Adigiotto
komentáře u knih
Deset německých novel
* antologie
Zďaleka nie najlepšie texty týchto desiatich velikánov.
Exodus. Jak migrace mění náš svět
Paul Collier
Kniha bola pre mňa podnetným čítaním zhruba do polovice. Potom sa už len viezla na mohutnej vlne, ktorú na prvých stranách rozvírila. Ale je to dôležitý text, ktorý ponúka nové pohľady na fenomén migrácie.
Mystériá
Knut Hamsun (p)
S Nagelom som si ruku nepodal. Spočiatku vyzeral "cool", neskôr nepochopiteľne stratil hlavu. Najprv sa zdalo, že vyššou spoločnosťou pohŕda, potom zas nie. Raz vyznal lásku jednej žene a keď ho odmietla, vyznal lásku druhej - a to v tú istú noc! Robí dobré skutky a vzápätí uráža. Tá prelietavosť ma nenadchla.
Ohně na planinách
Šóhei Óoka
Prvá polovica príbehu sa pomaly rozbieha, potom Tamurova situácia graduje - a záver je šokujúci a geniálny. Nechcelo sa mi ani veriť, že Óoka knihu vydal už v roku 1951. Nesmierne otvorený a odvážny román, v ktorom hlavný hrdina padá až na dno existenciálnych pochybností: "Keď sa to tak vezme, ludia (...) žijú len preto, že nemajú dôvod umrieť."
Infanta
Bodo Kirchhoff
Infanta je kniha, o ktorej uvažujete, či ju odložiť. Keď to neurobíte a príbeh dočítate do konca, poviete si, že to možno stálo za to. Ale niekde v kútiku mysle viete, že keby ste ju odložili, o nič by ste neprišli.
Ne vrah, zavražděný je vinen (7 povídek)
Franz Werfel
Werfel ukázal, že dokáže písať aj pútavé krátke prózy. Je to majster pera a fantastický rozprávač príbehov.
Cesty k moru
François Mauriac
Mauriac nesklamal a čitateľom ponúkol ďalšiu skvelú analýzu moderného sveta. Veľmi aktuálne dielo.
Alamut
Vladimir Bartol
Román som konfrontoval s odborníkom na islam a ten sa vyjadril, že v nej nenašiel chyby. Knihu teda možno spokojne odporučiť aj ako úvod do fanatického islamizmu.
Brány listopadu
Chaim Potok
Pri čítaní knihy o disidentoch v Sovietskom zväze od Američana som mal dojem, že ju napísal Rus. Väčší kompliment autorovi si neviem predstaviť.
Pavučina
John Wyndham (p)
Dejiny ostrova Tanakuatua na úvod boli výborné a tešil som sa na ďalší vývoj príbehu. Ale zmutované pavúky ma nenadchli. Kniha pre mňa stratila čaro. Nepresvedčivé.
Keď zahvízdam
Šúsaku Endó
(SPOILER) Kniha nie je napísaná ťažkým jazykom, číta sa pomerne ľahko, no práve to spôsobuje, že nezabudnuteľný zážitok nezanechala. Dielu by prospel hutnejší štýl s väčšou gradáciou. Jadrom príbehu je neporozumenie dvoch generácií - otcovej a synovej. Otec spomína na školské roky, na prve lásky a smrť najlepšieho kamaráta na fronte. Syn je lekár, ktorý je pre kariéru ochotný urobiť všetko. Zbavuje sa vzťahu so zdravotnou sestrou, aby sa uvoľnil pre "perspektívnejší" vzťah s dcérou primára. Nezdráha sa spolupracovať na experimente s novým liekom proti rakovine bez súhlasu pacientky. Kruh sa uzatvára. Pacientka Aiko je letnou láskou mŕtveho kamaráta...
A miesta, o ktorých kedysi nik nepočul, dnes poznajú aj malé deti. A čo bolo kedysi rajom, je dnes miestom hrôzy. Pri rozlúčke s doktorom Taharom, ktorý upadol do nemilosti a musí z Tokia odísť, sa ho kolega pokúša utešiť: "Vo Fukušime je aspoň dobrý vzduch, nijaké znečistenie.(...) Tomu ja vravím z pekla šťastie."
