Ako na cudzej svadbe
Hela Volanská (p)
https://www.databazeknih.cz/img/books/24_/249206/bmid_ako-na-cudzej-svadbe-FYL-249206.jpg
5
4
4
Sugestívne napísaný autobiografický príbeh nesie v sebe vieru v lepší život bez antisemitizmu, sociálnej nerovnosti a neznášanlivosti. Narodila sa v Lodži, ale stala sa Slovenkou voľbou. V Bratislave vyštudovala medicínu. Tu sa zapojila do ľavicového hnutia. Bola väznená v Ilave a neskôr v Novákoch, odkiaľ ušla do povstania. V knihe vystupujú známe osobnosti povojnového politického života: Rudolf Slánsky, Viliam Široký, Július Ďuriš, František Zupka, Pavel Raiman, Sofia Šmeralová, Mjr. Augustín Schram. Do okruhu jej priateľov a známych patrili maliar Imro Weiner-Kráľ, fotografka Irena Blühová, Juraj Špitzer a ďalší. Za svoje politické postoje bola v 70. rokoch vylúčená z KS a perzekvovaná. Kniha vyšla v roku 1987 ako jeden z mála slovenských samizdatov.... celý text
Přidat komentář
Štítky knihy
Židé slovenská literatura antisemitismus
Autorovy další knížky
| 1963 |  Jed |
| 1951 |  Setkání v lesích |
| 1991 |  Cizí svatba |
| 1962 | Květ kapradí |
| 1962 | Tajemství |
Kniha sa dobre číta, je zaujímavá, má príznačný názov. Pocity ako na cudzej svadbe- to sa tiahne autorkiným celým životom. Narodila sa v Poľsku v židovskej rodine. Celé jej detstvo je poznačené nenávisťou proti Židom. Od malička sníva o tom, že sa stane lekárkou. No v Poľsku ako židovka nemôže študovať, preto príde študovať do Bratislavy, kde však ako cudzinka nemôže popri štúdiu pracovať. Nemá dostatok peňazí, tak pracuje na čierno, učí sa po nociach, načas dokonca preruší štúdia.
Po vzniku prvého Slovenského štátu je poslednou promovanou Židovkou- lekárkou. Pridelia ju ako chirurgičku do Žiliny.
Ešte počas štúdii sa stala členkou komunistickej strany- plná ideálov o rovnosti, slobode... Zo Žiliny ju fašisti ako Židovku, odviedli do koncentračného tábora v Novákoch, počas väznenia v Ilave je poškodia nadobličky- následkami trpí do konca života. Z koncentračného tábora sa jej podarí ujsť, zapája so do SNP. Po potlačení povstania uteká do hôr, tu sa dostáva sa na čelo jednej povstaleckej skupiny. Koniec vojny ju zastihne v lesoch. Po vojne je plná ideálov, energie, odhodlaná budovať novú vlasť. No veľmi rýchlo precitne, komunizmus totiž nepozná len rovných, ale pozná aj rovnejších. Kvôli podlomenému zdraviu sa už nikdy nevráti k chirurgii. Je menovaná za vedúcu odborov, nie však nadlho. Precitá, ani tu nie je vhodné, aby bola na čele židovka. Medzitým sa dostáva do konfliktov so súdruhmi, nútia ju krivo svedčiť v procesoch proti bývalým spolubojovníkom. Na čo však ona nemá žalúdok. Opäť je vyšetrovaná, zastrašovaná, väznená. Súdruhovia sa jej otáčajú chrbtom. Nakoniec jej dovolia robiť ortodonciu detí (dáva strojčeky na zuby). V práci sa nachádza, pacienti ju majú radi.
Celý život bojuje o slobodu o svoje ideály, stojí si za nimi. Celý život ostáva ľudská, celý život sa cíti ako na cudzej svadbe.