Roman Berger

Najvýnimočnejší človek s akým som sa kedy stretol. Výnimočný skladateľ, výnimočný hudobník, výnimočný teoretik, výnimočný mysliteľ, výnimočný človek s výnimočným osudom. Jeho neochvejná principiálnosť, silný charakter, vzdelanosť a pritom pokora ma vždy fascinovali. V pokročilej osemdesiatke dokázal len tak spakruky citovať Heisenberga, Lorenza, Tillicha a mnohých ďalších a pritom nikdy nepôsobil tak, že by sa týmito menami len tak oháňal a chválil sa nimi. Všetko to vyvieralo z nejakého pevného jadra, ktoré stálo v samom strede jeho životnej filozofie. Človek skrátka cítil, že to má "odžité" a že hovorí tak ako koná. Jeho myšlienkové pochody v článkoch, knihách, ale najmä v hudbe sú nesmierne inšpirujúce. Najviac však jeho život, v ktorom vždy pôsobil solitérne a vždy si zachovával kritický odstup voči neduhom doby. Rozhodne jedna z najvýznamnejších (nielen) slovenských (nielen) hudobných osobností 20. storočia.