jaja4 komentáře u knih
Je to milé, normálny život. Spisovateľka má talent, výborne pracuje s češtinou. Na Slovensku by sme to mohli čítať ako slovník zriedkavých českých slov. Březinová presne vie, o čom a prečo píše. Až sa zdá, že to písala na objednávku ministerstva školstva. Zámerne v deji nie je nič dramatickejšie, preto len 4 hviezdy.
Možno, že už chápem, prečo je do SK preložených oveľa menej Wilsonovej kníh než do CZ. Toto je už moja 40 knižka od nej a mám pocit, že už napísala všetko a tak nejak sa opakuje. Pani Wilberforcová z Moja sestra Jodie, bola tiež na vozíku a ako bočná postava ma veľmi oslovila. Žiaľ viac než hlavná postava Katy. Myslím, že touto knižkou sa s Jacqueline definitívne lúčim a ďakujem jej za krásne strávený čas.
Vtipné to je, ale tak nejak stále rovnako. 2 ma bavila o dosť menej než 1, takže 3 už čítať nebudem.
Tigrica je o dosť nudnejšia ako Spratek. A časť knihy je aj tak len stručným obsahom Spratka.
Terezománia je v každom dieli o kúsok lepšia, ale zdá sa mi, že Petra Braunová si každú knihu profesionálne odmaká. Akoby sa do písania nútila. Chýbajú tam tie silné momenty, keď knižka chytí za srdce a jasne cítiš, že spisovateľka píše, lebo má talent.
Čakať objektivitu od otca duševne chorej dcéry, by bolo naivné. Podstatné pri opise prípadov duševne chorých ľudí, viac než čistá pravda je, či má autor talent na písanie, alebo nie. A January je napísaná veľmi zručne a so silnými emóciami. Takto zaujímavých kníh je ako šafránu.
Útla autobiografická knižka už nie je vybrúsením diamantom zo slov, ako bola napr. Metafyzika trubíc. Je to len popisná spomienková reportáž z návštevy Amélie v Japonsku. Ľuďom, čo prečítali väčšinu jej kníh, to môže niečo dať, ale ako prvú knihu od Nothombovej ju nečítajte. Je na jej pomery profesorsky suchá.
Trošku moc bulvárne. Miestami zaujímavé, ale častejšie zdĺhavé. Možno by stálo za to opísať menší úsek anglických dejín. Sarum budí dojem, že si autor odhryzol príliš veľký kus koláča a došla mu fantázia. Výber udalostí z dejín bol trochu iný než by ste čakali.
10 príbehov teenagerov, spracovaných ako stručný popis ich terapeutických sedení, bola väčšinou nuda. Príbehy boli príliš stručné, tým pádom je ťažké sa do postáv vžiť. Ako beletria nie je knižka, podľa mňa, dosť pútavá, ale ako populárno náučná pomôcka na hodinách etiky či psychológie môže výborne poslúžiť.
Zohnať na Slovensku túto knihu bola fuška. O to väčšie je moje sklamanie. Ide o ezoterické "UFO" fantasy pre menšie deti. Má pár originálnych myšlienok, ale celkovo je to uletená nuda. Z Řeháčkovej bibliografie sa to najviac podobá na knihu Pátrání po vládci vodstva.
Finálna ríša je podľa mňa priemerné sci-fi. Buduje atmosféru a vysvetľuje tajomstvá tak dlho, že očakávaš veľkolepý dej, ktorého sa v 1. dieli veľmi nedočkáš. Aj "Medzi hviezdami" ma bavilo viac ako toto. Každá druhá veta začínala tým istým podmetom (Kelsier toto... Kelsier tamto), čo bolo dosť otravné.
Toho tajomna je tam na jednej strane dosť, ale v porovnaní s americkými filmami s podobnou témou, to nie je nič prelomové.
Věra Řeháčková má talent, ale je dôkazom toho, že usilovnosť je dôležitejšia než nadanie - píše ako na bežiacom páse. "Ta holka má nos na průšvihy" je čtivá kniha, s trochu archaickým štýlom písania. Spisovateľka sa občas opakuje a zaujímavý námet je ako vystrihnutý zo začiatku 90. rokov. Dnes už pôsobí trochu úsmevne. 2. diel "S Viki je vše naruby", bol ešte o kúsok lepší.
Ak si na strednej a ideš maturovať z dejepisu, tak dejiny Slovenska sú pre teba vhodným čítaním, lebo vysvetľujú veci rýchlo a prehľadne. Naopak, ak sa zaujímaš o témy z 20. storočia, tak Dušan Kováč ponúka stredový, a na syntézu celých dejín, až príliš podrobný pohľad naň.
Věra Řeháčková vo svojom živle: opisy vidieka + ezoterika + silná dievčenská hrdinka = výborné prázdninové dobrodružstvo. Obe knižky (Ta holka má nos na prúšvihy + S Viki je vše naruby) by si zaslúžili reprint. To sa nedá povedať o mnohých iných Řeháčkovej dielach, ktoré dnes pôsobia staromódne, ale napriek tomu sa reprintu dočkali.
Jeden z najlepších ročníkov Martinus cena fantázie vyniká kvalitou väčšiny poviedok. A to dokonca aj tých, ktoré sa mi nepáčili (Ai, Lilith, Kosovski božur). Za zmienku stojí víťazná Otázka porozumenia od Mareka Slabeja, o cestovaní vesmírom. Kontroverzná poviedka Moniky Herda Belicovej Na pahorku víly Striebrenky určite rozdelí čitateľov a najmä čitateľky na 2 tábory. Rozhodne si ju človek zapamätá na dlho.
Je super, že Sofia Schilderová píše ďalej napriek tomu, že aj 2. knihu si musela vydať sama. Smútok, komplexy a ďalšie veci víria v hlave Emy, ktorá je až príliš hlavnou hrdinkou. Ostatné postavy, okrem záhadného Denisa, sú vykreslené iba povrchne. Pocity Emy sú veľmi presvedčivé, akurát tu chýba viac akcie, ktorá by jej myšlienky vyvažovala. A ten záver? Kniha sa dobre čítala, ale Nedokonalá dokonalosť bola o level vyššie. Mimochodom, Čierne diery sa na autorkin debut vo veľa veciach podobajú.
Veľmi milé, pozitívne, ale až príliš detské. 2. diel čítať nebudem. Text mi pripomínal socialistické knižky, napr. Tajemství proutěného košíku.
2. diel príliš spomalil. Sú tu už len dialógy a politika. Možno je toto budúcnosť sci-fi, ale môj šialok to nie je. Myceliu, ktoré to chvíľami pripomína, to nesiaha ani po kolená.