Jedenie
Ivan Medeši
https://www.databazeknih.cz/img/books/38_/384974/bmid_jedenie-tZM-384974.jpg
4
10
10
Vypijete vaňu? Čo chutí chlpatým? Krava nastred obývačky? Pijú ženy kávu horúcejšiu? Ako padať do žumpy? A ako lízať Eurokrém?... Šestica šťavnatých literárnych chodov zo súčasnej Vojvodiny sa podáva bez servítky. Prekypuje drsnou balkánskou psychogroteskou i žalúdok dráždiacim stredoeurópskym naturalizmom, tou najintímnejšou kultúrnou endoskopiou i bizarnou paranojou nacionalizovanej postjuhoslovanskej spoločnosti. Mladý dolnozemský autor pripravil svoje delikátne menu z našich najtemnejších pudov, nemorálnych, no úprimných pohnútok zvieraťa v našich útrobách, plného žiadostivosti, hladu a strachu, ale i neviazanej živelnosti a nebontónovej otvorenosti. Určite si pochutnáte. Obsah:... celý text
Přidat komentář
Poznáte to. Všetko je to o tom, kde máte hranicu. Hranicu medzi tým, čo je vkusné a čo je nevkusné. Čo je funkčné a čo je samoúčelné. Určuje sa to o to ťažšie, ak je tá hranica lano cirkusového akrobata, po ktorom sa rúti stádo sfetovaných slonov. Ale napísané je to majstrovsky, to áno. Aj výpoveď tam je, aj kus pravdy, aj kus umenia, aj kus Kafky tam je, aj Bukowského, Burroughsa, poznáte tú podivnú sortu, ale hlavne je to Medeši, lebo nik z menovaných neobľubuje slovo hovno tak ako on. Aj som sa zasmial, ako kôň. Najmä pri jednom obrate o paplónovej ruži a rektálnych vetroch. Aj najedený som. Len neviem, či som sa až neprejedol. Poznáte to, z toho potom býva veľké, páchnuce...
Absolútna pecka! Už dlho sa mi nestalo, že by som sa zastavoval na vetách, čítal si ich znova, rehotal sa nahlas, a hovoril si dokola za každým vymakaným odstavcom: "ty kokso, to nemyslíš vážne!" Aké pravdivé a bez príkras... všetky tie hovná, čo všetci pred sebou skrývame, sú tu presne ukázané, zároveň vtipne, úderne a majstrovsky napísané...Nech žije Medeši a jemu podobní autori!
Tak, túto knihu aj jej autora som sem vložil sám, keďže tu ešte nebola a určite si zaslúži, aby tu bola. Upozornil ma na ňu kamarát Balla, nuž keď som na ňu naďabil v Artfóre, bez váhania som ju kúpil a následne aj zúrivo prečítal. Nádherne ujeté a naturalisticko originálne, bizarné, pravdivé, hm....občas mi to pripomínalo aj Kafku... A k tomu ten úžasný jazyk, hm... Dúfam, že tu za mnou pribudnú aj iné komentáre a ten môj neostane osamotený... i keď... mám o tom isté pochybnosti...
Jedenie
Priznám sa, že spočiatku som ku knihe pristupoval pomerne skepticky, z dôvodu pre mňa atypického a drsného jazyka, avšak vzápätí som si uvedomil, že jazyk patrí k toposu, v ktorom sa odohráva dej, nehovoriac o komike, ktorú funkčné použitie pejoratív, hanlivých výrazov a invektív samovoľne vyvolávajú.