Naias
přečtené 1113
Dvě dámy v tísni
2006,
Zdena Frýbová
Dvě dámy v tísni čítam veľmi rada, proste to beriem ako konverzačku dvoch kamarátok. Páči sa mi, ako si jedna z druhej uťahujú, rezonuje to s mojím zmyslom pre humor, hoci ak by som tam bola s nimi, najskôr ich v amoku pozabíjam. Keby som šla na dovolenku s kamarátkou, ktorá by mi navravela, že sa ohromne vyzná v navigovaní a potom by sa ukázalo, že mapa je jej nepriateľ, keby nevzala návod, kde sa píše, ako zapnúť svetlo v aute pri zatvorených dverách, lebo inak by nemala miesto na citrónové želé, mali by sme po starostiach s navigovaním. Ju by odviezla sanitka a mňa policajti. Takto len krútim hlavou a vravím si: nuž, vrana k vrane sadá, tie dve sa veru našli. No ale teda tie Zlatine recepty! Môžem ich čítať znovu a znovu a stále sa smejem a hrozím zároveň. Kniha nemá dej, ale to mi neprekáža, srší z nej humor, a to je hlavné. Fantazírovanie o systematickom vyvražďovaní pri závodoch formule jedna, o tom, ako sa bohato vydať a hlavne čo najskôr ovdovieť a dediť, návod, ako si popudiť proti sebe úradníkov, ktorých nutne potrebujete, to je pre mňa to pravé orechové.... celý text
Škvár
1997,
Charles Bukowski
Úprimne povedané, vôbec mi tá kniha nesadla. Nepochybujem, že toto dielo v sebe skrýva humor a filozofiu, ale zrejme boli dobre skryté, ja som ich nenašla. Tie nepretržité neveľmi jemné výrazy ma tak rušili, že som nebola schopná vnímať aj niečo iné. Keby nimi nebola preplnená celá kniha, ale iba sem-tam, prosím. Ale takto... Bolo mi to dosť nepríjemné. No dobre, raz som sa pousmiala, normálne ma to samu prekvapilo. Keby som nebola taká zvedavá, čo to môže byť, ten Červený vrabec, prečítala by som to najviac do polky. Možno by pomohlo prečítať si to celé znova, ale na to nemám ani najmenšiu chuť. Nadávky neznášam a v literatúre zvlášť. Keby som mala určiť svoju hranicu, myslím, že by ju tvoril Švejk. Potiaľ, ale ďalej už nie. Žiaľbohu, posolstvo à la Bukowski nedokážem absorbovať.... celý text
