Radoľa přečtené 94

Máša a Běta 2006, Egon Bondy (p)

Poviedka Máša je z hľadiska Bondyho tvorby skvelým doplnkom k literárne a historicky nemenej kvalitným dielam "Cesta Českem našich otců (Píkarský román)" a autobiografickej spomienkovej knihe "Prvních deset let". Trojica týchto diel vytvára plastický obraz toho, čo sa tu boľševickom prevrate v roku 1948 stalo. Nie s politikmi, tí si stále mleli svoje ideologické hovná, ale s bežnými ľuďmi. Masové nadšenie novým režimom, prinášajúcim množstvo vznešených ideí, vs. tristná realita, umožňujúca na vlastné oči vzniku čím ďalej tým väčších pochybností o správnosti nastolenej novej cesty. Román Cesta Českem... uakzuje pochybujúcu vysokoškoláčku, prihlásiacu sa na kolektívnu budovateľkú brigádu a postupne spoznávajúcu oblbenosť, absurditu a nezmyselnosť kolektívneho omámenia jedom novej ideológie. Autobiografické spomienky Prvních deset... ukazujú priamo na tristnú realitu a presne popisujúcom dianie z pohľadu ľavicového intelektuála. Máša dotvára tento neradostný obraz na príklade dospievajúcej slečny z robotníckeho prostredia, ktoré sa nadchne novou ideológiou, a v záplave úprimného nadšenia vyvstávajú z novinových útržkov a pozorovanej reality prvé, ešte neuvedomelé trhliny umelo budovaného obrazu šťastia, ktoré sú v novele konfrontované s obrazom degeneratívneho prežívania v normalizácii, kedy je už len veľmi ťažké nájsť nejakého skutočne uvedomelého stúpenca komunistickej ideológie česko-slovensko-sovietskeho typu. Druhá z noviel, Běta, je o slečne, snažiacej sa nadviazať kontakt so snúbencom, uvrhnutom režimom do pracovného tábora. Po obtiažnych, kafkovsko byzanínskych úradníckych procedúrach sa jej podarí ubytovať sa v rozpadnutom zámku neďaleko hraničného pásma a hlavne neďaleko väzenského pracovného lágra. Časovo je novela zasadená do neurčitého obdobia, zrejme 19. storočia, symbolicky však vypovedá zase len o totalitnom režime tu a teraz (obe novely sú datované obdobím konca 70. rokov 20. storočia). O snahe uniknúť z prostredia desivej totality, kde ešte aj sny sú len predĺžením neradostnej dennej mory, o rozmýšľaní o Bohu, o snahe emigrovať. V porovnaní s Mášou je Běta surrealistickejšia, zasnenejšia, geograficky neurčenejšia, no v súhrne rovnako znepokojujúco vypovedajúca o prežívaní bežného človeka v zajatí totalitného režimu. O ktorý sa povedzme nesnaží zaujímať, no o to viac sa režim zaujíma o bežného človeka. V oboch novelách je akýmsi spojovníkom postava básnika, akéhosi autorovho alter ega. Spomedzi disidentských literárnych diel ide zase len o potvrdenie toho, ako vysoko kvalitatívne vynikalo Bondyho dielo spomedzi ostatnej literárnej neoficiálnej produkcie. A to už nehovorím o oficiálnej.... celý text

Nespíš a nežne zapieraš 1997, Ivan Kolenič

Básnik je hladný. Aby čosi zarobil, rozťahuje slová do zdrobnelín a kvetnatých výrazov, plných archaizmov, biblizmov a iných onanizmov. Celok (našťastie útly) je zložený z troch častí po XI básňach, úvodu a záveru. Cyklus vyznieva ako lásky žiadostivý lačný manifest riadne zhuleného apologéta štúrovskej básnickej omladiny. Veď, koniec-koncov posúďte sami. Kúsoček sem capnem: "A prs tak ľstivo hnedý ani po ukradomkách nesmel som jej baláchkať, čipčúlence gatiek cundriak ktorý ti strhával? Len rosa nocísk piaďku tôňok jej obšmietnutím lanárila sopľošsky. Prečo sa mi mrška odoprela? V lebienke mojej kto zafúka do mrákav? (záver básne č. IX z tretej časti básnického cyklu pomenovanej Nič neľutujem)... celý text

