Deti na dostrel

Na Zemi v každej chvíli hrajú sa deti. Jedia koláče. Kdesi inde spia. Ich spánok - samá ruža. Len aby sme ich nebudili. Keďže ich láska na svet priniesla, nech obostiera ich spánok, nech nie pod mračnami strachu spia. Odpustia nám, že rozprávka nemá tisíc stránok, deti nám vždy všetko odpustia. Len či by nám odpustili, či by nám odpustili svoju nezmyselnú smrť, dar - údes z vraždy - snu. Vo chvíli, keď na odpoveď nemáme dosť sily, kdesi chcú deti do koláča zahryznúť...... celý text