Chlapec na dřevěné bedně
Leon Leyson
I v temných časech – zejména v temných časech – vyjde najevo síla a odvaha. Leonu Leysonovi (narozen jako Leib Lejzon) bylo teprve deset let, když nacisté obsadili Polsko a jeho rodina byla donucena přestěhovat se do krakovského ghetta. S velkou dávkou štěstí, houževnatosti a odvahy Leyson přežil sadismus nacistů. Byly to především šlechetnost a vytrvalost jednoho člověka, muže jménem Oskar Schindler, které zachránily životy Leona Leysona, jeho matky, otce a dvou ze čtyř sourozenců. Paměti dítěte ze Schindlerova seznamu zachycují s jímavou průzračností nevinnost malého chlapce a jeho střetu s nepředstavitelnou krutostí, bezprávím a zlem. Je pozoruhodné, že navzdory všemu utrpení, které paměti popisují, se jejich autor nenechal unést a zaslepit nenávistí a záští. Z každého řádku vyzařuje naděje, moudrost a lidská důstojnost. Tím jsou Leysonovy paměti výjimečné.... celý text
Literatura naučná Biografie a memoáry
Vydáno: 2013 , Fortuna Libri (ČR)Originální název:
The Boy on the Wooden Box , 2011
více info...
Přidat komentář
Knihu jsem přečetla jedním dechem. Je to silný příběh, ne moc rozvláčně napsaný. Mrazí z toho v zádech, ale bohužel to tak bylo. Hodně se kniha podobá filmu Šindlerův seznam.
Za mě doporučuji, ukazuje pravou tvář té šílené doby.
Přečteno za dva dny! Je to skvěle a poutavě napsáno, takže jsem se nemohla od knihy odtrhnout. Úděsné zážitky malého chlapce, který musel projít peklem, ale s trochou štěstí přežil, aby o tom podal svědectví. Vůbec si například nedokážu představit, jak mohl on a mnozí další vydržet to vražedné pracovní nasazení v táboře při tak žalostném přídělu "jídla" a v neustálé hrůze o život... A i když je takových příběhů v knihách popsáno již mnoho, každý je svým způsobem originální a žádný se neopakuje.
Sice je to opět kniha s tematikou holocaust, Židé apod., kterých můžeme na trhu najít mraky, ale kniha nezklamala. Poutavě psaná, popis Oskara Schindlera člověkem, kterého zachránil. Je skvělé že někdo dokáže o těch hrůzách, které prožil mluvit, a do poslední chvíle o tom přednášet..
Navíc hlavní postava zemřela teprve v lednu 2013!!!
Opäť raz zvádzam tuhý vnútorný boj ako a či vôbec hodnotiť. V rámci kníh tohto charakteru (pojednávajúce o holokauste, rasovej segregácii, o určitom vládnucom režime, ideológii) vnímam ich osobitnú, špecifickú subkategóriu, tvorenú knihami, autori ktorých popisované udalosti sami zažili, resp. doslova prežili, a v ktorých absentuje akákoľvek literárna hodnota, čo však v konečnom dôsledku nie je ich cieľom, ale napriek tomuto nedostatku majú veľkú, nikým nespochybniteľnú hodnotu (výpovednú). Chlapec na drevenej debničke patrí práve do tejto subkategórie a pre mňa je teda táto kniha v tomto zmysle nehodnotiteľná. Ak sa však mám na ňu pozerať ako na celok, vziať do úvahy jej obsahovú i formálnu stránku, nemôžem hodnotiť inak, než som hodnotila. Kniha mi trochu pripomína školskú slohovú prácu – je síce gramaticky bezchybná a jej štylistika je krásna (aspoň v slovenskom preklade je tomu tak), takže jej nemožno nič vytknúť, avšak pôsobí tak dokonalo, až je to neprirodzené, umelé, miestami dokonca nudné. Je výsledkom práce niekoľkých ľudí, ktorí ju autorovi pomáhali napísať a je to poznať. Text je príliš „učesaný“, príliš usmernený a akoby potláčal prirodzený prejav autora a nasilu ho štylizoval do určitej roly. Chýba mi v ňom autenticita a čosi, čo by na poslucháča silno zapôsobilo a podmanilo si ho, ak by si autorov príbeh vypočul priamo z jeho úst. Tiež nerozumiem voľbe riadkovania. Nečítalo sa to síce až tak zle, ako sa zdá na prvý pohľad, cítila som sa však ako prváčik na základnej škole, ktorého učia čítať. Evokuje to vo mne nečestnú snahu vydavateľstva umelo navýšiť počet strán a zvýšiť tak predajnú cenu knihy. A napokon obal – graficky prijateľný, ale má zvláštnu štruktúru, pre mňa veľmi nepríjemnú na dotyk (nevysvetliteľná zmes vlhkosti a zároveň sucha, ktorá ma až zadúšala).
Někdy se divím, jak lidé, kteří prošli něčím tak strašlivým, dokáží v sobě tyto vzpomínky držet a nikomu o nich neříct. O to víc je cennější, když se otevřou.
Kniha se mi opravdu líbila, ale je mi líto toho, že byla tak krátká, aby se člověk dokázal do děje pořádně vžít. Jinak bych dala určitě 4*.
Velice silný příběh. Měl by si ho přečíst každý. Nedovedu si představit, jak ti lidé museli trpět. A jak mohli takové svinstva dělat , dětem, důchodcům, všem. Mrazivé!
Wow, tak takhle mě kniha snad ještě nikdy nerozsekala. Opravdu silný příběh. Tuhle knihu by jsi měl přečíst každý kdo v té době nežil a uvědomit, že to vůbec nebylo lehké, hlavně pro Židy během druhé světové války. Nejhorší pak je když se uvědomíte, že tato kniha je skutečná a že se to doopravdy stalo.. mě akorát běhá mráz po zádech a na tuhle knihu budu určitě teď pár dní myslet. Knížku jsem právě teď dočetla a když tohle píšu tak nemůžu pomalu ani psát, protože jsem z knihy vážně mimo a radši už nebudu nic psát, určitě to pak nebude dávat ani smysl!!! Knížku strašně moc doporučuju přečíst..
Řádkování v knize je katastrofální, odradilo mne od koupě. V tomto případě bych volila e-knihu.
Štítky knihy
Židé nacismus nacisté Oskar Schindler podle skutečných událostí
Kniha Chlapec na dřevěné bedně je v
Právě čtených | 10x |
Přečtených | 953x |
Čtenářské výzvě | 235x |
Doporučených | 89x |
Knihotéce | 398x |
Chystám se číst | 492x |
Chci si koupit | 88x |
dalších seznamech | 17x |
Asi všetci poznáme príbeh Oskara Schindlera a asi všetci sme prečítali kopec podobných kníh o holocauste, takže kniha nám v podstate nič nové nepovedala. Ale jedná sa tu konkrétne o jednu rodinu, konkrétne o jedného chlapca - dieťa, o to ťažšie sa to všetko číta. Začiatok ma nejako extra nechytil, ale potom sa to rozbehlo. Paradoxne najviac sĺz mi vypadlo, pri stránkach, keď už Leyson žil životom po vojne ... všetko mi to zrazu prišlo ľúto, ako dlho to držal v sebe a nemohol dostať zo seba von.