Napětí něžného třesku

13.02.2020

Dobrá poézia sa nejakým omylom ešte stále vydáva knižne nielen na zaostalom Slovensku, ale aj v susednom Česku. Teória něžného tresku od Michaely Orsi je toho dôkazom.

S autorkou, baletno-speváckou rodáčkou z Ostravy, som sa zoznámil hneď dvakrát. Na jej básne som naďabil na Facebooku a osobne som ju stretol v Banskej Bystrici na podujatí Ars Poetica Neosoliensis. O podujatí by sa určite zišlo napísať samostatný článok, každopádne je dieťaťom spisovateľa Miroslava Kapustu, ktorý splodil, ak to tak môžem povedať, životaschopné dieťa, popri ktorom syndróm ADHD vyzerá ako slimák po obrne. Uskutočnilo sa 8.11.2018 v Cikkerovej sieni mestskej radnice. Spomedzi priehrštia účinkujúcich sa Orsi Orsi (čo je alter ego, ktoré v tom čase autorka používala na Facebooku) doterigala z najväčšej diaľky. Nakoľko som sa nejakým omylom ocitol medzi tými, čo dostali možnosť čosi zo svojej tvorby prečítať, šlo o „šatňovú“ známosť. Trúfam si povedať, že som spoznal hviezdu večera. Nielen pre poéziu (k tej sa ešte dostanem), ale aj kvôli prednesu. Javisková minulosť sa nezaprela.

Michaela Orsi - Teorie něžného třesku
Talent kdybych měla

Barvy a štětce a talent kdybych měla
Kreslila bych tě každým dnem
Na všech mých stěnách byla by tvá těla
Tvé oči by plynuly něžně vesmírem
Papír a tužku a talent kdybych měla
Z tvých rukou bych upletla věnce vlídnych slov
Co do básní všechna by uletěla
V zobáčcích malých šedých plachých sov
Na zpěv a tanec talent kdybych měla
Protančím pro tě zbytek života
Pán bůh byl skoupý... Láskou rozochvělá
Mlčím. Zdi bílé... kolem prázdnota...

Čas plynul a ako to už býva, došlo aj na knižný debut. Bolo načase! Napísal by som čosi o tom, že človek, čo má odžité, žena so skúsenosťami a pod. má o čom písať, ale ako poznám Orsi, dala by mi jednu do držky, tak nič z toho nenapíšem a diplomaticky sa z toho vyzujem vetou - debutantka má pred sebou celú kariéru.

Samotná kniha je vo formáte A4 šírka x šírka (21x21 cm), a teda ide o kockovitý útvar, ktorý prečnieva z knižnej police plnej skromných básnických zbierok. Čiernobiele prevedenie fotiek má na svedomí Zuzana-Markéta Macková. O grafickú úpravu sa postarala Ivana Kurucová, editorku zastúpila Milena Fucimanová a celé to zastrešil Miroslav Klepáček a jeho vydavateľstvo Sursum.

Intimní zpověď

Z lahve šampaňského
Do úst nastříká
Něco sladce tvého
Z mého jazyka
Vyšlu něžnou zprávu
Až pusa spolyká
Všechnu tvoji šťávu

Čitateľov má na svedomí sama autorka. Celých 107 básní si uzurpovalo cca 118 strán a nerátajte s tým, že by ste sa kochali postmodernou mozaikou odľudštenej poézie pre snobský krúžok pravoverných milovníkov naozajstného umenia. Orsi rýmuje, aj keď sú jej strofy voľné ako ročné šatstvo Kočnera, vždy je v nich cítiť cit pre rytmus a melódiu. Okrem toho sa mi na nich páči atmosféra. Nazvem ju vágne – poetickou. Keď si ich čítam, počujem autorkin prednes a to je niečo, čo sa deje vzácnejšie ako zjavenie rozumnej vety v ústach politika. Tematicky ide o žensky očakávanú zmes osobných melanchólií, smútku, vzťahových ťažôb, dievčenských drahôt a nechýba ani explicitne neexplicitná erotika.

Toulavým kočkám
(úryvok)

Kde právě usínáš
A nebo nespíš
Nikdy se nedozvím
Tak program přepiš
Ty můžeš nejspíš
Nabrat mne do dlaní
Vypít mne do dna až
Mít mne jen na hraní
Říct – to se načekáš...
A já si počkám...
Toulavým kočkám
Vypověď nelze dát
Můžu tě nečekat...
Ty víš, že je to lež...
Přicházíš, kdy ty chceš
Můžu tě nečekat...
Můžu tě nečekat...
Můžu tě nečekat...

Orsi rada zdôrazňuje niektoré ťaživé momenty opakovaním veršov a miestami mám dojem, že čítam prepis lamentácií. Zároveň však za slovami cítim (a ktovie, či si to sama autorka uvedomuje, najbližšie sa jej opýtam) silnú vôľu po živote. Nie, že by som chcel naznačiť, že tu máme emo výlevy, naopak! Z citlivých slov priam prýšti kontrast – neistota/sebavedomie – akoby sa v tvorbe odzrkadľovalo viac, než možno vyjadriť slovami. Uvedomujem si, že tu už chvíľku tliacham, akoby som mal patent na posudzovanie povahy človeka. Snažím sa vyjadriť to, že básne sú plné silných emócií a tie sú podané suverénne, akoby aj tá najtemnejšia chvíľka patrila minulosti, resp. nemá moc nad tvorkyňou, čo je častá črta debutov.

Help me

Hrajte mi, hrajte, kluci z Liverpoolu
Hráli jste Yesterday, hrajte taky dnes
Však teď už jen pro moje uši
Dnes nejsem milovaná
Spoutaná čelem k trnitému kůlu
Yesterday vyslaná sladce do nebes
Kdo by to tedy tušil
Že zaklapne se brána…

Hrajte mi, hrajte, kluci z Liverpoolu
Jedno, co… jen nepřestaňte hrát
Všechno, co dáte, má tisíc karátů
A milion světelných let
Přeskočím s vámi svou nekonečnou smůlu
Uhasím žízeň, zaženu hlad
Uteču zimě v půjčeným kabátu
Help me, kluci, teď hned!

Lepšiu básnickú zbierku som z česko-slovenskej proveniencie za posledné dva roky nečítal. Iste, nehrám sa na objektívneho, pretože moje sympatie v trojlístku autorka-dielo-čitateľ sú rozložené rovnomerne. Ale aj tak, tá osobitá nálada, ktorú v knihe nachádzam v redundantnom množstve, mi skrátka vyhovuje. Nepochybujem, že niekto sa bude vyžívať v každej jednej básni, ja som knihu prebehol za hodinku a nebolo to len preto, že som mnohé diela čítal na internete. Jedinou chybičkou krásy tak ostáva fakt, že v slovenskej distribúcii som na Teóriu něžného tresku nenaďabil.