ku Dolores a jej rozprávaniu, ktoré mi pripadalo ako rozprávka na dobrú noc. A určite sa k nej ešte vrátim aj v budúcnosti, aby mi to všetko znova rozpovedala na jeden záťah pri poháriku či dvoch.

10 25.11.2022

Temné leto sa na prvý pohľad javí ako napodobenina Kingovho IT. Postupným vývinom deja sa však čoraz viac vzďaľuje, a hoci knihy majú spoločné prieniky, Temné leto je plnohodnotným dielom, ktoré nemožno označiť len za meta román.
Autorovi sa podarilo navodiť kvalitnú hororovú atmosféru v malomeste. Rôzne formy strašenia fungovali individuálne i ako celok. Veľkým pozitívom je aj zasadenie deja do 60. rokov. Do hry tak vstúpil jeden z kľúčových faktorov – nostalgia. Tá je spojená s detstvom a nevinnými hrami a dobrodružstvami, na ktoré si každý rád zaspomína. Dôležitosť tejto témy zdôrazňuje aj samotný autor v predslove, ktorý bol na môj vkus trochu natiahnutý. Tiež nerozumiem úplne zbytočnému spoileru.
Autor teda pracuje s detstvom, ktoré by malo byť plné hier a bezstarostnosti, no udalosti v mestečku úplne pretransformujú jeho podobu. Z hier sa zrazu stávajú hry o prežitie. Postavy sú vykreslené veľmi dobre. Spočiatku som sa neorientoval v množstve mien, ale postupom času som si presne vedel predstaviť jednotlivých chlapcov.
Výhrady mám len k nedostatočnému vysvetleniu pôvodu zla a miestami príliš rozťahanému opisu, ktorý sa zbytočne vliekol.
Ako sám autor napísal, v románe sa usiloval o zachytenie toho pocitu, keď sme ako 11-roční vychádzali zo školy v posledný deň pred letnými prázdninami a pred sebou sme mali nekonečné dva mesiace nezabudnuteľných dobrodružstiev. V tomto diele však postavy zažili dobrodružstvá, na ktoré by radšej zabudli.

7 14.10.2023

Keď sa náš životný priestor zúži na jeden ostrov a nemá nám kto vládnuť, musíme vládnuť sami. To si povedal nie jeden, ale hneď dvaja preživší po havárii lietadla. Zárukou napätia je, že všetko sú to deti, a dospelého medzi nimi niet. Deti dokážu byť až zarážajúco kruté, najmä ak sú dlhodobo vystavené extrémnym podmienkam. Nejde teda len o prvoplánové prežívanie na opustenom ostrove, ale román je alegóriou na spoločnosť a boj o moc, kde proti sebe stoja demokracia a totalita. Zobrazuje sa pomalý, ale o to znepokojujúcejší úpadok hodnôt a prepad do anarchie, spôsobený surovosťou prežívania, beznádeje, a v neposlednom rade osobnými ambíciami. Záver je mimoriadne znepokojivý a prišiel mi ako náhle strhnutie sa zo spánku v dôsledku budíka. Jasné, postavy sú typizované a schematické, ale to k alegorickému stvárneniu sveta patrí. Jediné negatívum je zastaraný jazyk a spôsob písania, keď sa v jednu chvíľu opisuje džungľa a v druhú sa už hovorí o niečom úplne inom bez akejkoľvek nadväznosti. A ešte ma prekvapilo, že v románe nevystupovali žiadne dievčatá. Môžem si len predstavovať, ako by sa ich prítomnosťou všetko zmenilo. Chlapci by o ne bojovali alebo by ich schladilo ženské slovo?

7 26.05.2023

Svět podle Garpa je svojským pohľadom na život... i keď zase až taký originálny nie je. Garp ako postava je aj napriek svojej individualite v mnohých ohľadoch tuctová , ale to je zámer. Autor v postave dobre kombinuje unikátnosť jednotlivca so spoločenskými normami, náladami a celkovou situáciou v danej dobe.
Román sa nebral príliš vážne, najmä prvá kapitola o zrodení Garpa bola úsmevná. Silnou stránkou je štýl autorovho písania, ktorý aj pri opise rutinných udalostí dokáže baviť. Aspoň väčšinou... v niektorých pasážach som nedokázal nájsť nič podstatné, čo viedlo k nude. Tú však vždy čoskoro vystriedala ďalšia bizarná udalosť z Garpovho sveta. Pekným prídavkom sú aj texty v texte, teda Garpove poviedky, najmä Svět podle Bensenhavera. Aj napriek tomu by sa román dal skrátiť, a príliš by z neho neubudlo.
Vo všeobecnosti zábavné čítanie s nadčasovými témami, ktoré boli spracované pohľadom neobyčajne-obyčajného človeka, pri ktorom nechýbalo ani napätie medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Osobitne vyzdvihujem autorov subtílny absurdný humor a istú úchylku v tom, že starostlivo opísal smrť takmer všetkých postáv.

