Jazdci

Jurij Janovskyj, jeden z popredných ukrajinských spisovateľov, vytvoril vo svojich Jazdcoch taký svojrázny a jedinečný obraz občianskej vojny, že túto útlu knižočku smelo možno nazvať malým veľdielom. Autorove básnické obrazy a symboly sú také originálne a plastické, že pôsobia silne vizuálne, človek nevníma knihu len ako písané slovo, ale prenikavo jasne a farbisto vidí pred sebou šíru ukrajinskú step i miesta hrozných bojov, do najmenších podrobností vidí a počuje jednotlivých hrdinov románu — Šveda, kráčajúceho na čele svojho udatného bosého práporu, malého Danylka (budúceho komisára Danyla), ako putuje po stepi so svojím prastarým otcom, zžitým s prírodou natoľko, že splýva s ňou ako neoddeliteľná častica, veliteľa pluku, taviča Čubenka, ktorý aj ťažko chorý vedie svoj Donbaský pluk, kováča Maxima, čo koval nielen slávne guľomety, ale aj železnú ružu — symbol revolúcie, listára, ktorý ako posledný list do večnosti odoslal svoj vlastný verný život, neuveriteľne smelého výmyselníka Adamenka i baladickú postavu starej Polovcovky, ktorá stojí na brehu mora ako kamenná socha a čaká na svojho muža, o ktorom už všetci uverili, že je mŕtvy. Janovskyj vo svojom diele nevymýšľal, len pretavil skutočnosť svojím nevšedným spisovateľským talentom. A preto vyznieva tak ozajstne a vrúcne táto kniha-pieseň, kniha-vyznanie.... celý text