Západ a láska
Denis De Rougemont
Rougemontova kniha je mohutným prienikom do európskej kultúry, na ktorú sa autor pozerá cez prizmu lásky. Trpezlivý čitateľ sa s autorom vyberie na dlhú cestu históriou. Čakajú ho stretnutia s mýtmi (Tristan a Izolda), bude sprevádzať trubadúrov a katarov, arabských mystikov i Wagnera. V časti Mýtus v literatúre prejde s autorom niekoľko storočí dejín písomníctva a pristaví sa pri Miltonovi, Racineovi alebo Stendhalovi. Reč bude aj o vášni a vojne („láska a smrť, láska na smrť“), manželstve a vernosti. Nič nezostane zakryté. K slovu prídu aj Freud a mystik Henrich Suso. „Zaľúbenci budú vo mne vidieť cynika a tí, čo nikdy nezažili pravú vášeň, sa budú čudovať, prečo som jej venoval celú knihu.“
Země, která není
Edith Södergran
V tvorbe autorky, ktorá je poznačená osudom blížiacej sa smrti, nájdete všetko, čo od dobrej poézie môžete očakávať - vieru, rozpoltenosť, nádej, beznádej, lásku, život, smrť, Boha i démonov duše.
Návrat
Bernhard Schlink
(SPOILER) Dobré čítanie pre náročnejších čitateľov. Kniha nie je prešpikovaná akčnými scénami, ale jej kultivovaný jazyk drží čitateľa v akomsi duševnom napätí - do poslednej chvíle nie je jasné, ako sa Peter Debauer vyrovná s nacistickou minulosťou otca. Hlavná postava románu hlbšie a hlbšie prepadá želaniu odhaliť identitu záhadného autora románu (v románe) Volkera Vonlandena. Cesta za poznaním ho privedie ďaleko od domova. Až tam dospeje k zdanlivo banálnej myšlienke - že blízka osoba hodna lásky je tá, ktorá nás chápe a neopustí vtedy, keď ju najviac potrebujeme.
Evangelium podle Piláta
Éric-Emmanuel Schmitt
Kniha pôsobí ako prerozprávanie udalostí veľkonočného trojdnia do moderného jazyka. Ten účel splnila, ale nič viac. Kto má chuť na odvážnejší text, nech si prečíta novelu Pilát Pontský autora Roger Caillois. Jeho literárny experiment s alternatívnym priebehom dejín ma fascinuje aj po tridsiatich rokoch.
Osm smrtelných hříchů
Konrad Lorenz
Keď biológ, ako je Dawkins, obhajuje ateizmus alebo astrofyzik, ako Hawking, interpretuje pôvod vesmíru bez božského zásahu, môže to priniesť nové myšlienky do diskusie. Preto ma zaujalo prečítať si knihu od etológa Lorenza o problémoch modernej ľudskej spoločnosti.
Po prečítaní textu som bol však sklamaný. Zatiaľ čo Lorenz mohol byť skvelým pozorovateľom husí, ako k pozorovateľovi ľudí mám výhrady. Niežeby človek nebol nahou opicou (Morris) alebo tretím šimpanzom (Diamond). Zložitosť človeka je však natoľko komplexná, že vyvodzovanie definitívnych záverov len na základe pozorovania ma vôbec nepresvedčilo.
Lorenz napríklad spomína prechádzku v lese s manželkou, kde stretli mladého muža, ktorý bicykloval so zapnutým rádiom. Lorenz z toho bez akýchkoľvek pochybností usudzuje, že mladý muž mal strach so stretnutia so samým sebou. Inými slovami autora, cyklista s rádiom trpí neurasténiou...
A čo na to mladík? Čo keď si zapol rádio len preto, že túžobne čakal na ohlásený rozhovor s nositeľom Nobelovej ceny Konradom Lorenzom?
Testament sebevraha barona de Teive / Ďáblova hodina
Fernando Pessoa
Estetika samovraždy: "Ak porazený je ten, kto umiera, a víťazom ten, kto zabíja, potom ja, hoci porazený, prehlasujem sa víťazom."
Bankéř anarchista
Fernando Pessoa
Próza nie je esej, preto Pessoovu poviedku a anarchizme si nemožno mýliť s historicko-filozofickým textom. Fiktívny rozhovor medzi bankárom a jeho poslucháčom mu umožnil uvažovať o anarchizme literárne a teda neortodoxne. Pessoa pojem anarchizmu všemožne pretvaroval, poobracal, doplnil a možno aj prekrútil, až vzniklo niečo celkom nové, prekvapujúce a nanajvýš ambivalentné: bankár-anarchista. Cesta, ako sa rozprávač dopracoval k anarchii, ktorú nezavŕšil otvorenou revoltou a násilím, ale prijatím toho najnepravdepodobnejšieho povolania, aké si len možno predstaviť, je logický slalom - myšlienkovo inšpiratívny a vlastne zábavný. Celé dielko dokazuje len to, že všetky "izmy" sú ideológie, teda systémy myslenia a jednania. Ak máme slobodu a odvahu sa odpútať, ak máme štipku originálnej mysle, môžeme si dovoliť tie systémy obrátiť naruby. Prečo nie?
A pokiaľ to urobí niekto tak šarmantne ako Fernando Pessoa, som aj ja ochotný stať sa anarchistom - aspoň na tých pár okamihov, kým toto píšem.