Hellrampage přečtené 316

Stín modrého býka 2001, Leonard Medek

Dej je veľmi pomalý a zbytočne naťahovaný, kniha sa síce tvári, že má 400 strán, no na pohľad druhý, po prečítaní, som sa cítil, ako keby som mal za sebou aspoň osemstostranovú buchtu, ktorá je vypchatá veľkým množstvom bezfarebnej vaty. Pán Medek a pani Vrbenská sa síce snažili písať kvetnato a veľmi obsiahlo, všetko chceli mať popísané od A po Z, no mne to tam bolo skôr na škodu ako na úžitok. Niekto si možno tieto opisové srandičky užíva, no pre mňa boli zbytočné. Jediné pasáže, ktoré sa dali čítať, bola dejová linka Kraka, zo začiatku aj Vlka, no keď sa Vlk dostal na cestu dokončiť svoju úlohu, nudil som sa. Ďalšia linka sa mi páčila s Elwarou a Ronwain. Okolo modrého býčka sa celý príbeh netočí priamo, no je v deji ako taký symbol. Posledných pár kapitol a koniec boli vyslovene dobré. Súboje celkovo, ako ich popísali autori, mi moc nesedeli, videl som v tom len chaos (možno to bola moja chybná predstavivosť). Pre mňa sklamanie, nevedel som si dostatočne predstaviť starovek v Česku a Morave. Možno sa to niekomu zdalo "husté" no mne sa nechcelo donekonečna listovať slovíčka, ktoré boli niekedy takmer v každej druhej vete po latinsky. Krak je naozaj výrazná postava pôsobiaca ako hrdina, ktorý pre pomstu urobí čokoľvek. No čo sa barbarstva týka, na Karsu naozaj nemá... :-) "Tyhle kopce jsou děravější než legionářův měšec." "I hrstička sněhu strhne lavinu, nicméně je třeba celé zasněžené hory, aby ji nasytila."... celý text

Tři stigmata Palmera Eldritche 1994, Philip K. Dick

Tak, za mnou je moja prvá Dickovka a pocity sú úplne domiešané. Neviem, čo si mám z toho konca myslieť. Túto knihu si asi treba viackrát prečítať, no do druhého čítania sa mi nechce. Príbeh knihy ako keby ani neexistoval, sledujeme pár postáv, ktoré sa od seba odlišujú len postavením a menom, vadili mi viaceré nelogickosti a naozaj som si pripadal ako keby som bol nadrogovaný a občas sa mi pri nudnejších pasážach začali v hlave vytvárať obrazy deja-vu (možno to malo za následok aj to, že som, popri pauze v čítaní, pozeral film Pán Nikto - trochu podoby tam bolo). Možno bol sám Dick nafetovaný a zdrogovaný, keď to tak ukončil, ako to ukončil. Ja som si koniec a celú ilúziu knihy vysvetlil po svojom. A že tých koncov a vysvetlení môže byť táák veľa... "Muž se před ním zakolébal na útlých nožkách a zároveň se hrabal v kapsách, jako kdyby ho svědil nějaký mikroorganizmus, jehož příživnické vlastnosti přečkaly zkoušku ćasem."... celý text

