Sholly Fisch

Přidat do oblíbených Koupit knihy

americká

Populární knihy

/ všech 7 knih
Párty! Párty!
Párty! Párty!
Superman a lidé z oceli
Superman a lidé z oceli
Komiksové čtení 1
Komiksové čtení 1
Boj o pizzu!
Boj o pizzu!

Nové komentáře u autorových knih

Na konci času Na konci času

„Sme my ale nevďačná banda, všakže? Ak Morrisonovho Batmana niekto v ČR vydáva na preskačku, raz tak, raz onak, ako prvé vydá staré príbehy, niektoré časti vydá až po štrnástich rokoch atď., frfleme. Právom. Ale keď BB/art vydá plus-mínus vcelku a chronologicky Morrisonov príspevok do kánonu Batmanovho najlepšieho kamoša Supermana... tiež frfleme. To je ale proste Morrison: môžete jeho komiksy čítať v takom chronologickom poradí, v akom pôvodne boli zamýšľané (a a v akom aj v zahraničí reálne vyšli) vyšli a napriek tomu na konci zostanete neuspokojení. Som rád, že som si doplnil vzdelanie, ale pecka to fakt nebola. Hoc je môj vzťah k scenáristickej tvorbe rozporuplného Škóta ehm rozporuplný, považujem ho za istým spôsobom výnimočného tvorcu. Ide si svoje, na nič (a nikoho) neberie ohľad a spája veci tak, ako by iní nemali odvahu. To, že ma Grantova tvorba míňa, miestami vyložene štve, paradoxne nepovažujem za až tak dôležité ako to, že je originálny. Zároveň to ale neznamená, že píše veci, ktoré ma strhnú. Preto som bol zvedavý, čo vnesie do Supermanovho sveta. Nuž... podľa očakávaní chaos. Veľa chaosu (aj keď treba dodať, že mal na písanie scenárov viacero spolupracovníkov). Za mňa záver série predstavuje robustne nakreslený (a nafarbený) priemer s niekoľkými výnimočnými okamihmi, na ktorých je paradoxné, že pozostávajú z obyčajných ľudských a citlivých momentov súvisiacich s Clarkovým psom a zrodom resp. s jeho dospievaním na farme v Smallville. V týchto momentoch je to TEN Superman, ktorého zbožňujem, viď. famózna pasáž „hvězda jasná, hvězdo krásná“. Avšak trilógia má spolu 700 strán (OK, rátam aj masívne bonusy) a väčšina pozostáva buď z akcie, alebo z chaotických scén z minulosti, budúcnosti a alternatívnych svetov. Nepochybujem o tom, že presne takto to Morrison zamýšľal, ale pane Morrisone, vy pre zmenu nepochybujte o tom, že ste si ma takým štýlom nezískali. Z toho dôvodu sa mi páčil Superman: V každé roční době a z toho dôvodu sa mi zďaleka tak nepáčil Morrisonov „Action Comics“. Samozrejme chápem, že nie každá supermanovka môže byť o tom, ako Clark dospieval na farme medzi kukuričnými klasmi a poľnohospodárskym náčiním, ale ja proste starnem, mňa Superman baví vďaka tomu, že je citlivý a múdry, pomáha slabším, je ochotný kvôli nim umrieť, má pekné vzťahy so svojimi pozemskými rodičmi a dojemne mu sekunduje nesmierne verný Krypto. To, ako si s niekým dáva po tlame, ma až tak nevzrušuje. Celkovo nápad hodiť na Morrisona Supermana hodnotím ako keď by nejaký blbec chcel svojmu 5-ročnému synovi kúpiť 10-litrovú guľu s dvoma desiatkami skalárov bez filtrácie, s oranžovým štrkom a bublinkujúcim umelohmotným potápačom, ale nemal by na to čas, tak by to nechal na odborníkovi a ten by mu doniesol 700-litrové morské akvárium s tomu odpovedajúcimi živočíchmi a plynne pridávaným CO2 systémom. „A jak chlapec rostl a prožíval nesčetná dobrodružství, pes mu stál po boku a ze všech sil jej zkoušel ochránit. Ale kdyby ten pes uměl mluvit, prozradil by vám, že když nastala noc, když vše utichlo a stěny oddělujícií světy zeslábly na pouhé závoje, tehdy byl nejšťastnější.“ (úryvok zo s. 1623 – 163)“... celý text
— Ivan Kučera

Neprůstřelný Neprůstřelný

„Miestami to bolo lepšie, ako jednotka Superman a lidé z oceli, inokedy snáď ešte horšie a potom porovnateľné. Je mi jasné, že človek typu Granta Morrisona si všetky tie alternatívne vesmírny, postavy a skoky v čase do budúcnosti, minulosti, z budúcnosti do súčasnosti atď. užil. Ale to ešte neznamená, že si to užívam aj ja. Nie, Grant. Neužívam. Ani náhodou. Neviem, mne Morrisonovo poňatie Supermana pripomína skôr Green Lanterna alebo Flasha. Baví ma, ak scenáristi experimentujú s notoricky známymi postavami, ale toto sa mi nepáčilo a hlavne ma to až na drobnosti (škrečky, 10%-ná zľava, budovanie vzťahu s Batmanom) vôbec nebavilo. Niekedy komplikované ako tri vyoské školy v jednej budove a hneď nato príde detinskosť typu Batman si dáva loge na USB kľúč alebo meno postavy NYXLYGSPTLNZ – trúfam si tvrdiť, že pre takéto blbosti niektorí ľudia považujú komiksy za hlúpe.“... celý text
— Ivan Kučera

