Helena0405 komentáře u knih

Rozhodla som sa vyradiť niektoré staré knihy. Mala som v ruke aj prvý diel Fakírových dobrodružstiev. Ešte "naposledy" som ju otvorila na náhodnej strane, 73, a čítam: Jelizaveta, hájnikova žena, ma poúčala, že so zvieratami sa treba vedieť zhovárať "mäkko":
"Ako človeku, tak aj ostatným hovädám sa v prvom rade treba vedieť zalíškať, môj milý."
... a je po vyraďovaní :-)

Je to knižka pre deti, nečakajte pikantné detaily. Opis hrôzostrašného prísneho otca - učiteľa je v ostrom protiklade k ostatným postavám. Tieto sú obdarené dobrými vlastnosťami, s výnimou učiteľa hudby, ktorý sa netají nenávisťou k hudobnému idolu svojho žiaka. Stret novej doby so starým zabehnutým systémom, obete, ktoré si žiada prerod a víťazstvo slobody nad skostnateným vnímaním ľudskej spoločnosti. Nevedela som, čo stojí v pozadí Schubertových piesní. Tak sa mi zdá, že obdobie, v ktorom žijeme, je v mnohom podobné tomu spred takmer 200 rokov.

Zrejme to bol trhák, pretože o tri roky to vydali (v inom vydavateľstve) znova. Óda na ruský národ stelesnený jedným ľudomilným podnikateľom. Či to môže byť prínosné čítanie pre dnešného človeka, neviem posúdiť. Niekedy sa v týchto starých knihách nájde niečo, čo by tam jeden nečakal, a je to cenné.

Mám výtlačok, ktorý už nevidím čítať kvôli malému hustému fontu. Ešteže je to staré dielko a dá sa nájsť ako Great Divorce vo formáte pdf. Tak skúsim po večeroch, keď je tak veľmi vychválené.

Strhujúce svedectvá dnešných ľudí. S opisom krásneho svetla, jasnejšieho ako slnečné a nepáliaceho, som sa stretla u viacerých nadpriemerne čistých duší. Zjavenia panny Márie sú obvykle opisovaná podobne - že z nej vychádza neskutočná žiara. Svätci na obrazoch starých majstrov majú nad hlavou - svätoŽiaru. Starec Pajsij mal takéto videnia Nestvoreného svetla opakovane. Kto nechce nech neverí. Na rozdiel od podnikateľov, ktorým ide o zisk, ja takýmto obyčajným ľuďom verím. Žeby ich klamal vlastný mozog? Všetkých rovnako?

04.02.2023

* skocka - obdiv, ja som ustrnula na strane 8 - a to čítam v rodnom jazyku.

Naozaj je to skôr skratkovité. Ale oceňujem rozmanitosť príbehov. A o Raoulovi Wallenbergovi, záchrancovi židov v Budapešti počas 2. svetovej vojny, som ešte nikdy nič nečítala - naozaj Zapomenutý! Keď už sme pri jeho prvom mene - niečo mi pripomína. Aha, Dr. Didier Raoult. To je tiež príklad hrdinu. Ale to bude do inej knižky.

Z príbehov by som vyzdvihla tieto: Kamaráti v boji proti smrti (ochrnutý učiteľ s dôverou - a teraz nie je isté, či v chirurga, alebo v Boha, ktorý môže všetko...); Zázrak (menej lekárčiny, viac psychológie - žena z veľkého gazdovstva); Diagnóza (konflikt medzi diagnózou uznávaného internistu a uznávaného chirurga); a na záver Odkaz. V poslednom príbehu sa opisuje choroba ešte mladej ženy, ktorá by sa, nebyť vojny a s nej spojeným stresom a zlou výživou, asi vôbec neudiala. Dnes už sa vie, že strava má obrovský podiel nielen na vzniku, ale aj (môže mať rozhodujúci = toto je môj súkromný názor) význam pri vyliečení sa z rakoviny. Keby sa to aj udialo, vo svetle dnešných poznatkov o výžive (vitariánstvo, enzýmy, vitamíny) by žena mala možnosť zvíťaziť na oboch frontoch. Najviac ma zaujal fakt, že už v čase písania tejto knihy si autor všimol a vedel, že cukrom kŕmi rakovinové bunky. // Originál vyšiel v r. 1957 //

