Písačky pre milovanú Lutéciu
Dominik Tatarka
https://www.databazeknih.cz/img/books/35_/355532/bmid_pisacky-pre-milovanu-luteciu-fHu-355532.jpg
4
13
13
Kniha nie je románovým dielom v pravom slova zmysle. Zachytáva erotický a duchovný vzťah medzi zakázaným starnúcim spisovateľom a Lutéciou (meno je emblematickým latinského prepisu mesta Paríž – Lutetia). Pomyselný Paríž sa stáva synonymom slobody vzťahu vo všetkých podobách - od slobody fyzickej po slobodu vyjadrovania, myslenia i cítenia. Monologizované listy mladej žene umožnili Tatarkovi formou i obsahom vyjadriť najautentickejšie polohy ľudskej intimity a odkryť duchovné postoje voči moci a mocenským praktikám ostrakizovaného autora. Podľa Lenky Jungmannovej je kniha „nedeliteľnou jednotou milovania a písania“ (MF DNES, 20.3.2000).... celý text
Přidat komentář
Knížku jsem četla poprvé,když mi bylo asi dvacet.Úplně mě uchvátila.Ale nějak nemám odvahu,se k ní po letech vrátit:-) .
Autorovy další knížky
| 1961 |  Farská republika |
| 1963 | Proutěná křesla |
| 1964 |  Démon souhlasu |
| 1999 | Písačky pre milovanú Lutéciu |
| 1950 | Prvý a druhý úder |
Pre milovníkov a obdivovateľov Dominika Tatarku sú Písačky poéziou na tanieri a pornom v jednom. Cez jeho intímny vzťah s mladou Lutéciou - Natáliou sa rozpisuje zo svojho údelu, kedy mu nastolený režim v 70.-tych rokoch minulého storočia zakázal písať a pripravil ho o slobodu. Tatarka vtedy odmietol podpísať súhlas so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy. Presné detaily ich intímneho poblázneného vzťahu siahodlho podrobne opisuje tou typickou jemu perverznou a zvrátenou formou. Cieľom bolo takouto metaforou vyjadriť vnútorný boj s režimom a túžbu po slobode. Za mňa mi nevadili ani tie nekonečné opisy, ako skôr limitovanie ženy na prostý objekt túžby bez hĺbky. Ale zase k nej vzhliadal a bol k nej úprimný. Neviem no. Kazdopadne, Pannu zázračnicu neprekoná nič.