Superman a lidé z oceli Superman a lidé z oceli

„Dlho som premýšľal nad tým, ako by som tento komiks okomentoval, ale niekedy to v živote býva tak, že rozmýšľate a rozmýšľate a hľadáte komplikované vysvetlenia a napokon je najsprávnejšie to najjednoduchšie: je to proste bordel. Ako keby nejaký totálny magor do 234 strán (komiks ich má spolu 256, ale zvyšok tvoria bonusy, čistého komiksu je „len“ 234 strán) zhustil viac ako 70 rokov legendárnej histórie postavy, ktorá je rýchlejšia ako vystrelená guľka. Alebo ako keby som čítal štyridsiate pokračovanie runu, z ktorého som nečítal ani jednu časť. Točila sa mi hlava. Vôbec som tomu na prvý raz nerozumel. A na druhý to bolo rovnako zlé. Chytal som sa ako-tak do strany 80, potom už to bol čistý masaker. Zbedačene som prehŕňal stranu za stranou a bolela ma z toho hlava. Snáď na každej druhej strane sa odohralo niečo gigantické, ozrutné a strašne zamotané. Tomu odpovedá masívne monumentálna kresba, ktorá už azda superhrdinskejšia ani byť nemohla (miestami to ide pomaly až kamsi ku Green Lanternovi, fakt). Mne to pripadalo tak, ako keby chcel niekto Supermanovi vystavať pomník, niečo ale zásadným spôsobom nepochopil. Skutočný Superman, to nie je mimozemšťan zachraňujúci svety, padajúce mrakodrapy a zvádzajúci ohromujúce vesmírne súboje s neskutočnými nepriateľmi. Pravý Superman, to je dieťa resp. chlapec resp. mladý muž vyrastajúci v skromných podmienkach skromného manželského páru na farme v Smallville, kde sa učil pokore, slušnosti, pracovitosti, priateľstvu a pomoci slabším. Preto v tomto komikse nefungujú ohromné akčné sekvencie, zato v ňom naplno fungujú „obyčajné“ komorné scény s Marthou a Jonathanom Kentovcami. Žiaľ, je ich málo. Desí ma predstava, že ma čakajú ešte dva diely tejto série. Ak by som si mal vybrať Supermanov origin, určite by som zvolil knihu Superman: Země jedna od Straczynského (nevraviac o báječnom Supermanovi: V každé roční době od fantastického Loeba) a nie toto čudojudo. Poňať Supermana ako vocasa v rifliach, tričku a kanadách, síce nie je zlý nápad (ešte mu na obálke mohli do ruky strčiť hrable, alebo aspoň vidly). Rovnako tak občas chápete Luthorovým obavám a obavám armády, keďže Superman sa občas správa ako kretén, ktorý sa ešte len hľadá a robí chyby. Ale to je na svieži origin málo. Miestami to scenárista dokonca dáva temer až na Spider-Mana. Clark sa komplikovane prezlieka, v kostýmy vyzerá úplne inak, než vo svojej civilnej osobe, samozrejme nikto jeho alterego nepozná, ale sem-tam je obviňovaný z toho, že ako novinár pozná Supermana, z čoho bol obviňovaný samozrejme aj Peter Parker. A ako Spajďáka (alebo Batmana), aj Supermana polícia striedavo miluje a striedavo ho chce dostať a to za každú cenu, čiže po ňom v pohodičke strieľa ostrými na verejnosti uprostred ulice plnej nevinných civilov. Nová doba, host vyhazuje číšníka! Nemyslím si, že toto je správna cesta, Superman je proste Superman, pri niektorých aspektoch jeho univerza je asi blbosť zbytočne experimentovať. Keďže to ale samozrejme písal Morrison, tak to napokon nie je stopercentný origin. Dosť sa skáče časom, takže ak čakáte klasického Morrisona, dostanete presne to, po čom túžite. Ako tak ale naprieč rokmi sledujem názory na Grantovu prácu v našich zemepisných končinách, nemám pocit, že by jeho fanúšikovia prevládali nad odporcami a nad čitateľmi, ktorým je ukradnutý. On robí všetko strašne nahustené a komplikované, a chápem, že si tým získal ctiteľov. Ži a nechaj žiť. No zároveň si nemyslím, že ak je niečo strašne nahustené a komplikované, že je to automaticky geniálne. Niekedy je to proste len strašne nahustené a komplikované. Scenáru som nerozumel a ja keď niečomu nerozumiem, tak ma to nebaví. Oceňujem množstvo bonusov.“... celý text
— Ivan Kučera

Na konci času Na konci času

„Bohužel už takřka nečitelné, respektive neučtitelné (jestli to slovo existuje) finále série, která v mých očích zabila sama sebe. Grant Morrison se tu chová jako nadržený grafoman a mně se to vůbec nelíbilo.“... celý text
— DennisMoore

Neprůstřelný Neprůstřelný

„Superman Action Chaos. První kniha je výborná, je v ní všeho akorát. V téhle je všeho moc, a to je slovo "moc" vlastně ještě eufemismus. Grant Morrison chytá naráz několik zajíců, já to nestačil usledovat, zorientoval jsem se vždycky až po nějaké době a bylo mi líto, že se tak dobré scenáristické nápady skrývají v takovém zmatku.“... celý text
— DennisMoore

Přejít na knížky autora