dr.horrible
komentáře u knih
Smrt Zajdy Munroa
Nick Cave
Dobré. Taký jak keby mix Bukowského, Williama Burroughsa a Harmonyho Korinea. Ťažko nesfilmovateľné, ale fajn.
Ps: Čítal som slovenské vydanie od Ikaru a preklad des a hrôza. Zastaralé výrazy, ktoré sa tam vôbec nehodili, hromada preklepov, dokonca som našiel aj hrúbku, ale hlavne tie neustále preklady všetkého. Tak napríklad Bunny so synom si išli dať do McDonaldu “Veľkého Maca.” Dve vety z Queenu, sú s poznámkou, že “*Slovenský preklad použitý z internetovej stránky.” A ten preklad “What’s the Story Morning Glory”, sem ani nebudem dávať, lebo hanba, lol. Cavea mali dať prekladať niekomu, kto aspoň trochu rozumie popkultúre.
Neonomicon
Alan Moore
Cool animal porno; Moore si skrátka môže dovoliť prakticky čokoľvek a to je strašne super.
Knížka o postelích a dvě pohádky navrch
Sylvia Plath
Krásna detská knižka. A furt si tam človek asociuje tie Plathovej depresie a samovraždu a … je to potom ešte lepšie.
Svět v zrnku písku
William Blake
“Co žalu z tvého přátelství jsem měl. Z přátelství ke mně buď můj nepřítel!”
Křest ohněm
Jody Houser
Reakcie neklamali, naozaj to konečne vyšlo! Po troch zlých knihách a dvoch priemerných komiksoch konečne jeden, ktorý takmer do bodky spĺňa fanúšikovské očakávania. Má to pár nedúh (tie jednostranové obrazy občas opäť nekorešpondujú a finále je uťaté skôr, než stihne vôbec začať), ale všetko ostatné funguje jak má; je to krásne ilustrované, má to dostatočne zaujímavý vlastný príbeh (a postavy) aj napojenie na seriál, seriálové postavy tu nie sú len na efekt a ich objavenie je rozumne zdôvodnené (a vybalancované), a hlavne je to dospelé. Charaktery nie sú čiernobiele. A to záverečné pomrkávanie je vyslovene radosť. Viac takéhoto merchu!
Šílená Max
Brenna Yovanoff
Celkom som tomu fandil, aj keď už veľkosť písma (nahrubo by z tých 204 strán bolo reálne tak 80) naznačuje, že je to zas výhradne pre deti, tentokrát je to prvý raz ospravedlniteľné, pretože je to písané rozprávačom z pohľadu prvej osoby, ktorým je 13-ročná Max. A vlastne to nie je napísané úplne zle, rozhodne nejde o urážku inteligencie porovnateľnú s predošlou Stranger Things knihou. Má to švih, myšlienky teenagerky sú vystihnuté dobre, občas Yovanoffová trafí nejaký opis pocitu, s ktorým sa dá dokonca stotožniť. Ibaže neprináša žiadny nový obsah. Pár flashbackov do Kalifornie a cca tri scény opisu spoločného žitia s Billym, sú skrátka málo, a celý ten zvyšok je len opis druhej sezóny z pohľadu “Šílenej Max.” A hlavne ku koncu dosť neobratný. Takže jo, zatim najlepší, furt je to ale len neambiciózny merch.
Čtvrtá ruka
John Irving
Ľahké čítanie. Hádam, že aj v rámci Irvingovej tvorby (zatiaľ ju poznám iba z filmov, čítal som predtým len jeho debut).
Prvá polka je trochu slabšia, než si tie postavy a prostredie (novinová redakcia, New York) obľúbite. Špeciálny úspech u mňa zožala epizódka s Angie. Skvelá vedlajšia postava, výborne premyslené detaily s vtipnou koncovkou. A od kapitoly na chate Vás to dostane do správne melancholickej nálady a tie občasné, drsné vtípky už ani nevnímate. Tri a pol.
Pod střechami Paříže
Henry Miller
Dielo, po ktorého dočítaní vyjdete na ulicu a budete sa čudovať, prečo nikto nesúloží. Nejaké tie náznaky Millerovho génia tam sú, vcelku ide ale len o tupé porno, plné pedofílie, znásilnení, incestu, či dokonca zoofílie, kde hlavnými postavami sú penisy, vagíny a konečníky zúčastnených, a semeno je motorom deja. Čítal som epilóg a rozumiem tomu, že Miller to písal ako péčko na zakázku, pre prežitie, bez akýchkoľvek vyšších ambícií, a je to vidieť. Z neustálej repetitívnosti je tiež evidentné, že Pod strechami Paríža nevznikalo ako kniha, ale v samostatných poviedkach a až neskôr bolo pospájané dohromady. Ako celok to moc čítať ani nejde, pretože tie neustále orgazmy nudia a otupujú zmysly, v knižnej podobe (pre dnešnú dobu) obzvlášť. A je to škoda. Je to mrhanie. Bezduché tak, až miestami fascinuje.
Bad Motherfucker: Život a filmy Samuela L. Jacksona
Gavin Edwards
Z jednej polky životopis, z druhej recenzie všetkých Jacksonových filmov. Recenzie na jednu stranu dosť prísne, voči hercovi však značne servilné (zhruba v tom štýle, že ten ktorý film bola síce úplná blbosť na 3/10, ale tých 20 sekúnd, čo sa tam Jackson prechádzal mlčky po chodníku, v tých správne drsňácky vystihol atmosféru :D).