Najkratší slovník slovenského jazyka 1991, Anton Zelený

Dlhé roky osobne najpoužívanejší slovník. Zdroj poučenia a ohromnej zábavy. Opisuje najpoužívanejšie vulgarizmy hovorovej reči v období konca 80. a začiatku 90. rokov 20. storočia na Slovensku. Fundovaná, odborná práca, s množstvom literárnych odkazov a skvostných príkladov použitia slov v hovorovej reči. Slovník začína slovom "cicina" a končí slovom "zmrd". Dodatok A začína slovom "buzerant" a končí slovom "vyhoniť". Ako príklad odcitujem slovníkové heslo posledného slova z dodatku A: "vyhoniť, -ní, -nia dk. (koho, čo i bezpredm.) ukojiť sa onániou, masturbáciou (spravidla muži): Ja na ženy seriem: v-m si ho a je to! nár. vydrnkať".... celý text

Poznávajme huby 1974, Albert Pilát

Krásny atlas, vďaka veľkosti nie príliš vhodný do lesa. Ale to vôbec nevadí. Dermekove ilustrácie sú jednoducho skvostné. Podľa nich sa dá huba dokonale určiť. Doplnené sú fotkami. Výnimočnosť knihy umocňuje fakt, že v nej bol pokiaľ viem prvýkrát knižne publikovaný Pilátov nález jednej z najraritnejších húb na území Česko-Slovenska. Ide o hríb šumavský (Boletus gabretae, Pilát 1968). Doposiaľ je oficiálne zaznamenaný len toto jedno nájdenie a to práve spoluautorom knihy.. Pričom údajne bolo nálezov viac (minimálne jeden), ale tie neboli nijako dokladované. V knižke sa nachádzajú aj dve fotografie tohto mytologického a pritom skutočného hríbu. Pri návštevách Šumavy sa stále nádejám, že ho azda raz nájdem.... celý text

Ako z cukru 2013, Zuzana Golianová

Poviedky. Jedna horšia ako druhá. Najčastejším námetom je nešťastná láska dievčaťa k zadanému, či staršiemu mužovi. Neviem nakoľko autorka tematizovala osobné príbehy, odhadom sa zdá, že veľmi. Lenže to samé a snaha o tom povedať ostatným nestačí. K tomu sa žiada niečo ako talent a schopnosť upútať čitateľa. Oboje absentuje, a tak sa útla knižka stáva úmorným čítaním s úľavným vyslobodením z konca poviedky. Úľavu však neposkytuje skvelé vypointovanie (povedzme v poslednej vete, čím sú povestné najmä skvelé poviedky Roalda Dahla), ale slasť poskytuje výlučne len to, že poviedka je konečne na konci.... celý text

Nový atlas húb do vrecka 2006, Pavol Škubla

Neoceniteľný spoločník cestou lesom. Z vreckových brožovaných atlasov asi najlepšie prispôsobený hubám, ktoré možno nájsť v karpatských slovenských horách, luhoch a hájoch. Kopa zaujímavých pridaných informácií. Vďaka tejto knihe sa napríklad roky v jedle vyhýbam pečiarkam (šampiňónom) - asi najpoužívanejším reštauračným hubám v Európe. Autor o nich píše píše: "Dlho sa pokladala za veľmi chutnú jedlú hubu, ako väčšina pečiarok. najnovšie výskumy však ukázali, že všetky pečiarky obsahujú agaritín, ktorý má karcinogénne a mutagénne účinky, a preto nijakú pečiarku nemožno odporučiť na konzumáciu."... celý text

Maľovaná abeceda 2005, Ján Smrek

Zámecký pán aneb Antikuro 1992, Jan Křesadlo (p)

