Knihochod přečtené 188

Kniha stratených mien 2021, Kristin Harmel

Táto knižka je jednou z tých, ktorú s najväčšou pravdepodobnosťou zaradím do môjho zoznamu najlepších kníh, aké som v roku 2022 čítala. Nebudem klamať, príbeh ma do seba vtiahol už od prvej stránky a vyvolával vo mne veľké množstvo rôznych emócií - chvíľu mi po tele behali zimomriavky, chvíľu som sa usmievala, riadne dlho si utierala slzy, ktoré mi tiekli po tvári, ... Obsahovo to nebolo práve ľahké čítanie, no s tým sa pri príbehu z obdobia druhej svetovej skrátka musí počítať. A musí sa počítať aj s tým, že vám v určitom bode, v určitej kapitole a na určitej strane zlomí srdce. To moje sa zlomilo niekoľkokrát a keď už to vyzeralo, že sa z toho dostávam, autorka prišla s niečím, čím mi ho zlomila znova. A znova. Neviem čo napísať viac. Nechcem prezradiť nič dôležité a pripraviť vás tak o taký zážitok, aký som z knihy mala ja a niesla si ho so sebou ešte niekoľko dní po dočítaní. Takže vás prosím, dajte tejto nádhernej knižke šancu. Aj keď príbehy z druhej svetovej nečítate. Verím, že nebudete ľutovať.... celý text

Môj prvý tanec 2021, Nicola Yoon

Je to jedna z tých kníh, ktorú v jednom momente chytíte do ruky a v ďalšom už ste v polovici príbehu. Naozaj sa mi už dávno nestalo, že by som nejaký príbeh prečítala prakticky na dve posedenia. Tomuto faktu iste napomohlo to, že je písaná naozaj jednoduchým spôsobom, kde nemôžete očakávať žiadne siahodlhé súvetia či zložité vety, ktoré by váš mozog odmietal spracovať. Taktiež kratučké kapitoly s jemným nádychom tajomna na konci skrátka samé ponúkajú k tomu, aby človek neprestával čítať. I keď miestami som mala chuť zahodiť ju na druhý koniec miestnosti, pretože obsahuje až desivo pravdivé myšlienky a párkrát sa jej podarilo rozplakať ma. Čo sa týka postáv, tie boli fajn, no žiadna nebola popísaná až tak úžasne, že by som si ju nejako špeciálne obľúbila. Našla som aj zopár vecí, ktoré mi ale nie veľmi sadli a tým, ako dej postupoval, ma vytláčali stále viac a viac. Napríklad skutočnosť, že autorka musela pri každej novej postave, ktorá sa na scéne objavila, spomenúť akej národnosti či farby pleti tá daná osoba je. Vopred upozorňujem, že nie som rasista, ale čo je veľa, to je príliš a naozaj ma nebaví stále čítať vety v štýle: "Toto je Emil. Je to beloch." Taktiež fakt, že chlapec, ktorého naša protagonistka ľúbi, ju oslovuje "Kámo" ma nútila pretáčať oči a veru som objavila aj zopár prekladových kopancov, ktoré som ale s hlbokým nádychom dokázala prekúsnuť (slovíčko "akože" použité vo vetách, kde sa absolútne nehodilo; vety v štýle: "Idem vonku." a "Už sme von."). Každopádne, toto je krásny príbeh, ktorý vás s veľkou pravdepodobnosťou na nejaký čas emocionálne vyčerpá, no stojí to za to.... celý text

Matky 2021, Genevieve Gannon

Priznám sa, mojou šálkou kávy takéto príbehy práve nie sú, pretože mi spôsobujú veľmi veľké emocionálne búrky a nútia ma príliš nad všetkým premýšľať. Táto knižka ma však hneď zaujala svojou anotáciou, pri ktorej, keď som si ju čítala, mi po chrbte behali zimomriavky a niečo v mojom podvedomí vedelo, že si ju skrátka potrebujem prečítať. Začiatok bol relatívne pomalý, autorka dáva čitateľovi veľa priestoru na spoznanie hlavných protagonistov, na utvorenie si názoru, na zistenie, či sú čitateľovi sympatickí alebo nie, ... Ja som si však ani k jednému páru či osobe žiadne hlbšie puto nevytvorila, pretože tým, ako sú podpísaní, sa mi nezdali príliš reálni. Celková zápletka, ktorá je najdôležitejšou časťou tohto príbehu, bola výborná a nie raz som sa pristihla, že mi nad tým prečítaným vlhnú oči, avšak na môj vkus bola až príliš rýchla oproti naozaj veľmi pomalému začiatku. Nič by sa nestalo, keby autorka ubrala pár počiatočných kapitol a v zápletke ich zase zopár pridala. Čo sa záveru týka, pri čítaní celého súdneho sporu mi nebolo práve ľahko na srdci a v duchu som sa pýtala sama seba, komu by som ja na mieste sudkyne zverila ono dieťa. A veru som si aj poplakala, keď celý súdny spor skončil inak, než som si pôvodne myslela, že skončí. Úplný koniec príbehu bol pre mňa tak trošku ľadovou sprchou, keďže za mňa pôsobil až príliš rozprávkovo a opäť nie veľmi reálne. Odhliadnuc od toho, čo sa mi na tejto knižke nepáčilo, moje pozitívne dojmy stále o čosi prevládajú a ja nemôžem povedať, že by som pri čítaní trpela. Teda ... Trpela som, ale nie skrz to, ako je knižka napísaná, ale kvôli emóciám, ktoré vo mne miestami dokázala vyvolať.... celý text