Obálka bomba, priviedla ma ku kúpe. 70%
Kronika Pickwickova klubu
Charles Dickens
820 strán je na takmer 200-ročnú cudnú komédiu moc, ale je to Dickens.
Bolo to vtipné, a hlavne Sam s tatkom sú super postavy.
Hitler
Šigeru Mizuki
Strhujúca manga. Chýbalo mi tam iba ukončenie niektorých tém, napr. kapitulácie Japonska.
Zatmívačka
Ed Brubaker
Príbehovo nie úplne originálna atmosférická pecka so skvelými postavami (najviac som si obľúbil Dottie).
Možno ešte jedna výčitka: Tých pár hrátok s formou zato nestálo, toto skrátka malo byť celé v čiernobielej. 90%
Filmy 80. let
Ron Base
V 90.tych rokoch na základke tá kniha pre mňa znamenala hodne.
Dnes, po rokoch, som už kritickejší. Predovšetkým bolo chybou vydávať knihu o 80.tych rokoch v roku 1990. Minimálny, resp. žiadny časový odstup na dozretie spôsobil, že James Cameron je tu menej známy režisér, ktorý mal úspech so svojim filmom Terminátor. Drew Barrymore detská herečka, ktorej kariéra po pár hitoch skončila. Goonies zabudnuteľný film pre celú rodinu, existujúci len pre úspech E.T.-ho. Naopak taký Paul Mazursky tu bol stále relevantný hráč.
A potom ten nedostatok rešpektu, pre ktorý som vždy pohŕdal americkou filmovou kritikou. O Blade Runnerovi (ktorý pre nedostatočný časový odstup ešte nestihol skultovieť) sa autor opakovane vyjadruje, ako o podpriemernom filme, a napr. skvelé Allenove filmy September a Iná žena nazve rovno nepodarenými, pričom medzi riadkami možno postrehnúť, že sa jedná o autorovho obľúbeného režiséra. Pre US kritikov totiž existuje len úspech alebo neúspech, nič medzi tým. A presne touto dogmou je text presýtený.
Na druhú stranu v 90.tych rokoch tá kniha prinášala stovky informácií, ktoré sme si ešte nevedeli vygúgliť, je to pekne spracované, a fotografická časť je perfektná.
Ps: Chýbala mi tam samostatná kapitola na tému teen film, tj. hlavne Hughes / Crowe / Deutch.
Druhá kniha krve
Clive Barker
Najslabší Barker. Väčšina poviedok je vo svojej podstate fajn, ale v momente, kedy mali skončiť, úplne nezmyselne pokračujú ďalšou polovicou (či viac) sileného príbehu a počiatočný dojem skazia.
Od Barkera mám všeobecne radšej romány.
Ps: Užívateľ slawa.cap má v komentári k druhej poviedke pravdu, tiež mi to pripomenulo Scary Movie. Človek môže mať akokoľvek otvorenú mysel, ale poviedka o cyklistickom závode s Peklom o nadvládu nad Zemou, zákonite vyvolá úsmev.
Watchmen: Strážci
Alan Moore
“Looked at sky through smoke heavy with human fat and God was not there. The cold suffocating dark goes on forever and we are alone.”
Bratři ve zbrani
Bill Willingham
Výnimočne trochu nadhodnocujem.
Prekvapilo ma to, pretože som tie postavy doteraz nepoznal a je to osviežujúco brutálne iné. Páčilo sa mi, jak nechronologické zoradenie
komiksov, tak výber, a každé niečim iným.
Novšie príbehy majú skvelé (jak keby filmové) ilustrácie, staršie zas dokonale prepálený coloring.
Cool, netradičný Marvel.
Vlastnou hlavou 2 - Ako za Fica ovládla štát mafia
Marek Vagovič
Z dnešného pohľadu možno konštatovať, že sa Vagovič vo veľa veciach škaredo zmýlil.
Z ním protežovaného Matoviča sa nestal hrdina, ale symbol bezbrehého primitivizmu, ktorý svojim egocentrizmom a nekompetentnosťou pri riadení pandémie spôsobil, že počet mŕtvych bol o niekoľko-tisíc vyšší, ako by tomu bolo, keby počúval odborníkov (+ nemalou mierou prispel aj k návratu Fica, nakoľko si hromada našich spoluobčanov evidentne povedala, že radšej znovu kradnutie, ako anarchia a náboženský fanatizmus).
Vagovič sa mýlil aj v pochovávaní Ficovej kariéry, ktorý je k dnešnému dňu (päť týždňov do predčasných volieb) opäť najsilnejším politikom / stranou v štáte.
Tiež sa mýlil v Dagovi Danišovi, ktorého všetci okrem neho považovali roky za konšpiračného teoretika a dnes, nečakane, presedlal z Aktualít do konšpiračného média.
Samotný Vagovič z Aktualít odišiel tiež, pre zmenu do katolického média. To už je ale iný príbeh.
Aj cez chybné predpovede považujem Vlastnou hlavou 2 za Vagovičovu najlepšiu knihu.
Rovnako ako pri jednotke sa jedná viacmenej len o sumár medializovaných informácií, tentokrát ale bez väčšiny neduhov zvyšných Vagovičových kníh.
Nehraje sa tu trápne na poetu (ako v Umlčaných), neponižuje seba aj čitateľa reklamou na Daga Daniša. Dokonca konečne priznáva vlastnú chybu konštatovaním, že Vadalova stopa bola falošná.
Je to klasicky vagovičovsky čítavo napísané, vecné a oproti zvyšku tvorby len minimálne iritujúce.