Fantasysvet komentáře u knih

Tvorba Zuzany Csontosovej spĺňa všetky dôležité atribúty autorskej rozprávky, ktorej výskyt je, bohužiaľ, na pultoch našich kníhkupectiev ojedinelý, ak sa teda budeme pohybovať medzi dielami súčasných domácich autorov. Tvorba Zuzany Csontosovej je unikátna aj tým, že sa opätovne prinavracia k počiatkom rozprávky ako takej, k jej ľudovosti, ľubozvučnosti, hravosti, ľahkosti, poučnosti a predovšetkým k motívom typickým pre náš domáci literárny detský fond 20. storočia. Prostredníctvom jednoduchých zápletiek a metaforicky vykreslených postáv (či už tých fantastických alebo úplne obyčajných) s citom a predovšetkým zručne zhmotňuje či už bežné pálčivé problémy spoločnosti a jedinca v nej, alebo sa snaží oživiť dávno zabudnuté remeslá, krásy slovenských miest i mien, ako aj oprášiť zvučné tóny slovenčiny v dobách, kedy každé jedno slovo malo svoj špecifický šum, konkrétnu vôňu a jasný obraz. Tvorba Zuzany Csontosovej čaruje aj kúzli a detskému príjemcovi otvára snový knižný svet plný lásky k domovine a radosti z úplne jednoduchých vecí. A nám, čitateľom starším a vetrom ošľahaným, k životu preberá tie najúsmevnejšie spomienky na detstvo, kedy sa čerešne na stromoch pýrili, noše sa na chrbtoch nosili, zvony vo vežiach rezko zvonili a ľudia po jarmokoch s radosťou chodili.

07.01.2016

Dievča, ktoré spadlo pod Čarokraj a zažilo tam Veslice je celkom hrubou a veľkou detskou knihou, ktorá vám dovolí nahliadnuť do vášho vnútra a na malú chvíľu, naozaj veľmi malú chvíľu, obzrieť sa aj za vašou minulosťou. Bude sa spolu s vami smiať, niekedy vás prinútiť i poplakať si, nájdu sa momenty, kedy si zanôtite či nadšene zavýskate a ponúkne vám témy vážne aj veľmi, veľmi vážne. Aj keď poniektorí z vás budú mať isté ťažkosti so spracovaním príbehu, ktorý sa niekedy nečíta ľahko práve kvôli výstavbe, po ktorej autorka siahla, predsa len nie každá maličkosti si žiada strany a strany vyumelkovanej jazykovej polemiky, nebudete mať výrazný problém s vychutnaním si knihy a jej obsahu.

Nepopierame, že detských kníh s podobným konceptom je na svete neúrekom a že sa medzi nimi nájdu oveľa väčšie skvosty. Avšak rozprávkové knihy od Catherynne M. Valenteovej, hoci sú veľké, nepraktické a ťažké, by sa zatratiť určite nemali. Majú svoje muchy, niekedy je ich viac ako pazúrov na dračej labe, ale aj napriek tomu sa snažia upozorniť na niekoľko dôležitých vecí. A čitateľov malých či veľkých, ktorí už zabudli na to, aké to je mať svoje tajomstvá a dôkladne si ich strážiť, zase presvedčiť o tom, že je úplne normálne, ak sa v niečom líšia a že ani tá či oná kapitola sa nemusí skončiť iba dobre, pretože nie všetky rozprávky majú šťastný koniec, nie to ešte priebeh.

Catherynne M. Valenteová v preklade od Mateja Krajčoviča a s ilustráciami od Anny Juanovej predstavuje príjemnú zmes všetkých známych a miestami aj okázalých rozprávkových motívov. Aktívne bojuje s dobrom, pasívne víťazí nad zlom. Kradne srdcia zranených ľudí a rozdáva ich spiacim tieňom v mestách pod Čarokrajom a pod Podčarokrajom, aby sa necítili také samé. Knižná séria o Čarokraji síce nie je iná, ale tým, že je trošku známa a niekedy niečo pripomína, predstavuje ideálne trávenie voľného času.