13.10.2022

Prečítala som prvé dve poviedky - a nemám z nich dobrý pocit.
Chýba mi happy end.
Rudé fazolky - dvaja mladí ľudia, ktorí sa nikdy nemali stretnúť. Jeden je z veľmi bohatej a druhý z veľmi chudobnej rodiny. Navyše, práve prebieha v spoločnosti revolučná zmena. Ako je možné, že študent z bohatej rodiny študuje na rovnakej vysokej škole ako člen nemajetnej, dokonca neúplnej rodiny? Táto zdanlivá spravodlivosť v prístupe ku vzdelaniu spôsobuje bolesť a osamotenosť.
Druhá poviedka je tiež smutná. Osud je krutý. Má to čitateľa naviesť k presvedčeniu, že Boh nejestvuje? Prvý dojem môže byť taký. Ale keďže Boh v duševnom živote protagonistov absentuje, nie div, že "necháva voľný priebeh" akýmsi krutým zákonom. Zmysel by mal, naopak, byť - vidíte, ako to dopadne, keď úplne zabudnete na tretí rozmer a žijete len v rovine ľudského vesmíru? Lenže to by tam musel byť iný záver - nejaká nádej, že sa všetko skončí dobre. Mal by sa vrátiť manžel zo Sibíri a prijať fakt, že bol príliš dlho preč so všetkými dôsledkami. Alebo by mal ten pán bývajúci v sklade nejak obživnúť. Ale to by už nebol socialistický realizmus, či ako sa ten žáner nazýval...

Na úvod som sa začítala do jednej z najkratších z výberu poviedok. Zachar Vorobjov. Rus ako vyšitý. Geroj = hrdina. Psychológia uveriteľná. Začína to dobre. Dobre pochodil na súde. Dobre sa najedol. Pochválil sa kamarátom, koľko toho prešiel. Z dobrej nálady sa rozrozprával o udalostiach dňa. Celý bol pohltený sám sebou, svojou oslnivou duševnou krásou, umom, šikovnosťou. Až z toho sebaobdivu ostal sám bez poslucháčov. A to ešte nie je koniec poviedky - ten neprezradím.
Ak budú aj ostatné poviedky podávať taký plnokrvný obraz ľudí, mám sa na čo tešiť.

Iba čo som si prečítala obálku, a už bolo jasné, že autor predvídal dnešnú dobu. Ako sa píše v anotácii, "něco podobného by se docela dobře mohlo uskutečnit, a to dřív, než bychom se mohli nadát."

Akurát pochybnú vakcínu vyrobili aj bez pomoci Rusov...

Do tohoto zoznamu sa žiaľ, dostal kopec smetí. Vyberám to najlepšie (podľa môjho úsudku) zo strán 222 - 224. Budem rada, ak niekto nadviaže a vyloví klenoty zo zvyšku.
O hnojení:
Čo smrdí, to hnojí. / Ak si nepokakáš, tak si nepopapáš.
= Jesenné oranie - polovičné hnojenie. (akože je užitočné) =
Oranie:
Jedna oračka - jeden chlieb. Dve oračky = dva chleby.
Ľahká oračka, ľahká zberačka. / Roľa sa nedá oklamať.
Keby nebolo oráča, nebolo by boháča.

Rady a skúsenosti pre poľného hospodára a záhradkára:
V kožuchu sej jarinu, v košeli oziminu.
Za rosy sa kosí, za slnka sa suší.
Tráva, čo aspoň počuje vodu žblnkať, lepšie rastie. ;-)
Keď je chvíľa, vtedy žnime, a keď prší, vtedy spime!