Knihu som prvý raz čítal v roku 1992, keď som si u priniesol z Prahy, spolu s balíkom iných úžasných kníh, ktoré vtedy vychádzali ako huby po daždi. Kadejaké disidentské resty, zahraničné, dovtedy nepublikované knihy, knihy z exilového nakladateľstva manželov Škvoreckých v Kanade, reprinty vydaní z prvej Česko-Slovenskej republiky a kopec ďalšieho. Nuž a jedného večera som siahol po Křesadlovom zámockom pánovi. Antikuro znamená, že sa obsahom programovo a zámerne vymedzil voči romantizujúco lyrizujúco poetickému popisu boľševickej totality v povojnovom (pofebruárovom 1948) Česko-Slovensku, ako ho opísal Viktor Fischl vo svojom románe Kuropění. O živote na zámku, ktorý bol rozhodnutím komunistického potentáta Menturu zmenený na kravín. Zámockým pánom sa stal nasprostastý slovenský pastier Jano. Jano s obrovským sexuálnym apetítom, ktorý si ukojoval sprvoti na ovciach, neskôr na kravách, v zámku na obrovitej kamennej ženskej soche a vo finále sa mu dostalo i driečnej radodajnej živej milenky. Atď. Množstvo literárnych, spoločenských, jazykových odkazov, hier, kontextov. Absurdný, no stále výborný humor. Prekračovanie všemožných hraníc, lingvistických, spoločenských, sexuálnych. Čo je však najpodstatnejšie. Pri čítaní sa dostavila prostá, no zároveň silná, jednoduchá chuť z čítania. Akoby návrat k čitateľským začiatkom, kedy som vzrušene obracal stranu za stranou. A tento pocit ma pri Kŕesadlovi neopustil nikdy, napriek kvalitatívne rôznorodým dielam. A Zámecký pán aneb Antikuro patrí k jeho najlepším. Niekedy treba ku kvalitnému výstupu dozrieť. Profesne, znalostne, ľudsky. Křesadlo totiž začal svoje knihy vydávať až po päťdesiatke. Ale, ako som vyššie napísal: najdôležitejší pocit z knihy bolo a je znovuobjavenie chuti čítať. To ostatné je literatúra.... celý text

O čudnom mládencovi 1987, neznámý - neuveden

Malí proti veľkým (Hurá do boja!) 1943, Zigmund Sebök

Knižka ma ako dieťa nesmierne bavila. Čo viac treba malému šarvancovi ako opis ľúteho boja medzi dvoma znepriatelenými skupinami mravcov, obsahujúci navyše šikovne vložené mravné ponaučenia. A tomto prípade, žiaľ i ideologický vklad, symbolicky reprezentovaný zlými Červenými, veľkými, rozpínajúcimi sa agresívnymi mravcami a dobrými Hnedými, malými, ale nesmierne pracovitými, vytrvalými a s iným hmyzom kooperujúcimi dobrákmi, ktorí sa len bránia. Musia, aby sa nerozpustili v Červenom mori. Poznámka (veľmi osobná): Ako som sa ku knihe, ktorá vyšla za Slovenského štátu, dostal? Môj starý tato, Jozef Dugát a jeho manželka Anna Dugátová počas II. svetovej vojny u seba ukrývali židovskú rodinu - Sebökovcov. Keď do dediny Filipovo vtrhli Nemci, oproti bývajúcu rodinu komplet postrieľali, nakoľko u nich našli inú židovskú rodinu. Našťastie dedka, ešte pred touto susedskou tragédiou, varoval jeden známy, že sa blížia nemeckí vojaci, hneď nech Židov odvedie do lesa. Starý otec zobral celú rodinu a cez zadný dvor a Pagaláš ich odviedol do hustých lesov Muránskej planiny. Nemci mali konkrétne avízo, preobracali celý starorodičovský dom, ale nikoho nenašli. Rodina sa zachránila. Odvtedy sa nik z ukrývanej rodiny s mojimi starými rodičmi nestretol. Cca rok po vojne prišiel starým rodičom poštový balík. Boli v ňom tri kusy knihy Malí proti veľkým (s podtitulom Hurá do boja!). Bez sprievodného listu. Jedným z ukrývaných židovských spoluobčanov pred fašisticko-nacistickou zvoľou a istým trestom smrti, či zavlečenia do koncentráku bol totiž Zigmund Sebők. Spisovateľ, autor práve tejto knihy. Bol uvedený ako odosielateľ balíka.... celý text