To 1993, Stephen King

Konečne som dočítal túto ťažkú knihu. Už ma z nej boleli ruky :-). "To" je príbehom siedmych postáv, ktoré si žijú svoj vlastný obyčajný život, až do okamihu, kedy ich k sebe začne niečo priťahovať. Keď som si, ešte pred čítaním, prečítal anotáciu diela, neviem prečo som si predstavil partu detí stojacich pred rozpadajúcim sa domom, ktorý v sebe ukrýva hrôzostrašné tajomstvá a vtedy sa mi v mysli ukázalo asi pol tucta filmov-hororov, ktoré s týmto nejako súviseli. "To" začína rozvláčne (keďže kniha má viac ako tisíc strán), King (je king) čitateľovi podsúva jednotlivé informácie, bravúrne ich rozvádza a ja som len žasol, kde nachádzal toľkú inšpiráciu s vymýšľaním všetkých mien, udalostí, miest, atp. Príbehy tučného Bena, vtipkujucého Richieho (Píp-Píp, Richie), krásnej Beverly, koktavého Billa, astmatického Edieho, židovského, zamlklého Stana alebo Mikea, ktorý to všetko zapisoval(niekedy boli tieto pasáže nudné) boli veľmi pútavé a skvele sa čítali. Pomalé odhaľovanie minulosti, čo sa stalo, jednotlivé stretnutia s ich rivalom Bowersom a jeho partou boli nezabudnuteľné. Koniec bol, až na to utužovanie súdržnosti v kanáloch (Beverly, Beverly...), celkom v poriadku, aj keď do absolútneho hodnotenia tomu niečo chýbalo - možno viac strachu alebo lepší koniec, keďže koniec prišiel nejako rýchlo - čítate 800 strán rozvláčne a naraz na posledných dvesto stranách to ide ako z kopca na Billovom Stříbrňáku (HYJÉ STŘÍBRŇÁKU, DO CVALU!). 90% "Sem jen osamělej tulák, nemám žádný prachy, nemám kde bejt, ale jedno mám: mám svoji nemoc, co mě žere. Kůže mi praská, zuby mi padají z huby, a hlavně celej hniju jako ňáký jabko, jasně to cítím jak hniju, žere mě to zevnitř, žere, žere, žere mě to." "Umlaťte je! Umlaťte je, vybombardujte je až do kamennýho věku, vymlaťte jim mozky!" - Henry... celý text

Živého mě nedostanou! 2010, Dušan Fabian

Chcem pokračovanie! Tak šialenú, drsnú, krvavú a čiernym humorom omotanú, vtipnú knihu som nečítal od dôb Asfaltu. Už od obálky a anotácie je zrejmé, že to nebude obyčajné fantasy, ktoré sa hrá na rádoby dobrých a zlých hrdinov. "Hrdinom" v knihe Živého mě nedostanou! je sympatický zombík Marvin, ktorý bude na každej strane sypať jednu suchú hlášku za druhou. Dej je svižný ako len byť môže a v príbehu sa stretnete aj so zaujímavými postavami (Šakyra, alchem, medikon, Lysohlávka, atď.). Súboje sú popísané veľmi dobre a knihu sfúknete za veľmi rýchlu dobu (sám som sa tomu čudoval). Dúfam, že Fabian urobí pokračovanie, pretože koniec je s veľkým otáznikom. A ja sa znovu teším na deň, kedy príde na pulty kníhkupectiev nesmrteľný Marvin... 90%! A jeho meč... A čakan! Ticho, které zavládlo, by se dalo... ne, krájet ne. Spíš tesat do kvádrů a používat do základů pyramid. Místní pivo je kalné jako kravská moč v říji, v ústech zanechává pachuť po bažině a k žaludku se chová hůř než sandály agentú KGB během rutinního křížového výslechu.... celý text

Noční směna (20 povídek) 1996, Stephen King

"Pojďme si povídat. Jen vy a já. Pojďme si povídat o strachu." Táákže. Na paškál som si zobral Kingovú poviedkovú zbierku, ktorá číta 19 hororových poviedok a jednu nehororovú. Zo začiatku sa kniha rozbieha, nevidíme tu žiadne skvosty, no od Šroťáka to začne byť zaujímavé a posledné tri poviedky sú zase taký dojazd o ničom. Najviac sa mi páčila poviedka "Šroťák"(100%), ďalej to boli "Bojiště"(90%), "Římsa"(90%) a "Poslední příčka žebříku"(90%), nasledujú "Noční směna"(80%), "Kostlivec"(80%), "Šedá hmota"(80%), "Náklaďáky"(80%), "Mrtví se někdy vracejí"(80%) a "Děti kukuřice"(80%), ešte sa mi páčili poviedky "Nekuřáci, a. s."(70%) a "Já vím, co potřebuješ"(70%). Ďalšie poviedky boli ľahký nadpriemer, priemer alebo ľahký podpriemer a tie, ktoré ma sklamali alebo mi nič nedali a nepovedali sú nasledujúce: "Jsem brána"(30%), "Noční příboj"(20%), "Muž, který miloval květiny"(20%) a "Žena v pokoji"(brak), ktorá sa ani nedá považovať za horor. King sa tu veľmi venuje strachu, nechá vás veľakrát ukonejšiť pohodou a bezpečím, aby vás v ďalších riadkoch naplnil úzkosťou a strachom, ktorý sa vám bude vpíjať do kože ako ten najlepší piják na tuš, ktorý by ste väčšinou našli na poslednej strane starého komunistického zošita pre základné školy. Kingova predmluva sa mi páčila viac než niektoré jeho poviedky, on jednoducho vie písať, narodil sa pre to, aby nám, jednoduchým čitateľom, ktorí sa chcú zabaviť a niečo zmysluplné si prečítať (nie niektoré nudné braky, ktoré niektorí ľudia považujú za skvostné diela), ponúkol zážitok hodný ľudskej existencie - pre to máme predsa city, všakže. Dokážeme sa vcítiť do trápenia druhých ľudí. Takmer každá Kingová poviedka končí čiernohumorne s vystrihnutým koncom, takže autor chce a má rád aj sám, aby sme rozmýšlali, premieľali si v mozgu svoje pocity, ktoré sme po prečítaní dosiahli. Aj keď mi celkové hodnotenie po priemere vyšlo na 64%, tie horšie poviedky neboli zas až také dlhé, aby mi znepríjemnili život a čítanie, takže musím z celkového pocitového odhadu dať o jednu hviezdičku viac. Bol to dlhý a príjemný odpočinok pri krátkych hororových poviedkach, kedy som zistil o Kingovi, že nielenže vie písať tlusté tisícstranové knihy, on vie písať aj krátke a niekedy aj krásne poviedky. "Kdyby sedm set opic tlouklo sedm set let do psacích strojů, jedna z nich by napsala Shakerspearovy sebraný spisy."... celý text

