Posledná vec
Leopold Lahola
So zánikom a dehistorizáciou židovskej kultúry v Európe zaniká postupne aj literatúra, o ktorej sa toľko diskutovalo. Zo stavu neistoty a rozdvojenia vznikali diela silného umeleckého účinku, čosi ako tvorivé útočište, ako výraz existencie na okraji. Vo svojich novelách Posledná vec Lahola presvedčivo opísal prirodzený životný pocit človeka, ktorý z bezprostrednej blízkosti poznal prítomnosť smrti - smrti nezmyselnej, absurdnej; prirodzený životný pocit človeka, ktorý niesol sám v sebe svojich mŕtvych, absurdne mŕtvych nevinných, pretože časť ľudstva narušila rytmus sveta.... celý text
Přidat komentář
Pro mě docela náročné, ale zajímavé povídky, které dávají nahlédnout na válku prostřednictvím jejích bezprostředních svědků, kteří se ocitli ve vyhrocených, až absudních situacích. Nevíce se mě dotkly povídky Vtáčí zpev, Pohreb Dávida Krakowera a Salva.
Štítky knihy
Část díla
- Ako taký pes 1994
- Božia ulička
- Dvadsaťpäť palíc
- Fontetieri 1994
- Náhodná známosť 1994
Autorovy další knížky
| 1995 |  Miesto v príbehu |
| 1969 | Poslední věc |
| 2008 |  Rozhovor s nepriateľom |
| 2006 |  Päť hier |
| 2008 | Posledná vec a iné |
Je to krutá kniha (Posledná vec), a ak si niektoré novely v slovenskej literatúre zaslúžia názov "krutých poviedok", tak si ho iste zaslúži týchto štrnásť Laholových noviel. Ba sú ešte viac než kruté vo villiersovskom slova zmysle. Keby som ich mal k niečomu prirovnať, prirovnal by som ich k štrnástim kruhom moderného pekla – a neurobil by som to nijako neprávom a svojvoľne, pretože samo slovo peklo vyskytuje sa v nich viackrát a iste nie náhodou nazval autor jednu zo svojich posledných drám príznačne Infernom – Peklom. O aké peklo tu ide? Rozhodne nie o peklo dantovské. V tomto pekelnom univerze niet mátožných gotických diablov, symetrických kruhov a niet ani hriešnikov, naopak, laholovské peklo, na rozdiel od pekla, s akým sa stretávame v prastarých náboženských predstavách, je miestom útrap ľudí nevinných, alebo vinných len v takej miere, ako sme vinní všetci. No jednako toto laholovské Inferno je blízke Infernu dantovskému. Nie svojim vonkajším výzorom, ale samým svojim vnútorným zmyslom. Je skutočne miestom vlády Zla, pravda, Zla chápaného nie na pláne nábožensko-metafyzickom, ale na pláne jedine a výlučne pozemskom. Ak napríklad Bernanos – ten autor, ktorý cez celý život písal o Zle – definoval zlo ako absence de Dieu, ako neprítomnosť Boha, pre Laholu zlo znamená neprítomnosť ľudskosti.
http://www.litcentrum.sk/ Autor: Jozef Felix