Všechno je krásné 2021, Eleanor Ray

Hneď na začiatok nesmiem zabudnúť podotknúť, že táto knižka je po vizuálnej stránke jedna veľká nádhera, na ktorú by som sa veru vydržala dlho dívať. A čo sa príbehu, ktorý ochraňuje týka, ten ma vcelku veľmi milo prekvapil. Už od začiatku som akosi podvedome tušila, že anotácia, ktorá je relatívne stručnejšia, skrátka neprezrádza všetko a postupom času som zisťovala, že moje tušenie bolo správne. Predsa len, ľahko detektívnu zápletku by v románe pre ženy, najmä bez predchádzajúceho varovania skrz anotáciu, len máloktorý čitateľ očakával. A ja osobne stále neviem čo si o nej mám myslieť. Nebola napísaná zle, avšak tým, že som ju neočakávala, tak ju akosi stále nedokážem spracovať. Čo však veľmi chválim je prelínanie prítomnosti a minulosti, kde sa čitateľ dozvedá podstatné momenty, ktoré viedli k tomu či onomu a kvôli ktorým zbiera hlavná hrdinka ten či onen predmet. Tieto odôvodnenia, ak ich takto môžem nazvať, autorka zvládla bravúrne a ja som jej ich zožrala aj s navijákom. Trošku ma mrzí, že som si v priebehu čítania nedokázala ku hlavnej protagonistke vytvoriť žiaden vzťah. Akosi mi neprišla úplne reálna a všetky emócie, ktoré by som mala cítiť, sa absolútne nedostavili. Čo to znamená? Že som na konci knižky, kedy by som obyčajne uronila nejakú tú slzičku, necítila absolútne nič. Príbeh ale vôbec nie je zlý a až na pár vyššie spomenutých vecí sa mi veľmi páčil, takže ho s kľudným svedomím odporúčam ďalej.... celý text

Vojvoda z Montgomery 2021, Evie Dunmore

Táto knižka už podľa anotácie sľubuje zaujímavý príbeh na pozadí boja žien za ich práva, čo, priznám sa, je pre mňa niečo, čo som zatiaľ v žiadnej knihe nečítala a preto som sa tešila, že to konečne zmením. Predsa len, tento konkrétny dejový aspekt je založený na skutočnosti a čitateľovi vysvetlený pomerne jednoduchým, možno až trošku odľahčeným spôsobom. Prvých asi 50 strán ma však veľmi nezaujalo a nevedela som, čo si mám alebo nemám myslieť a naozaj som dúfala, že sa to zmení. Čo sa, našťastie, aj stalo a zvyšok knižky som zhltla za pomerne krátku dobu. Anabelle je inteligentná hlavná hrdinka, ktorá je popísaná veľmi uveriteľným spôsobom a tým, ako príbeh napreduje, sa nemení na žiadnu naivnú hlupaňu, ale zachováva si svoju povahu a inteligenciu, čo ma veľmi potešilo. Sebastian mi svojou mrzutosťou zvláštnym spôsobom imponoval a postupné predstavovanie a zapájanie vedľajších postáv do deja ma naozaj veľmi bavilo. Romantická linka bola príjemná, občas som sa aj potuteľne usmievala a erotické scény má taktiež vcelku prekvapili tým, že vôbec nepôsobili nútene až trápne. Veľmi som si túto knižku užila a verím, že ak sa do nej rozhodnete ísť, užijete si ju minimálne podobným spôsobom.... celý text