7 16.03.2023

Kniha pozostáva z viacerých noviel a poviedok, no nazvať ju zbierkou nie je úplne šťastné. Všetky diela sú totiž prepojené a niektoré by bez existencie ďalších nefungovali, prípadne iba čiastočne.
Prvá novela je zo všetkých najlepšia. Ako je zvykom, King majstrovsky zvláda opis detských postáv, a dej sa navyše odohráva počas (spočiatku) bezstarostného leta v 60. rokoch. Rozbeh bol pomalší, niekedy sa zdalo, že udalosti k ničomu nevedú, no nebol to problém, lebo atmosféra bola vyobrazená bravúrne. Postupom času sa však dej začal zamotávať a ja som dychtivo čakal, čo bude nasledovať. Finále bolo zadosťučinením – vyvrcholenie všetkých emócií.
Ďalšie novely a poviedky však už také podarené neboli. Dokonca čím som bol v knihe ďalej, tým horšie to bolo. Druhá novela ma vtiahla aspoň dobrou atmosférou vysokoškolského prostredia a absolútnym prepadnutím psychiky kartám. Potom sa však začal klásť príliš veľký dôraz na vojnu vo Vietname, čo je pre USA veľmi bolestivá spomienka. Myslím však, že u čitateľov z iných krajín táto téma až tak nezarezonuje. Poviedka o „slepom“ Williem bola napínavá a veľmi znepokojivá, no chýbalo jej uspokojivé zakončenie. Ostatné snahy o vyobrazenie posttraumatickej poruchy neboli také presvedčivé, i keď, samozrejme, ide o veľmi vážnu vec.
Kniha si však zaslúži pozornosť a štyri hviezdy už len za prvú novelu, hoci ostatné boli výrazne slabšie.

4 26.01.2024

Všetky tri dejové línie boli pútavé a dobre napísané. Nevedel som sa dočkať, ako budú pokračovať. Plusom je aj to, že pokrývajú dlhé časové obdobie. Prirodzene tak vzniká priestor pre veľkú dejovosť. Všetky zložky príbehu boli v rovnováhe a vhodne dávkované, či už išlo o osobné problémy, násilie alebo erotiku. Druhá polovica románu sa už skôr zameriava na samotnú mafiu a politiku, čo však nie je vôbec na škodu. Postavy sú komplexné, niektorým som fandil, inými som vyložene pohŕdal. Nikdy som však nevedel, čo sa bude diať ďalej, a to ma mimoriadne zaujímalo. Dielo je hodnotné aj z pohľadu vykreslenia doby, hoci o historickej presnosti nemožno hovoriť. Pútavé, čítavé (hoci drsné), plné zvratov, násilia, no i filozofie a psychológie, ktorá je zastúpená hneď v dvoch rovinách: v celospoločenskej (ako funguje mafia a ako koexistuje so zákonným svetom) a osobnej (aký vplyv má účasť na takýchto praktikách na jednotlivca).

4 20.08.2023

Na rozdiel od predchádzajúcich autorových románov je Hollywood trochu pokojnejší. Stojí za tým autorov vyšší vek, dlhodobá partnerka a snaha o verné zachytenie celého procesu tvorby filmu. Takýto nadhľad románu prospel, lebo čitateľ tak mal možnosť spoznať autora z trochu iného uhla. Ale zase nemožno povedať, že by išlo o niečo diametrálne odlišné od predchádzajúcej tvorby, a to je dobre. Stále tu alkohol tečie potokom, márnivosť je všadeprítomná, ale nechýba ani humor. Ide v podstate o autorove spomienky na určité obdobie, ktorého výsledkom je skutočný film Barfly, čiže román poskytuje k tomuto filmu zákulisné informácie.
Najhodnotnejšími aspektmi diela sú nepochybne autorova priamočiarosť, filozofia a štýl. Autor sa neusiluje o vytvorenie niečoho majestátneho či bombastického, je si vedomý svojej pozície a zaujíma ju s pokorou.
Niektoré scény ma mimoriadne pobavili, napr. vyjednávanie o autorských právach pomocou elektrickej pílky či príhody z geta. A to všetko bolo doplnené rôznymi múdrosťami na miestach, kde by to čitateľ nečakal. Autor ich tam zašil len tak mimochodom a nepozornejšiemu oku by poľahky mohli ujsť.

