Viem len, že môj otec má veľké ruky
Francesco Micieli
https://www.databazeknih.cz/img/books/38_/386027/bmid_viem-len-ze-m-j-otec-ma-velke-ruky-lZa-386027.png
4
2
2
Micieliho prvotina oslovuje nových čitateľov aj dvadsať rokov po prvom vydaní. Jeho rodina sa v polovici šesťdesiatych rokov vysťahovala z chudobnej Kalábrie do Švajčiarska a túto tému poeticky spracoval v autobiograficky ladenej trilógii, kde ponúka tri perspektívy – detskú, ženskú a mužskú. Prvá časť má formu denníka, ktorý silne pripomína básne v próze. Sú to zápisky chlapca, ktorého rodičia zanechali v kalábrijskej domovine u starých rodičov. Ústrednou postavou druhej časti je jeho mama, tretej dospelý muž – chlapec z prvej časti trilógie, ktorý sa za zvláštnych okolností vracia spolu s otcom do rodnej Kalábrie. Trilógia vychádza spoločnej v jednej knihe.... celý text
Literatura světová Romány Biografie a memoáry
Vydáno: 2018 , PremediaOriginální název:
Ich weiss nur, das mein Vater grose Hände hat , 1986
více info...
Přidat komentář
Kniha spomienok, ktorá má pomerne zložitú formu - hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá. Nečítalo sa mi to ľahko a aj keď textu je v knihe málo, musela som sa k niektorým odsekom opakovane vracať. Príbeh spracúva pomerne jednoduchú a obohranú tému.
Viem len, že môj otec má veľké ruky
Útla knižka o dvojitom emigrantstve, keď albánska menšina žije na juhu Talianska, ale kvôli zlým pracovným príležitostiam si hľadajú prácu vo Švajčiarsku. Kniha je rozdelená na 3 časti a je písaná z pohľadu malého dieťaťa, dospelej ženy (matky dieťaťa, ktorá spomína na svoje detstvo a mladosť) a muža (je to dieťa, ktoré medzitým vyrástlo a vracia sa späť domov).
Kniha sa čítala zložito, ja som ju mala v e-podobe, možno preto som sa strácala v odsekoch a odstavcoch.
Byť emigrantom je patriť nikam, nenájsť si svoje miesto na novom pôsobisku, ale na druhú stranu, dokázať tým doma, že si polepšili, aj keď šťastnejší nie sú.