07.01.2016

Musím se přiznat, že u Batmana mi vždy vadila kvanta sidekicků doprovázející jeho univerzum. Snyder s nimi však umí pracovat. Ačkoli se v této knize objeví snad všichni, jsou podáni jako vedlejší postavy, které neruší děj. A hlavní dějovou linku stejně nakonec musí vyřešit Batman. Linku, v níž jsou sidekickové uneseni za účelem realizace ďábelského plánu na jejich zabití, který nestvořil nikdo jiný, než démonický Joker, jenž je v této knize podán doopravdy brutálně.

Kresba je v podání obou kreslířů na velmi vysoké úrovni. Jak už je u těchto zvučných jmen zvykem. Za plus považuji fakt, že člověk si změny kreslíře v průběhu děje pomalu ani nevšimne. Celkové vyznění je temné, místy odpudivé a hororové. Oba pánové využili možnosti poskytnuté scénářem na sto procent. A tak se nám do rukou dostává graficky úžasná pastva pro oči plná dynamických scén, úžasně vykreslených obličejů i emocí a hlavně perfektních detailů. Mnohé panely se čtenáři zavrtají hluboko do mozku a chtě nechtě nad nimi musí přemýšlet. Například detaily Jokerova rozpadajícího se obličeje, hlavně ve chvíli, kdy od Batmana dostává pěstí, či Joker oblečený ve vestičce od Robina.
Celkové zpracování je na velmi vysoké úrovni. A to včetně překladu Štěpána Kopřivy. Čtenář jako bonus dostává také galerii alternativních obálek, která se nachází na konci knihy. Nechybí ani skicy a kresby tužkou.

Kniha Batman – Smrt rodiny představuje další vynikající počin rozšiřující univerzum netopýřího ochránce Gothamu. A ačkoli by se mohlo zdát, že vlastně nepřináší nic nového, opak je pravdou. Scott Snyder totiž umí svým scénářům vtisknout duši, nenechá čtenáře na chvíli odpočinout a přináší příběhy, které jsou neopakovatelným zážitkem. A jemné mrazení po dočtení této knihy zůstává v člověku poměrně dlouho…

29.12.2015

Žánrovo ťažšie začleniteľný príbeh o mladom mužovi, ktorý oplýva paranormálnymi schopnosťami, zachytáva Jelinek na necelých 290 stranách. Čitateľovi ho približuje neucelene, cez samostatné kapitoly, akési fragmenty, spomienky, obrazce z Oskarovho života, odohrávajúce sa či už v prítomnosti, alebo retrospektívne v blízkej i vzdialenej minulosti – vždy však v istom zlomovom bode, ktorý formovanie Oskarovej osobnosti výrazne poznamenáva a negatívne vplýva na jeho rozhodovanie sa vo vyhrotených situáciách alebo pri prehodnocovaní doterajšieho spôsobu prežívania.

Útržkovitosť, vnášajúca do rozprávania dynamiku, a to nielen pomocou kresby, posilňuje predovšetkým prítomná bizarnosť, neurčitý nonsens a chaos. Na týchto troch prvkoch sa autor-rozprávač rozhodol vystavať reálnu rovinu sujetu, ktorá svoj námet čerpá z bežných ľudských problémov, čo svojou ťaživosťou nútia ľudí vidieť realitu pokrivene, znetvorene či inak deformovane. Retardácia v podobe narúšania ucelenosti medzi jednotlivými panelmi, a podobne tak aj v časopriestore, dovoľuje autorovi podať tému oveľa abstraktnejšie, živelnejšie a predovšetkým mätúco. Až do momentu rozuzlenia nie je jednoznačné, kam a prečo príbeh smeruje alebo smerovať bude. Jednotlivé úseky, čiže krátke príhody z Oskarovej minulosti ale aj prítomnosti, v ktorých sa hlavný protagonista opätovne prinavracia napr. k obdobiu svojho dospievania, k prvej životnej kríze, neschopnosti nadviazať intímny vzťah, ako aj k nečakaným komplikáciám, ktoré so sebou prinášajú schopnosť oživiť akékoľvek predmety v jeho blízkosti, vníma čitateľ ako jeden súvislý celok. Nerozlišuje medzi snom či skutočnosť a ani si neuvedomuje rôzne odtienky preludu alebo reality.