3 07.06.2023

Ide o príjemný príbeh dospievania chlapca pretkaný jednou veľkou záhadou. Silnou stránkou románu sú hlboké a dobre vykreslené postavy, i keď v mnohých prípadoch som vnímal ich správanie ako nerealistické. Pasáže s Danielovým dospievaním a vzťahmi boli pútavé, horšie to pre mňa bolo pri odhaľovaní záhady. Príbeh bol v tomto ohľade neraz rozťahaný a rozvláčny, miestami autor nasilu tlačil mystickosť aj do formy písania, čo sa prejavilo zvýšenou lyrizáciou textu. Pri rozuzlovaní príbehu som neraz stratil prehľad o udalostiach i o postavách, no ani ma to príliš nemrzelo, lebo som sa hneď niekoľkokrát prichytil, že ma to vlastne ani nezaujíma. A to je zle. V konečnom dôsledku ma román zanechal chladným, i keď nepochybne má svoje kvality.

3 14.04.2023

Nespavosť vo mne paradoxne vyvolávala chuť pospať si... niekedy. Román je prehnane rozťahaný, čo sa prejavilo na pomalom tempe rozprávania. Prvých 400 strán sa nič moc nedialo, všetko sa len pomaly zamotávalo. Potom zvyšných 200 strán sa to snažilo narýchlo vynahradiť. Ale nepodarilo sa. Nepresvedčil ma dej, záporáci ani postavy, dokonca aj finále ma zanechalo úplne chladným. Kingove písanie v tomto románe mi miestami prišlo netypicky naivné a schematické, niekedy som z toho mal vyslovene pocit amaterizmu, ako keby to ani nepísal daný autor. Bol to však on, lebo iné pasáže naopak šťavu mali a dej pekne odsýpal. Pozitívom diela je určite kontinuita Kingovho univerza, umiestnenie do mesta Derry a prepojenie so sériou Temná veža.

3 01.04.2023

Poviedky v tejto zbierke sú o niečo rozsiahlejšie než v predchádzajúcich dvoch zbierkach (Nočná zmena; Hmla). Vzniká tak viac priestoru pre rozvoj postáv i samotného deja. Autor často načrtáva príbehy, ktoré by bolo vhodnejšie spracovať až do románovej podoby. V poviedkach niekedy pôsobia zbytočne a zdĺhavo. Autor opisuje život postavy, vzťahy s ostatnými postavami a potom sa dostane k tej časti, ktorá robí poviedku zapamätateľnou. A potom je koniec. Ten úvod slúžil iba ako pekné rozprávanie a kontext, ale záver prichádza akosi náhle.
Napriek tomu sú však poviedky kvalitné, obsahujú množstvo dobrých nápadov a nie sú vôbec na jedno kopyto. Niektoré sú strašidelné, iné humorné, podaktoré dramatické a zvyšné sa čisto hrajú s rozprávačským umením.
Zopár poviedok bolo slabších a príliš ma nebavili, ale žiadna nebola vyložene hrozná. Mnohým by podľa môjho názoru prospelo jednoduché skrátenie o zopár strán, prípadne by si zaslúžili plnohodnotné rozpracovanie do románov.
Najlepšie poviedky: Dolanův cadillac; Konec celé patálie; Prst; Věnování; Víte, že tam mají pekelně dobrou kapelu?; Zuby.

3 27.01.2023

Pokračovanie Riek Babylonu nadviazalo na svoj prvý diel a neostalo mu nič dlžné. Najsilnejšími stránkami knihy sú jej štýl a obraz doby.
Autor sa veľmi dobre pohral so slovenským jazykom, nešetril expresivitou, experimentálnymi výrazmi či celkovo zvládnutou štylizáciou. Vzniká tak množstvo úsmevných, ba vyložene smiešnych situácií. Mám pocit, že preklad do akéhokoľvek jazyka nikdy úplne nevystihne tón, akým to autor podal.
Obraz doby možno oceniť najmä s odstupom času. Ponúka opis Bratislavy krátko po novembrovej revolúcii spolu s bizarnými postavami a postavičkami, ktoré sa s nástupom nového demokratického režimu snažia nájsť všemožné cesty, ako zbohatnúť, a vo svojej snahe idú aj cez mŕtvoly.
Autor parodicky a s nadhľadom zachytil spôsoby menej či viac ambicióznych postáv, ktoré sa až nepríjemne podobajú skutočným príbehom. Erotika všetkému dodávala grády a skutočne hodnotné dielo z toho urobili explicitné i skryté odkazy, ktoré autor zvýraznil najmä v závere.

