Rozhovor s dejinami: Ivan Kamenec o cestách slovenskej histórie s Miroslavom Michelom

18.04.2021

Kniha vo forme rozhovoru je žáner, ktorý nemusí sedieť každému. V mojej momentálnej situácii, spojenej s pracovnou vyťaženosťou a nedostatkom času na čítanie, mi tento formát maximálne vyhovuje. Číta sa to rýchlo, ľahko a dá sa to dávkovať v malých množstvách. Navyše človek môže bližšie spoznať zaujímavé osobnosti, ako je tomu aj v prípade tejto knihy. Pána Kamenca som doteraz evidoval len skrz ponuku kníhkupectiev, kde sa predáva niekoľko jeho kníh a tiež vďaka jednej diskusii, na ktorej som sa minulý rok osobne zúčastnil. Preto som rád, že tento text mi pomohol trochu viac nazrieť do jeho súkromného a najmä profesného života.

Holokaust a obdobie tzv. Slovenského štátu boli životnou témou Ivana Kamenca. Mal však smolu na načasovanie, lebo v období keď chcel svoju rozsiahlu prácu publikovať prišla normalizácia a komunisti témy spojené so židovstvom potláčali do úzadia. O viac ako 20 rokov neskôr sa konečne dočkal vydania svojej knihy, no jej prijatie bolo rozpačité. Samozrejme historická obec a odborníci jeho knihu prijali s uznaním, horšie to už bolo so širokou verejnosťou, ktorá si v polovici 90-tych rokov prechádzala vlnou silného národného cítenia a velebenia Tisovho režimu. A tak sa p. Kamencovi ako jednému z mála ľudí pošťastilo dostať list od dr. Tisa zo záhrobia (list od „fanúšika“, ktorý sa takto podpísal).

Žiaľ podobnej korešpondencie sa mu dostáva ešte aj dnes, len zmenila formu z papierovej na virtuálnu. Stačí si pozrieť recenzie a hodnotenia jeho kníh na rôznych stránkach kníhkupectiev. Je zaujímavé, že kým v 90-tych rokoch by sa tieto reakcie ľudí dali pripísať a čiastočne ospravedlniť nedostatkom informácií, dnes je situácia presne opačná, na vine je až príliš veľa informácií (konšpiračné stránky, hoaxy, fake news). Našťastie sme sa ako spoločnosť kamsi posunuli a pre týchto ľudí, ktorí si myslia, že sú národovci a vlastenci, máme už správne pomenovanie - pravicoví extrémisti.

Jediným ťažšie čitateľným miestom knihy sú opisy zákulisia historického ústavu SAV, kde je spomínaných mnoho historikov, ktorých mená mi nič nehovoria. Vydavateľ to však vyriešil poznámkovým aparátom, takže vďaka za to.

8,5/10