Most na Drine a iné prózy 1970, Ivo Andrić

Výber z tvorby popredného srbského spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Obsahuje najznámejší spisovateľov román Most na Drine, kde na osnove príbehu vybudovania mosta rozpráva príbeh ľudí, ktorí sa oň v priebehu stáročí nejako obšuchli, bývali v jeho blízkosti, podieľali sa na jeho stavbe, či ničení, starali sa, strážili, či jednoducho cez most len prechádzali alebo sa v jeho tieni milovali. Plastické, plnokrvné rozprávanie miniosudov desiatok a desiatok ľudkov vytvára pestrú, expresionizmom ladenú koláž o žití v okolí ikonického kamenného mosta. Nasledujúci výber poviedok má v porovnaní so skvelým románom kvalitatívne kolísavú úroveň. No nikdy neklesá pod priemer. Vydanie obsahuje slovenský preklad interesantnej reči spisovateľa pri udeľovaní Nobelovej ceny. Zasadzuje sa v ňom celou silou osobnosti za absolútnu slobodu pri tom, keď spisovateľ ako rozprávkar vyslovuje vlastnú rozprávku. Má tak konať výlučne podľa svojich vnútorných potrieb, podľa miery svojich zdedených i osvojených náklonností, sily výrazových schopností. A hlavne každému je nutné dovoliť, aby rozprával úplne voľne, slobodne. Veľká kniha, reprezentatívny výber. Odporúčam každému záujemcovi o srbskú a bosenskú literatúru.... celý text

Autentický kulovátor 2010, Vít Kremlička

Graficky krásne vydanie samizdatovej prvotiny autora. Datované rokom vzniku básní: prevažne 1981 a v doslove uvedenom dátume vydania: 5. mája 1982. Vtedy vyšla zbierka v náklade 25 kusov. Hravé, zväčša rýmované básničky s osobitým, zväčša do čierna a absurdna ladeným humorom. A aby som tu len plano nekomentoval, dám drobnú ukážku. Zpěv XI. (úryvok) : "Chrchly a mrmly mi pokryly hlavu. Bezděčné slovíčko ranilo krávu. Veřejnost chystá se posloužit právu.".... celý text

Dubček – kontroverzná osobnosť 2011, Tomáš Ferenčák

Nejde o to, že autor knihou objavil Ameriku. Teda niečo, o čom všetci vedia. Že Alexander Dubček bol telom aj mysľou presvedčený boľševický aparátčik. To by nevadilo. Ani to, že autor ako mladý "odvážny historik" nemá rád komunistov a zvlášť tých z roku 1968. Čo vadí a veľmi je, že jednoducho autor nemá literárny talent. Kniha sa číta otrasne. Je napísaná neživotným, strnulým jazykom, bez kúska citu. Veď áno Dubček bol komunista, to všetci vieme. Zároveň však, na rozdiel od stoviek iných aparátčikov, mal aj srdce a úsmev. To presvedčilo ľudí. Preto stáli za ním. A práve táto synergia viedla k uvoľneniu tuhých boľševických oprát. A na tom mal Dubček nemalú zásluhu. Preto tie fotky v plavkách, ako skáče z mostíka do bazéna, preto rozžiarená Marta Kubišová a Iva Janžurová, čo ho prišli potešiť darčekmi pred rokovaním, preto dubčekovské rožky. Ferenčák úplne ignoruje túto podstatu. Dôvody vedúce k masovej obľube socializmu s ľudskou tvárou, sú v publikácii úplne ignorované. Tá atmosféra spontánneho, nedirigovaného prijatia boľševickej verchušky verejnosťou, priam tryskala z novín (stačilo si len prečítať Mladý svět 68, slovenské Revue svetovej literatúry s hipisáckym komixom Barbarella, Knižný magazín s aktami a odvážnymi článkami, humoristický Roháč, či aspoň vypočuť si pikantne vulgárne piesne popredných slovenských umelcov (Dibarbora, Labuda, Krajíček, Hammel, Kolínska...) nahraté v hudobnom štúdiu na Leninovom - dnešnom Jakubovom námestí, označené ako Silvester 1968). Brežneva išlo od zlosti poraziť práve kvôli spontánne príjimanej občianskej radosti z komunistickej vlády. Tomu, čo on nikdy nedokázal, musel jednoducho už len z prostej žiarlivosti prejsť tankami po chrbte. Nie. Nič z toho autor (TF) neurobil, úplne opomenul tieto kľúčové, emočne - kultúrno, publicistické aspekty krátkodobo nadobudnutej skoro úplnej slobody, umenia zbaveného cenzúry. Juraj Puci nadšene šľapal pešo naprieč Česko-Slovenskom, aby o kultúrno spoločenskom vzopätí podával pravidelné týždenné info. Ale Ferenečák do žurnálov a umeleckých publikácií, ba ani do humoristických časopisov nenahliadol. On fokusovo vidí len zaprášené archívy schôdzí ústredného výboru a ťahá nudné, strnulé a zaprášené hárky z archívov. Ktoré dávno každý pozná. Poučenie z krízového vývoja, táto krajne tendenčná boľševická publikácia je zaujímavejšie a šťavnatejšie napísaná, než tento upotený, strnulý blábol. Osobne som autorovi povedal, že z celej knihy sa mi páčila len poznámka pod čiarou, kde spomenul Plastic People of The Universe. Zvyšok o ničom. Avšak za tých Plastikov si Tomáš F. hviezdičku zaslúži.... celý text

