Z ďalekých ciest
Alexander Mach
Fragmenty z memoárov. Alexander Mach (11. 11. 1902 Slovenský Meder, dnes Palárikovo – 15. 11. 1980 Bratislava) sa už počas teologického štúdia v Trnave angažoval po boku A. Hlinku v ľudáckom hnutí ako organizátor, novinár a rečník. Roku 1929 v procese s Dr. V. Tukom bol jedným zo spoluobžalovaných. V autonomistickom hnutí bol vedúcim predstaviteľom mladej generácie a jej radikálne názory presadzoval slovom i písmom. V rokoch 1936 – 1939 bol šéfredaktorom Slovenskej pravdy, ktorá sa pod jeho vedením stala najčítanejším slovenským denníkom a roku 1938 vychádzala až v stotisícovom náklade. Po vyhlásení slovenskej samostatnosti bol šéfom Úradu propagandy, hlavným veliteľom Hlinkovej gardy a od r. 1940 ministrom vnútra a podpredsedom vlády. Po vojne ho Národný súd odsúdil na 30 rokov. Vo väzení strávil toľko rokov, koľko v aktívnej politike. Po prepustení zo žalára (9. mája 1968) sa vrátil k rodine. Obnovil vzťahy s osobnosťami, ktoré mu boli blízke aj v čase, keď zastával vysoké funkcie. Zvlášť blízke bolo jeho priateľstvo s Jozefom Kútnikom-Šmálovom, ktorý ho požiadal o spoluprácu pri preklade Žalmov. Na naliehanie svojich priateľov a príbuzných začal písať svoje spomienky, z ktorých výber je obsahom tejto publikácie. V nich rekapituluje zážitky, skúsenosti a postrehy svojho dramatického života. Spomienky sú cenným príspevkom k hlbšiemu poznaniu slovenskej politiky v prvej polovici 20. storočia. Z rukopisnej pozostalosti na vydanie pripravili František Vnuk a Karol Kubík.... celý text
Přidat komentář
Jedna z najkrajších kníh čo som kedy čítal a to bez ohľadu na autora a na jeho minulosť...
Mach bol oveľa viac než karikatúra radikálneho kriklúňa. Mal hlbokú filozofickú dušu Dostojevského, bol sčítaný (len Vojnu a mier prečítal niekoľkokrát) a skvelý novinár. Mal elán a veril vo svoju vec, ale nakoniec sa spolupodielal na jednom z najväčších zločinov proti ľudskosti.
Skutočne je mi za ťažko povedať naňho ale na základe tejto knihy niečo zlé. A úprimne mu dosť verím, že čoho sa dopustil voči židom mu bolo evidentne skutočne ľúto.
Naopak za nacionalizmus a samostatný štát sa nikdy nekajal (co mu u mňa len pridáva) a hrdo aj v base vravel, že 14 marec bol najkrajší deň jeho života.
V base strávil 23 rokov. To je takmer tak dlho ako Mandela. Sedel v jednej cele bok po boku s prokurátorom, ktorý preňho kedysi žiadal trest smrti a s Gustávom Husákom, ktorý ho v Povstaní zvrhol. Prežil 50 roky keď hlavy hrdinov, partizánov a komunistov padali. A keď vyšiel (v roku 1968) tak bol svet už úplne vo všetkom iný... Skutočne neskutočné spomienky neskutočného a fascinujúceho človeka.
A k tomu živé a realistické portréty toľkých osobností a toľkých momentov! Tuku na ktorého ako jeden z mála spomína v dobrom. Tisu. Hitlera. Husáka. Antona Rašlu.. Stalinistických lagrov v 50 rokoch a čechoslovakizmu v 20 tých. A medzi mojimi obľúbenými je aj popis starého dobrého Ferdiša Jurigu, ktorého Šaňo poznal ešte úplne z detstva v Mederi a ktorého obraz mala jeho rodina doma na stene.
Štítky knihy
Slovensko a Slováci Češi a Slováci Slováci a Maďaři
Autorovy další knížky
| 2008 |  Z ďalekých ciest |
| 2017 | Pred rozsudkom: Denníky 1945 – 47 |
| 1930 |  Vo väzení |
| 1941 | Kurzívkovým tónom |
Na moje prekvapenie veľmi zaujímavá kniha. Vznik Česko-Slovenska, vznik Slovenského štátu, čechoslovakizmus, židovská otázka, SNP, súdy a popravy obnoveného Československa... Na toto všetko pozerá inak, ako sme zvyknutí, a človek si na základe jeho slov môže dohľadať spisbu venujúcu sa týmto oblastiam z iného uhla pohľadu. Vôbec nejde o knihu, ktorá by patrila do knižného radu ,,tajných dejín" - Mach operuje s článkami novín, svojimi výpoveďami, všetko (čo sa dá) podkladá skutočnosťami, akurát na ne nahliada svojimi autonomistickými očami. Pamäti majú vždy niečo do seba, vrelo odporúčam.