Počet strán knihy verzus počet strán textu
Uf, prečítala som to celé a rozumela som len cimpr campr a ani to neviem, čo znamená.
@ PanPredseda: dobrý pokus :-)
Čo si ja predstavujem pod "monk" je irelevantné, naopak, relevancia je v tom, ako si ono slovo vysvetľujú prispievatelia do jednotlivých tém. Ako príklad uvediem: "šílim, když nemůžu najít správné vydání, musím mít v knihotéce jen to, které mám a to ještě všechny knihy musí být seřazeny podle data pořízení, já jsem takovej monk.
@ siena
To s tými botanikmi som nepochopil, poprosím o vysvetlenie, ďakujem.
@ Lenka.Vílka
Mohla by ste napísať, ktorý film vás "rozhodil"? Skutočne by ma to zaujímalo, pretože na taký film čakám už "drahnou řádku let" a ono nič.
Verte tomu, že ľudia sú kreatívny a môj nápad bude čoskoro prekonaný. Hoci nerealizovaný, no aspoň sa tu rozbehla diskusia a dozvedel som sa nové veci o prekladoch a normostranách.
Takže když se někdo zeptá někoho, co znamená termín, který použil, odpovědi se nedočkáme, protože je to "irelevantné", tak alespoň že tady je dost uživatelů, kteří mají dobrodružného ducha a tipnou si.
Ale pokud se ujetost bere podle toho, že si klikám do knihotéky jenom ty knihy, které mám v knihovně, ne jiné... tak super. Ale co to má společného s tím, že někdo chce kvůli statistice rozlišovat počet stran textu a počet stran knihy, to nechápu. Asi nejsem dost...monk. Ať už to znamená cokoliv.
Ivan F: Men
Mmch, doporučuji. Alespoň se začnete soustředit na to hlavní, ne na kraviny ;)
Text příspěvku byl upraven 15.08.22 v 21:02
Já si myslím, že trocha sarkasmu není nikdy na škodu, stejně jako to, že stránky které si přečteš ve výsledku nic neznamenají, protože když si chceš například zasoutěžit, tak to mají všichni stejné. Takže čus bus, jede koronavirus, toť vše.
v čase, keď celý normálny svet používal jednotný systém označovania kníh indexovým číslom ISBN a časopisov ISSN vymyslel nejaký agilný súdruh v Těžkoslovensku nový, špeciálny, neopakovateľný a nezameniteľný systém označovania kníh, vydávaných v tom zhumpľovanom štáte. zažil som to na vlastnej koži ako predavač v kníhkupectve. netrvalo dlho a z celého systému bol dokonalý zmätok, pretože veľmi rýchlo sme sa dostali k tomu, že viac ako jedna kniha mala rovnaké „originálne kódovanie“. takže celý „systém“ šiel do stratena. mala sa ním nahradiť staršia verzia „originálneho ľudovodemokratického označovania knižných titulov“, pozostávajúca z kombinácie žánru, poradia knihy a vročenia. 13 - to bola beletria a 14 tuším detská literatúra.
bolo to dôkladne na prd a tak to aj skončilo. po roku 1989 sme prešli na medzinárodný indexový systém a tak sa naše knihy dajú dohľadať hocikde, kde robia seriózne databázy.
horšie je, že z tiráže zmizol údaj o autorských hárkoch a vlastne aj o počte strán a častokrát sa z nej nedočítate ani meno „zodpovedného redaktora“ o grafikovi, jazykovom redaktorovi a korektorovi už ani nehovoriac.
premýšľam o tom práve teraz, lebo som dočítal už tretí „dobrodružný román“ zo Smeny zo začiatku 70. rokov. Chandler, Gardner, Stevenson. príjemné chvíľky. každá z tých knižiek má cca 150 strán, ak vyjde samostatne. zošity mali jednotný formát 48 strán A4 v dvoch stĺpcoch. a do štatistiky si namiesto 450 strán pri dám „len“ 144. tá hrôza:) nebudem mať splnenú normu, neprekročím vlaňajší výkon, nebudem stachanovec a vôbec, asi prestanem čítať!:)
pakáreň, však?
je tu niekto, kto číta na výkon? vyjadrujem mu úprimnú sústrasť!
je tu niekto, kto číta kvôli štatistike? tiež ho ľutujem.
lebo zmyslom čítania je asi povznášanie ducha. niekomu na to stačí Malý princ, inému na to nestačí Sága rodu Forsythovcov. na mňa napríklad perfektne zapôsobil Racek Jonathan Livingstone v kolibríkovom vydaní Lyra Pragensis a rovnako tak Knausgardov Môj boj, ktorý mal v 6. zväzkoch 3500 strán. ktorá z tých dvoch kníh je hodnotnejšia a dôležitejšia? myslím, že počet strán je to posledné, čo má na to vplyv.
ale aspoň mi to dalo odpoveď na otázku, či má zmysel rozoberať počty strán a reálny počet prečítaných písmen (a medzier:). stačí, že sa s tým mordujem pri časopise, kde musím ľudí hodnotiť podľa toho, koľko tých písmen pozliepajú. a korektora podľa toho, že to musí, chudák, všetko prečítať.
ISBN nebolo zavedené "po" prevrate, ale od 1.1.1989. Dokonca mám aj staršie tlačoviny československého socialistického pôvodu s ISBNkom.
o.k., od 1. 1. 1989. ale pred týmto dátumom nebolo možné u nás vydať knihu označenú ISBN československej proveniencie, lebo na to neexistovala norma. jednoducho to bolo technicky nemožné. čiže ak nejaká kniha takéto značenie mala, bolo to vycucané z prsta:) - ale celkom rád by som videl, ako také číslo na knihe pred rokom 1989 u nás vyzeralo.
na uvod: velmi sa mi paci jeden citát, ktory si uz asi nepamatam presne a ani neviem autora, ale je to takto priblizne:
existuju dva druhy dievcat, take ktore si z usilovnosti pisu dennik, a take, ktore na take sprostosti nemaju cas
podobne je to aj s presnymi tirazami, ISBN, velkostou literarneho diela
Osobne ma tiraze vzdy zaujimali, tam boli uvadzane aj AH a VH (autorske harky a vydavatelske harky, v cestine "archy'), potom zaujimave bolo aj poradie vydania, vyska nakladu... atd.
(dennik si ale nepisem) :-D
AH boli kolko-tolko porovnatelne udaje z hladiska "mnozstva" textu. VH boli zaujimave pre stranicke organy, lebo vhodny tlaciarensky papier sme museli dovazat za tvrdu menu a preto bol tento udaj prisne sledovany.
celkom ma zaujala tato tema a aj (kusok vedla) dalsia, kde sa citatelia zdoveruju, kto ako rychlo cita.
btw: mam jednu knizku a aj som ju hodnotila, ktoru som poctivo celu precitala do 5 min. :-D
pekny vecer
Text příspěvku byl upraven 11.01.24 v 20:19
Jenom kroutím hlavou. Nejvíc příspěvků ve vlákně je od těch, které to vlastně vůbec nezajímá, nebo kteří tomu ani nerozuměli.
Ale těch dobře míněných rad...
Vložit příspěvek