Vy iste pochopíte 2009, Claudio Magris

Pútavá, nevšedná i otvorená láskyplná úvaha o nemožnosti obnoviť fatálne ukončený vzťah. Nielen o nemožnosti obnovenia, ale aj o dôvodoch nemožnosti nadviazania dialógu o pomeroch za polopriepustným zrkadlom podsvetia. Slovenský preklad by si zaslúžil oveľa dôslednejšiu redaktorskú úpravu. Najmä v druhej polovici knihy sa do očí bijúce gramatické chyby nachádzajú na takmer každej strane.... celý text

Alica v krajine zázrakov 2010, Lewis Carroll (p)

Nádherné, snivo farebné ilustrácie Dušana Kállaya k slovenským vydaniam z roku 2004 a 2010 (dotlač 2016) od Slovartu pozdvihujú úroveň bláznivo dejovo uleteného textu o stupienok vyššie. Oplatí sa im detailnejšie venovať, sú plné nápadov a drobností, no vždy tesne naviazané na práve prebiehajúci text danej kapitoly. A rovnako ako pri Alenkiných (či Aliciných) dobrodružstvách je potrebné občas zapojiť predstavivosť a fantáziu. Nie nadarmo maliar Dušan Kállay dostal za ilustrovanie knihy prestížnu Cenu Hansa Christiana Andersena a počas výstavy k 150. výročiu vydania Alice v krajine zázrakov získalo slovenské ilustrovanie rozprávky hlavnú cenu ako najkrajšie vydanie spomedzi všetkých na svete. Niektorí komentátori uvádzajú, že to nie je veľmi pre deti. Osobne poznám dve dievčatá vo veku 10 a 13 rokov, ktoré nedajú na knižku dopustiť a neustále sa k nej s nadšením vracajú. Takže u mňa toto tvrdenie (je to skôr pre dospelých) nijako neobstojí. K čítaniu Aliciných dobrodružstiev som sa dostal až v dospelosti, znalý len Švankmajerovej filmovej adaptácie Něco z Alenky. Tá bola rovnako fantazijne a surreálne uletená ako kniha samotná. Príbeh odviazaného snenia sa skladá z dvoch častí: I. v krajine zázrakov a II. Za zrkadlom. Pokiaľ by som ich mal nejako interpretovať, tak v krajine zázrakov sa Alica venuje hraniu kariet a za zrkadlom po iniciačnom riuáli mastenia divokej kúzelenj kartovačky postupuje Alica do šachového levelu. A v hre nie je málo: hrá sa o kráľovskú korunu! A čo sa týka poučenia z príbehu? Aj v bežnom živote by si ženy a muži pri stretnutiach mohli navzájom zarecitovať aspoň jednu básničku. Svet by to nijako nespasilo, ani revolučne nezmenilo. Ale snáď by kratučké poetické odbočenie pri rozhovore myseľ ľudí oživilo a pobavilo. A na čas odvrátilo od toho večného trápenia sa životom, vzťahmi, peniazmi či prácou.... celý text

