Zlatá rakva

Mórov román „Zlatá rakva" podáva nám majstrovsky kreslený obraz rozhrania III. a IV. storočia, keď rímsko-pohanská doba dobojúvala svoj smrteľný zápas s kresťanstvom, vtedy ešte len 250-ročným. Zavedie nás do Nikomédie, do antického Ríma a tichého Splitu, oboznámi nás so správou veľkej ríše, so sociálnymi protivami bohatej a proletárskej vrstvy a so zbožným životom kresťanov takej fanatickosti, že sami hromadne vyhľadávajú martýrium. Ústrednou postavou v ňom je ani nie tak cisár Dioklecián, ako skôr jeho tajne vychovaný syn, ktorého otec podľa veštby bohov musí skrývať do 20. roku jeho života. Ak sa mu to podarí, syn dosiahne trón rímskej veľríše. Ale syn tragicky zahynie. Hlási sa za kresťana, aby svojou obeťou zachránil zdravie milej, nevediac, že je cárovičom. Otec do zlatej rakvi uloží syna, s ním všetku svoju nádej. Opustený hynie vo svojom tragickom smútku, keď Konštantínovci pomocou kresťanov pomaly preberali vplyv a vládu.... celý text