Prázdno rodiny
Colm Tóibín
https://www.databazeknih.cz/img/books/10_/101984/mid_prazdno-rodiny-l0q-101984.jpg
4
9
3
Deväť krátkych próz ovplyvnených autorovými zážitkami a spomienkami z čias detstva a mladosti v Írsku, z obdobia prežitého v Barcelone, ako aj pôsobenia v USA. Vynikajúco napísané príbehy – štýlom veľmi úsporným i poetickým – s nehou a neobyčajnou citlivosťou vyrozprávané podvedomé, skryté túžby ľudí, ktorí sa často nechtiac ocitli v cudzom, ďalekom svete.... celý text
Literatura světová Povídky
Vydáno: 2011 , Artforum (SK)Originální název:
The Empty Family , 2010
více info...
Přidat komentář
Pri niektorých poviedkach mi to trochu pripomínalo islandských spisovateľov, ktorý píšu diela, z ktorých mám podobné emócie. Možno to je tým ostrovným životom, že majú mierne depresívne a poeticky smutné podtóny aj nevinné príbehy, akoby v každej situácii bola prítomná aj samota človeka, opustenie, hrdosť, náboženstvo, odpustenie. Akurát že Barcelona pripomína skôr oázu odvahy, vzrušenia a voľnosti (neskôr s trpkým nádychom precitnutia do reality).
Deväť poviedok, niektoré kratšie, niektoré dlhšie, niektoré skutočne úžasné a niektoré zas menej dobré, celkovo však veľmi vydarená zbierka. Jej ústrednou témou je hľadanie vlastnej identity, opačná sexuálna orientácia, zraniteľné, osamelé, nepochopené, uzavreté postavy trpiace pocitom viny, smútku, ťaživými spomienkami, spomínajúce na svoje staré/prvé lásky, plné túžby po niečom, čo už dávno nie je a nevráti sa, alebo po svetlejšej budúcnosti. V niektorých je téma opačnej sexuálnej orientácie dominantná, v iných je len naznačená, resp. celkom chýba. Poviedky sú síce jednoduché, no veľmi citlivo a poeticky napísané, srší z nich melanchólia.
normálne sa neviem rozhodnúť, ako knihu ohodnotiť...čítala sa dobre, po dlhšej dobe niečo s podtextom, slová, ktoré dráždia, ale o to dlhšie zostávajú v pamäti...z celej knihy kričala osamelosť a túžba po kontakte, ktorú zároveň hrdinovia poviedok od seba vo väčšine prípadov odháňali...samota, prázdnota, hľadanie náhražok v podobe povrchných vzťahov, sexu...i keď často hlavná postava na konci poviedky prezentuje aspoň chvíľkovú úľavu, nachádza radosť a pokoj, predsa za tým cítiť smútok....proste prázdno rodiny to presne vystihuje.
Skoky medzi Írskom a Barcelonou, 2 krajiny tak odlišené, ako len možu byť...naviac Barcelona je symbolom živosti, hýrenia, farebnosti a tiež vášní...vo všetkých podobách, ako autor naznačil..v Barcelone i tých homosexuálov vidíte tak nejak prirodzenejšie, ako v írskej internátnej škole...(v týchto pasážach vyslovene spoza slov vykukovala zvrhlá radosť zo života, demonštrovanie vlastného odhalenia, také to triumfálne postavenie sa čelom bigotnej katolíckej spoločnosti... )...silné ľudské momenty, pekné vykreslenie finále života (mladý muž a teta, umierajúca v penzióne alias domove dochodcov...pripomenulo mi to moju prácu v LDN..)
a na záver - možno som precitlivelá, ale toľko sexu obecne a hlavne sexu homosexuálneho som v knihe nečakala...prišlo mi, že dobrá polovica bola o tom, resp. za fyzično bolo schované strádanie v inej rovine... nečakala som ani toľko podrobných popisov, ako to vyvrcholenie prebieha, a v ktorom otvore...ale asi to bolo podstatné...pre autora a tým i pre jeho hrdinov...