3 05.12.2022

Po predchádzajúcich autorových hororoch som mal Hlad a Smäd po zmene. A tú som dostal v podobe Hlbiny. Zmena to však nebola príliš výrazná, ale zmena je zmena. A v tomto prípade veľmi podarená. Zasadenie do 60. rokov príbehu prospelo nielen dobovou atmosférou, ale aj trilerovou zápletkou mocenských bojov. Horor je teda šikovne zmiešaný s krimi, a to v správnom pomere v prospech hororu.
Atmosféra a prostredie boli vykreslené vynikajúco, pocity beznádeje a bezútešnosti ma priam oblápali. Hororové pasáže fungovali, aj vďaka tomu, že boli vhodne dávkované a kombinované so spomínanou líniou trileru. Udalosti príbehu ma držali v napätí a protagonista to ešte umocnil svojimi temnými myšlienkami i minulosťou. Všetko fungovalo a navzájom sa dopĺňalo, okrem záveru knihy, ktorý bol už v mnohých ohľadoch prehnaný a zbytočne dlhý. Vyhrotené situácie nepoľavovali a po určitom čase som voči nim znecitlivel. V kombinácii s filozofickými pasážami (ktorých našťastie nebolo toľko ako obvykle) tak vznikol vlažný záver, ktorý bolo miestami už náročné vnímať. Ani takéto zakončenie však nepokazilo celkový dojem z čítania, lebo všetko pred ním je skutočne na úrovni.

2 11.01.2024

Knižka sa skladá z dvoch šialených noviel, ktoré spájajú spoločné témy. Utrpenie pseudointelektuála v slabo platenom zamestnaní, vyzretosť nad všetkými ostatnými, túžba po lepšom živote a antisystémovosť. Najsilnejší aspekt noviel je určite štylistika a vyjadrovacie prostriedky. Autor písal úplne bez zábran – vulgárne, surovo, šokujúco, ale zároveň pokojne, lebo je to napokon realita. V niektorých ohľadoch mi to pripomínalo Bukowského, no vo Vilkoch bol väčší dôraz na individualitu človeka a jeho vnútorné zápasenie so sebou samým. I keď môžu novely na prvý pohľad vyzerať šokujúco, verím, že vystihujú každodennú realitu až smutne veľkého počtu ľudí.
Príbeh nie je až taký dôležitý, ide o vyjadrenie myšlienok, pocitov a komunikáciu so sebou samým, zmierenie sa so stavom vecí. Všetko zaobalené do prestrelených až absurdných situácií, ktoré všetky tieto vážne témy komicky odľahčujú.

2 14.10.2023

Ide o priame pokračovanie prvej knihy, pokojne mohli byť spojené do jednej. Druhý diel však už na rozdiel od prvého sleduje iba príbeh Michala (zo zrejmých dôvodov). Mafiánske praktiky pokračujú, politika prekvitá, zrady a intrigy sú na dennom poriadku. Osobnostná rovina je tu zastúpená v menšej miere, no stále dostatočne. Bolo pútavé sledovať Michalov úpadok a pokus o pomstu. Trochu mi nesedela dejová línia so Zubáčom. Zdá sa mi nadbytočná, prvoplánová a len pre efekt. Jasné, dobre sa čítala a bola pútavá, no aj tak som sa týchto pocitov nevedel zbaviť. Nechce sa mi veriť, že by niekto na vraždu zavolal práve takéhoto človeka psychopata. Namiesto toho by určite bolo bezpečnejšie aj lacnejšie, keby daného človeka jednoducho odpratali a nenápadne sa ho zbavili overení ľudia v rámci organizácie.
Celkovo bol druhý diel slabší ako prvý, ale iba nepatrne. Stále ide o pútavé a záživné čítanie, ktoré v čitateľovi prebudí kritický pohľad na situáciu v spoločnosti.

2 20.08.2023