A top rada - Kto nemá roboty, nech si vysadí vinohrad.
Viniču netreba dažďa, ale motyky.

Včely sa tešia kvetu, hospodár letu.
A tiež by ma potešilo vysvetlenie slova povážať. :-) Ak roľu nepovezieš, z role neodvezieš.
??

Predošlé diely som nečítala, a tento má najvyššie čitateľské hodnotenie. Mätie ma jedno slovo v názve. Niektoré príbehy sú smutné, iné vzdávajú hold lekárovi ako človeku; avšak humorné sú len nemnohé. Napriek tomu je fajn mať takýto pekný dôkaz o tom, že tu boli takí skvelí lekári. Myslím, že ide o minimálne ohrozený, ak nie vymierajúci druh.

Oslobodzovací boj alebo proces, ktorým sa uvedomené masy ľudí postupne zbavili koloniálnej nadvlády. Málokedy priamočiaro a na prvý krát. K moci sa dostal kde-kto - diktátori, sadisti, krivé charaktery hrajúce dvojitú hru... Poučné, lebo ľudia sú všade na svete rovnakí a história sa zvykne opakovať. Ale súhlasím s predošlým komentom - nečakajte pútavé rozprávanie s napínavým dejom. Ale medzi haraburdím (rozumej dejepisnými informáciami) sa dozviete, kam chodili (zrejme v 60 - 70 tych rokoch) škandinávci na dovolenku, ako a kedy prišli do módy Kanárske ostrovy a iné fakty, ktoré už zaujímavé byť môžu.

Autor je známy, teda skôr jeho koncept s Marsom a Venušou. Túto knihu prešpikoval motivačnými vetičkami, ktorých je na prvých 20 stranách akosi priveľa. Cítim, že hľadám užitočné myšlienky akoby v kope hnoja. Má vôbec význam knihu čítať ďalej, pýtam sa, keď vidím hodnotenie 50%...
Chcela som porovnať s knihou iných autorov, ktorú považujem za 100 x lepšiu - Čo ženy NAOZAJ chcú. Keby aj polovicu múdrosti prevzali z tejto knihy od Graya, majú moje uznanie za to, že nemíňali papier na to, aby nahnali honorár (a unavovali čitateľov).

Má to byť upravená verzia titulu "What your Mother Couldn.t Tell You And Your Father Didn.t know" - v češtine vyšla pod doslovným názvom - Co Vám matka říct nemohla a otec nevěděl.

Mne sa páčil hneď prvý príbeh, mám v sebe tiež objaviteľského ducha. Zaujala ma najmä výprava k dedine domorodcov, čo už hneď na začiatku smrdelo opovážlivosťou. Jednak by jej taký výlet neschválili rodičia, okrem toho divočina a najmä - prekročenie istej nepísanej hranice. Beloch býva - žije na území v rámci svojho majetku (ako ho získal, nechajme bokom) - mimo jeho pozemkov je územie domorodcov, kam nemá morálne právo vkročiť len tak bez pozvania. Mladej beloške sa to toleruje; sama je dosť vnímavá na to, aby si uvedomila, že prekročila hranice dobrých zvykov a výlet ostáva v tajnosti. Príbeh by som vôbec nenazvala poviedkou - skôr ho vidím ako realistický opis dobrodružstva, nič vymyslené. Kontrast zeleného územia domorodcov s udupanou spúšťou, ktorú vytvorili belošskí farmári sa mi zdá tendenčný, romantizujúci, ale zas nie celkom falošný. Cítiť z toho myšlienky komunizmu - utláčaní čierni ľudia vysokých morálnych hodnôt v kontraste s krutými bielymi vykorisťovateľmi - čudujem sa, že sme túto knihu za socíku nemali medzi povinným čítaním.