Motív, ktorý v sebe bizarný svet Oskara Eda ukrýva, je viac než len jednoduchým polemizovaním o abstraktnom prežívaní všednej reality. Neponúka konkrétne riešenia ani jednoznačné odpovede na obyčajné otázky. Nepredstavuje oddychové čítanie a tobôž grafickú zábavu po náročnom dni. Podstata bizarného sveta Oskara Eda sa ukrýva nielen v prítomnosti, v momentálnom prebývaní vo svete vybudovanom na predsudkoch, nezdaroch, apatii voči vlastnej osobe a v utápaní sa v žiali z neschopnosti čeliť svojim démonom, ale rovnako tak i v minulosti, ktorá i naďalej bude súčasťou Oskarovho života, kým sa jej nerozhodne vzoprieť. V momente, kedy Oskar Ed precitne a objaví nový rozmer svojho bytia, odhalí autor čitateľovi svoj konkrétny zámer, spontánne ho šokuje a prirodzene mu podsunie jednoduché vysvetlenie na prvý pohľad zložitej a fantasticky nonsensovej zápletky.

29.12.2015

Tato antologie měla být původně pouze hard SF, tedy sci-fi primárně založená na vědě a technice (sci-fi zde neznamená jen kulisy, ale věda nebo technika je zásadní pro zápletku a autor ji "nekomolí", spíš staví na reálném základě, z nějž pak vycházejí spekulace.), avšak tou je jen na půl. Například povídky ...a první pošle Boha!, či Pavilon Blíženců do tohoto ranku příliš nezapadají, ale to není na škodu, protože splňují požadavky transhumanismu.

Také by se mohlo zdát, že na atraktivitě sborníku ubírá fakt, že Julie Novaková oslovila méně známé autory, ale opak je pravdou. I když jen někteří z autorů oslovených editorkou jsou všeobecně známí, nejedná se o minus, neboť všichni autoři, kteří přispěli do antologie, ať už jsou to přímo vědci jako Hanuš Seiner nebo Martin Gilar, či spisovatelé mající k žánru sci-fi blízko například Lucie Lukačovičová, ti všichni mají k tématu transhumanismu jistě co říci.

Domnívám se, že autoři všech povídek se svého úkolu zhostili na výbornou a díky tomu, že se každá povídka s daným tématem vypořádává zcela jinak a je zasazena do úplně jiného prostředí, nebude se čtenář ani chvilku nudit.

29.12.2015

Pri čítaní Šepkajúcej lebky si treba uvedomiť jedno. Jonathan Stroud nemá strach z rôznych výziev. Azda aj z tohto dôvodu siahol po tom, čo dnes v hororovej literatúre jednoducho letí. Umne spojil detskú fantáziu a strach z nadprirodzena s gotikou, a, paradoxne, ostal verný sám sebe a svojej tvorbe. Čo tam po tom, že je primárne určená pre deti a mládež?!

Prenesením istých špecifických prvkov z hororového žánra do svojej autorskej koncepcie zámerne vyvoláva v čitateľovi rôzne estetické zážitky nútiace ho prečítať knihu na jeden nádych, a zároveň mu prináša aj vlastné postoje k realite. Tie následne transformuje do rôznych konfliktov postáv, a to či už tých hlavných, alebo vedľajších, čím plasticky modeluje čoraz viac zaujímavejší svet agentúry Lockwood a spol., ktorá si od prvej časti prešla viditeľnou zmenou. Napriek tomu, že od prvého prípadu neubehlo veľa času, hrdinovia najnovšieho príbehu odkrývajú čitateľovi svoje negatívne stránky. Bojujú s vlastnými ideálmi, zlyhaniami či tajomstvami, a aj keď ich dobrodružstvo plynie celkom harmonicky, prináša príjemné zvraty plné pestrých absurdít, čím prirodzene posúva dej čoraz bližšie k svoju koncu. A čitateľa tak stavia pred morálnu dilemu – prekliať, alebo neprekliať prekladateľa za to, že mu preklad ďalšej časti ide tak pomaly?!

Druhý diel Lokwoodvskej knižnej série sa končí cliffhangerom. Je ťažké preto obsedieť. A ešte ťažšie odolať vábeniu Šepkajúcej lebky, ktorá niektoré veci zamotala tak, až je ich ťažké nateraz rozmotať.

29.12.2015