Zabudnutý príbeh 2021, Ján Spišiak

Po Stíhačoch som sa na ďalšiu knižku od Janka Spišiaka veľmi tešila, keďže to bol jeden z tých oddychovejších príbehov plný nevtieravého a inteligentného humoru, ktorý spôsoboval, že som sa miestami naozaj nahlas smiala. Pri ponuke tejto knižky som bola varovaná, že nemám byť prekvapená jej diametrálnou odlišnosťou od tej vyššie spomenutej. A ja som sa do nej skrátka rozhodla ísť s tým, že aspoň zistím, ako sa autor dokáže popasovať s rôznymi žánrami. Priznám sa, príbeh sa mi už od samého začiatku čítal veľmi pomaly a fakt, že je celý rozdelený iba na sedem dlhočizných kapitol tomu tiež veľmi nenapomáhal, dokonca som sa toho aj trošku zľakla. Netrvalo to však dlho, na ich dĺžku som si zvykla a naozaj ma veľmi prekvapilo, ako bravúrne bol celý dej vymyslený, poprepletaný rôznymi múdrami a ponaučeniami, ktoré čitateľa prinútia na chvíľku sa zamyslieť, ale i jemným, nevtieravým humorom, ktorý vyčarí na tvári úsmev. Malý Samko, so svojou detskou naivnosťou, zbožňovaním kníh a predstavivosťou, si ma však získal od prvej stránky a celé jeho putovanie a postupný vývoj, zasadené do rôznych historických období, ma veľmi bavilo. A koniec? Nuž, ten som veru dojatím oplakala. Chcem ešte takto na záver pochváliť Janka, ako skvelo sa s týmto celým príbehom popasoval. Bolo to krásne, nezvyčajné, no mne sa to páčilo a verím, že sa to bude páčiť i dalším a dalším čitateľom. Že sa tento Zabudnutý príbeh nestane zabudnutým. To by bola večná škoda.... celý text

Mexická gotika 2021, Silvia Moreno-Garcia

Poznáte ten pocit, keď je kniha istým spôsobom zvláštna, priam zvrátená, no vy si jej čítanie i tak užívate? Presne takýmto dojmom na mňa pôsobilo práve toto dielo, ktoré by som ja osobne nenazvala úplne hororom. Áno, v určitých momentoch som sa aj trošku bála - to uznávám -, avšak označenie "gotický psychologický triler" by znel omnoho výstižnejšie. Do príbehu som bola vtiahnutá takmer od prvej stránky a i napriek tomu, že sa dej odohráva v časoch minulých, jednoduchší spôsob písania zvláštne podtrhuje spisovatelský talent autorky. Ostatne, aj veľmi detailné opisy všetkého, pri ktorých sa aj mne samej sem-tam zdvihol žalúdok (neodporúčam pri tejto knižke jesť), sú také autentické, že pri čítaní nemáte potrebu o ničom pochybovať. Jednoducho sa ponoríte do deja, hltáte každé jedno slovo a čakáte, ako to celé dopadne. I keď zápletka sa po čase stane predvídateľnou, zaručujem, že vás to od čítania neodradí a koniec vás možno aj prekvapí. A temná atmosféra, ktorá sa s dejom tiahne prakticky od druhej kapitoly? Tá tomu jednoducho sadla - ako hovorí moja babička -, ako riť na šerbeľ. K postavám poviem snáď iba toľko, že som si užila každú jednu s každou ich povahou, zmýšľaním, zvrátenostou, ... Možno niektoré mohli dostať trošku viacej priestoru, avšak z toho, čo sa nám čitateľom dostalo, nemám čo vytknúť. Pôvodne som z tejto knižky mala rešpekt, avšak za mňa bola úžasná a neľutujem, že som si ju prečítala.... celý text

Ostrov ztracených vzpomínek 2021, Jóko Ogawa

Nádherne hlboké dielo o nemenovanom ostrove s nemenovanými postavami, ktoré každou chvíľou čelia zániku niektorej z vecí, ktorá bola súčasťou ich každodenného života, plné rôznych vnútorných monológov, hlbokých dialógov na tému zabúdania i myšlienok, ktoré vám budú vŕtať v hlave aj po tom čo knižku odložíte. V žiadnom prípade sa nejedná o jednoduché čítanie. Skrz filozofické úvahy sa občas ťažšie chápe, ale pochopiť sa dá. Najmä ak sa čitateľ nezameriava výhradne iba na život hlavnej protagonistky príbehu, ale aj na príbeh, ktorého autorkou je práve hlavná protagonistka. Možno si pri čítaní poviete, že to jednoznačne nie je utopia, pretože sa obsahovo nepodobá na žiadnu utopiu, akú ste doteraz čítali. Práve kvôli tomu je dôležité vnímať to celé ako metaforu, keďže mnoho vecí vám môže pripadať nelogických, nepravdepodobných či nevysvetliteľných. Dá sa to autorke však odpustiť, keďže sa v tomto diele zamerala na to, ako sa príbeh čitateľovi snaží ukázať, že sa dá zvyknúť na všetko, že sa človek dokáže mnohému prispôsobiť. A to až do úplného konca, ktorý je v tomto prípade emočne veľmi náročný.... celý text