Ako dieťa som vyrastala na sídlisku. Boli nás vtedy húfy na ulici, také, že kapacita škôlok vtedy Ešte nestačila všetky pojať. Šikanu som nezažila, ale je dosť možné, že medzi chlapcami už vtedy platili nepísané pravidlá.
V lete som pobývala u starej mamy na dedine - a hoci dedko nebol, lebo zomrel, bolo tam oveľa lepšie než v lete doma, na sídlisku. V čase dozrievania letných jabĺk sme so sesternicou boli aj pol d§a vylezené na jabloni a poznali sme to, čo mestské deti ťažko pochopia. Napríklad, že sa jabĺk dá úplne prejesť, hoci sú chutné, sladké, šťavnaté a oči by chceli ešte. Alebo že divé lesné jahody majú onakvejšiu vôňu a chuť ako tie pestované.
Že muchy a komáre sú aj na to, aby lietali lastovičky, a aby pod strechou vychovali mladé. Že voda nemusí tiecť z kohútika, ale naberieš si ju do vedra pri studni. Že dažďovú vodu z odkvapu zachytávaš, aby si mal mäkkú na pranie. Dnes sa to všetko dieťa nenaučí ani na hodinách ekologickej výchovy. Z jedného komára sa ide zblázniť a to, že žihľava nepríjemne pŕhli, zistí až ako dospelák. Kniha ma zaniesla do mojej mladosti a pripomenula mi obrázky z detstva.

12.06.2022

Nepokkladám sa za dieťa, ktoré by sa potrebovalo odtrhnúť od príliš zasahujúcich/milujúcich rodičov. Nie som ani ten typ rodiča. Ale rada sa dozvedám rozličné (životné) príbehy ľudí. Rada čítam pravdivé príbehy a vďaka nim si uvedomujem , akí rozliční my ľudia sme a čiastočne aj prečo sme práve takí.

Napríklad príbeh Tracy zo str. 30 - 36. Ohromujúca je úprimnosť, s akou sa Tracy dokáže podeliť o svoje pocity a odhaliť svoje doslova zlé charakterové rysy.

Autori príbeh podajú a potom z neho vyvodia nejaké poučky. Zovšeobecnia niektoré body a poukážu na príčinné súvislosti.

Poučná knižka, pokiaľ ju nechcete zhltnúť naraz. Dá sa čítať pokojne po jednom-dvoch príbehoch aj celé roky. Inak by sa mi tie postavy z vyše 300 strán príbehov pekne domotali. Používam ju ako prevenciu, aby som z veľkého občasného rodičovského nadšenia neupadla do extrému. Vždy na ňu narazím pri upratovaní a vyraďovaní - a nevyradím. Je to stálica. :-)

03.08.2021

Hurá! Konečne viem, ako sa volá moja diagnóza. Nemám na mysli hypochondriu. Skrytá zápcha je to, čo mi spôsobuje už celé roky trápenie. Bežný lekár sa opýta: trpíte zápchou? Odpoveď je : nie. Lenže... Asi mám dlhé črevo, alebo lenivé črevo, čo ja viem, jednoducho podľa testu opísaného v tejto skvelej knihe som zistila, že všetko vo mne prebýva zbytočne a nemiestne dlho. Ťažko potom vypátrať, ktoré jedlo mi "nesadlo", na ktoré som intolerantná, čo mi spôsobí skutočnú akútnu zápchu. Odtiaľto musím začať pátranie po stratenom zdraví.
Pridá sa niekto?

04.01.2021

V tejto knihe je množstvo príbehov na pobavenie, O tom, ako sa Európan (nielen autor) postupne "prispôsobuje" kultúre a mysleniu japoncov. Preto úvodzovky, lebo autor naznačuje, že prispôsobiť sa je nesmierne náročné ak nie úplne nemožné (jemu samému pritom pomáhala vôľa božia a mnohé priaznivé okolnosti). Miestami vystupuje na povrch honba cirkvi za dušami - samozrejme, autor si to neuvedomil, pretože to bolo preňho (asi) úplne prirodzené. Výborné čítanie.

17.12.2020