Rivers of Babylon 1991, Peter Pišťanek

V momente, keď som v zime 1991 uvidel na pulte obal prvého vydania knihy, hneď som vedel, že túto knihu musím mať! Hoci som o nej nič nevedel, a o spisovateľovi nič nepočul. Upútala obálka vyvedená v čiernobielom, s nádhernou, uhrančivou kresbou divo sa tváriacej, nasranej mužskej hlavohrude, pevne zvierajúcej v pästi hrsť bankoviek. A s podnadpisom: "Comics - Danglár". Myslel som si, že ide o komix. Skvelý román ma vyviedol z omylu. Napísaný jazykom, aký sa dovtedy v slovenskej literatúre neobjavil. Vety, osekané na dreň. Slová ostré ako zásah bičom. Román vražedne srandovný. Pritom presne opisujúci povahu novodobých úspešných mocných. Všetko v príbehu nekomplikovaného, nevzdelaného muža kdesi z juhu, ktorý sa rozhodne po smrti rodičov odísť si zarobiť do veľkomesta (Bratislavy). V porevolučnom Slovensku inštiktívne vytuší príležitosť a zrobí strmú kariéru. Od kuriča hotela Kyjev (v románe hotel Ambassador) sa vyšvihne do najvyšších spoločenských vrstiev. Stáva sa vysoko rešpektovaným podnikateľom s privátnou bezpečnostnou službou Sekuritátia. Zloženou a prevádzkovanou bývalými eštébákmi. Hlavný hrdina ostáva na konci stále rovnako bazálne primitívny a násilný ako na začiatku. Dej sa odohráva v presne vystihnutom svete bratislavského podsvetia. Zaľudneného prostitútkami, zlodejmi, vexlákmi, bývalými eštébákmi, albánskou a cigánskou mafiou, upratovačkami, odchádzajúcim svetom dosadených boľševických manažérov, drobnými podvodníčkami, jurodivo čudáckym strážcom parkoviska, úslužne-úlisnými pucflekmi a snaživými podnikateľmi, snažiacimi sa urvať v nových pomeroch čo najväčší kus žvanca. Napriek zdanlivo jednoduchému jazyku ide o viac vrstevnatý román, obsahujúci v sebe odkazy na rozličné umelecké diela, paródie literárnych žánrov, výstižné komentáre doby a mnoho iného. Román vyšiel v dvoch verziách: prvá je z roku 1991 a druhá z roku 2003, obsahujúca navyše opis a reálny priebeh takzvanej malej privatizácie. Tú mali do značnej miery na nové časy preorientované niekdajšie vexlácko-eštébacko-povodnícke štruktúry. Malou privatizáciou sa výrazne posilnila majetková báza mafie nového typu. Nezabudnuteľná je už prvá veta knihy: "Ráno sa kurič zobúdza s takou nenávisťou v duši, že mu ani jesť nechutí." Rovnako aj posledné dve vety: "Neveríte? Bežte sa naňho pozrieť; možno tam ešte stále trčí!". Osobne najobľúbenejší román, veľakrát čítaný potichu a frajerke raz aj komplet celý nahlas. Kniha má dve podobne skvelé pokračovania. Spolu vytvára najlepšiu románovú trilógiu, akú som kedy čítal. A varovná poznámka na záver: Vyšlo viacero vydaní Rivers of Babylon. Vysoko nedoporúčam brať tie, ktoré sú bez Danglárových sprievodných ilustrácií. Pretože iba vydania s kresbami Danglára sú tie pravé orechové. Vydania bez nich nebrať! Tieto geniálne komixové sprievodné políčka, plné srandovných drobných detailov, dej románu dotvárajú a živo ilustrujú. Mimochodom, kresby ku knihe tvorili hlavný obsah Danglárovej diplomovej práce na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení.... celý text

Dracula 1969, Bram Stoker

Prvý román, ktorý som v živote prečítal. Mal som šesť rokov, a neviem či som sa viac bál textu alebo obrázkov - teda fotografií z Murnauovho filmu Nosferatu-symfónia hrôzy, ktorými je slovenské vydanie z roku 1969 geniálne sprevádzané. Neviem, koho to bol nápad: zaradiť do tohto vydania kvalitné reprodukcie fotiek z filmu, ale bol to nápad famózny. Spojiť výrazovo hrôzostrašné expresívne celostranové fotografie z filmu s textom Brama Stokera nepochybne prispelo k oveľa väčšej miere sugestívne zimomriavkovému prežívaniu sprievodného románu. V ktorom sú, mimochodom, Slováci opísaní, ako hrubý, neotesaný a drsný národ, oblečený vo veľkých voľných bielych konopných a ľanových košeliach, s vybíjanými vysokými opaskami. Národ, ktorého príslušníci verne slúžili nemŕtvemu grófovi a prevážali jeho truhlu počas dňa na bezpečné miesto. Spoločne s Cigánmi. Čítané veľakrát potom, aj v ultimatívne kompletnej verzii vydavateľstva Európa. Stále silný čitateľský zážitok, ale najväčší bol ten prvý. Najsilnejší je dodnes spojený so spomenutým vydaním z roku 1969. Kongeniálne prepojil foto nemej klasiky s textom denníkovo-epištolárneho románu, plného temného napätia, tajomstva, rumunských hôr plných vlkov, anglických prístavov plných hmly, odvážnych vedcov, lekárov a krvilačne prizračných upírov. A lásky, rozkročenej medzi lákavou temnotou a tradičným párovým zaľúbením. Priestoru medzi dobrom a zlom, kde jednoznačne nevyhráva ani jedno.... celý text

