Drevo

30.11.2023

Považujem sa za človeka, ktorý v literatúre znesie všeličo, ale pri čítaní tejto knihy, mi pri niektorých pasážach bolo naozaj na zvracanie. Autor priznal, že pri tvorbe tejto knihy vychádzal z časti zo svojich zážitkov, ale predovšetkým zo zápisov jeho spolužiaka. Ten je zakladateľom nadácie pomáhajúcej obetiam pedagogického a sexuálneho násilia. Celý dej knihy je pretkaný násilím, šikanou, sadizmom, sexuálnymi narážkami a prostredie temného, plesnivého kláštora dotvára dokonale klaustrofobickú atmosféru. Skutočne skľučujúce čítanie. Autorov štýl je úderný, ale zároveň si naň človek musí zvyknúť. Dialógov je v knihe málo, prevládajú opisy udalostí. S konaním hlavného hrdinu som sa nedokázal počas čítania stotožniť. Je to slabá osobnosť, ktorá sa dá pomerne ľahko zmanipulovať a voči dianiu okolo seba je dosť pasívny. Do deja sa však náramne hodí. Čo mi však na knihe vadí, je autorov postoj k ženám. Vykreslil ich v tradičnom katolíckom ponímaní, teda ako zdroj pokušenia a nástroj diabla. To je niečo s čím sa nemôžem a ani nechcem stotožniť a knihe teda nemôžem dať plné hodnotenie. Drevo odporúčam prečítať ideálne za jeden deň, prípadne v krátkom časovom rozostupe. Ja osobne by som sa k nej po dlhšej prestávke nedokázal vrátiť. Odporúčam, ale je to čítanie pre silné povahy.

25.08.2023

Eldert Haman prichádza do internátneho kláštora ako učiteľ nemčiny. Zo začiatku býva v hosťovskom dome, dva krát do týždňa môže opustiť brány kláštora a jazdiť na svojom bicykli... Je tak trochu outsider, pretože nikdy nechcel byť mníchom, no napriek tomu sa nakoniec stal jedným z nich. V okamihu ako zložil sľub, prichádza o slobodu, o svoj bicykel, obľúbené knihy a čo je najhoršie: je svedkom psychickej, fyzickej šikany a sexuálneho násilia, ktorého sa predstavení kláštora dopúšťajú na svojich zverencoch. Čo s tým môže urobiť?
"Ujsť kade ľahšie. To som mal spraviť. Zavrieť za sebou dvere. Dovidenia a pokoj s vami všetkými. Prečo som to nespravil?"
Drevo je strašidelná kniha, ktorá ukazuje na frustráciu pochádzajúcu z celibátu, na excesy ku ktorým dochádza v uzavretých komunitách cirkvi, o zneužívaní detí a ničení ich životov.
Prečítala som ju na za jeden deň, no nie preto, že by sa nedala pustiť z rúk. Ale preto, že som s istotou vedela, že ak ju raz odložím, už sa k nej nevrátim.
Nepáčil sa mi štýl akým bola kniha písaná. Miestami som sa strácala v štruktúre knihy v spôsobe stavby viet. Bol to jeden dlhý monológ, občas prerušený dialógmi, ktoré som v texte musela hľadať... Žiadne interpunkčné znamienka, ktorými sa v texte vyznačuje priama reč, citované slovo... Neskutočne ma rozčuľoval aj samotný Eldert Haman alias brat Bonaventura, ktorý sa vôbec nesnažil uniknúť svojmu osudu. Alebo som sa len nedokázala vžiť do jeho kože?
Každopádne Jeroen Brewers dokázal verejnosti odtajniť kláštornú atmosféru v ktorej až priveľmi často chýbal kyslík.

13.12.2017

Kniha ktorá sa číta akoby ste prehĺtali žiletky. Neustále spôsobuje explózie hnusu, nalieha na pridelenie pocitu či názoru, ktorý svojou formou automatického písania uvádza do zmäteného tanca brainstormingu. Pritom svojou podstatou a koncom ide o hlboko humanistický román, ktorého veľkosť len pozlatil skvelý preklad.

01.12.2017

Príbeh sa odohráva v roku 1953, vo františkánskom kláštore na juhovýchode Holandska, na nemeckých hraniciach. Je o mladom učiteľovi, ktorý spočiatku nastúpi do kláštora ako nemčinár, má pomerne dosť voľnosti. Neskôr sa z neho stane dievča pre všetko, dozorca a pomáhač. Je svedkom neľudských a fašistických praktík podaktorých ctihodných spolubratov, ktorí zneužívajú a trýznia svojich zverencov. Kniha krásne ukazuje tuposť, dogmatizmus, obmedzenosť, zadubenosť a skostnatenosť cirkevnej mašinérie. Navyše je tam aj príbeh lásky s pôsobivo opísaným milostným aktom. Veľmi dobre a osobito napísané. Chvíľu som si na autorov štýl písania zvykal, ale nakoniec sa to poddalo. Skončilo sa to dobre, našťastie. Len nechápem, prečo to protagonistovi trvalo tak dlho, hm. Asi aby bolo o čom písať, hehe...