Podzim 1152 2016, David Petersen

Myšacia sága ponúka príbeh odvážnej hliadkujúcej trojice hlodavcov, chrániacich myšacie teritória pred ohrozením. Žiaľ, ani jeden z tria za sebou nemá nejaký silný príbeh, ani špecifické charakteristiky, a tak ide skôr o kolektívneho hrdinu. Rovnako na strane zla nevystupuje nejaká prierazne silná osobnosť. A tak najdesivejšími epizódami z príbehov ostávajú súboje s hadom a s krabmi. Príjemným potešením boli záverečné mapy, sprievodcovia myšacími remeslami a najmä galéria ilustrácií k pôvodnej zošitovej edícii knihy. Príbeh totiž ilustrovali úplne iní maliari, ako knižnú predlohu, kde sa obrazu zhostil samotný autor príbehu. Zrejme preto, aby viac zarobil. Ale pri porovnaní obrázkov musím, žiaľ skonštatovať, že títo ilustrátori mali ostať aj pri viazanej podobe knihy.Takto len slabší priemer.... celý text

V polévce miso 2008, Rjú Murakami

Zvláštny čitateľský zážitok. Alebo teda vlastne skôr zásmrtok (= opak zážitku). Japonec robí sprievodcu cudzincom ulepeným svetom tokijských barov, bordelov a iných podnikov . Pre tých, ktorí vyznávajú koníček ponárania sa do nočného víru veľkomiest. Introspektívne úvahy nočného kurátora sa striedajú s požiadavkami nového, veľmi podivného, temného klienta z Ameriky, vedúcimi ku krvavým dôsledkom. Zjavne prehnané posolstvo, cieľom ktorého je expresívnym výrazivom, kombinujúcim s úvahami mladého muža, ako sa vysporiadať s kšeftom, ktorý si praje čím skôr ukončiť, než príde k nešťastiu, ukázať na temné podhubie dnešnej západnej spoločnosti. Formálne to nie je napísané najhoršie, no tak ambiciózny cieľ si predsa len žiada tvorcu, rádovo o pár tried prešpekulovanejšieho. Napriek tomu meno Rjú Murakami do koša nehádžem. Minimálne jednu šancu mu ešte dám. A to nielen v podobe knihy, ale i nejakého filmu. Pretože, ako som sa z informácií v knihe dozvedel, ide zároveň o filmového režiséra.... celý text

Basket Flora I. - Šéf přichází 2004, Jan Pelc

Kostičova neostrá kresba, viac než čo iné, pripomína narýchlo načrtnutý storyboard k filmu. K deju sa však celkom hodí. Len si treba na ňu navyknúť. Kto čítal Pelcovu predlohu, nebude dejom vôbec prekvapený. Výhodu preto majú čitateľskí panici, nedeflorovaní románom Basket Flora od undergroundového autora Jana Pelca (presláveného najmä skvelým trojdielnym románom "... a bude hůř"). V smere dotvorenia, alebo úpravy deja sa komix v porovnaní s predlohou inovatívne neposunul. Do mesta zamoreného toxickým odpadom i zločinom nečakane prichádza nový šéf polície. Rázny, nekompromisný a energický. No zároveň s veľmi svojským chápaním spravodlivosti a trestania zločinu. Paródia na porevolučné pomery v českej spoločnosti je výrazná a zjavná. Účinok dosahuje hyperbolizáciou extrémnej podriadenosti, mocenskej svojvôle a násilia. Napriek zmieneným nedostatkom (zvláštna kresba, dej bez inovácií) sa dielo číta veľmi dobre a ľahko, za pár chvíľ ho má čitateľ sfúknuté.... celý text