Ztracený trůn 2000, Harry Turtledove

Ztracený trůn je prvý diel zo štvordielnej fantasy ságy, ktorý by svojou zdĺhavosťou mohol odradiť čitateľa, pretože je naozaj naťahovaný - celá kniha je prerozprávaná cez jednu osobu - Abivarda - ktorý väčšiu časť strávi na svojom panstve, rozprávajúc sa s ďalšími osobami či je to zlé alebo dobré, čo má spraviť, atp. Celá séria je zaradená do stredoveku, čo mne osobne vyhovuje najviac. Príbeh sa točí okolo ukradnutého trónu, kedy bude musieť zložitou cestou Abivard nájsť pravého Velekráľa a zosadiť z trónu preradného uzurpátora(Smerdis je naozaj smradľavé meno). Na mágiu sa dostane len okrajovo(aj keď myslím, že v ďalších knihách mágiu autor trochu rozvedie). Na boje sa taktiež dostane, aj keď v nie až tak veľkom množstve, akom by som chcel. Celkovo sa aj napriek zdĺhavosti kniha číta veľmi dobre, sám som sa vžil do stredovekých činností a tradícii, kedy ženy musia byť zamknuté v ženských komnatách, atp. Škoda len, že zákerného uzurpátora nie je vidieť, keďže celá kniha ide cez Abivarda, no dodáva to knihe nejaké to čaro príbehu. Na začiatku môžete zažiť jeden veľký kopanec, považoval som ho za dokonalý. Škoda, že(opäť), keďže je kniha prerozprávaná cez Abivarda, nie sú boje tak zažité a zo strategického a taktického hľadiska prázdne. Chyby, ktoré robili velitelia na bojisku, boli pre mňa ako ihla do oka, ale budiž(občas som si hovoril, že sú praví barbari práve Makurania, nie Nomádi...). Celkovo sa ale kniha príjemne čítala a tých 400 strán ubehlo celkom rýchlo.... celý text

Kladivo a kovadlina 2001, Harry Turtledove

(Pozor, možný SPOILER!) Dlho som nechápal nad zmyslom obálky ku knihe (keď už kladivo a kovadlina, tak dočerta tam nakreslite kladivo a kovadlinu!), potom som to nechal tak. Názov kladivo a kovadlina sa zas našiel až na konci knihy. Druhý diel zo série Bouřlivé věky ma sklamal. Aj keď sledujeme líniu mladého Maniakesa, je to zas len tá jedna línia. Na autorov štýl som si už zvykol v prvom dieli, takže kniha zostala naďalej rozťahaná, ako prvá časť. Najviac ma vytočilo, že autor nevedel prísť s niečim novým - rovnako ako v prvom dieli sa rieši uzurpátor, ktorý zosadil z trónu právoplatného vlastníka. Potom sa riešia také nepodstatné veci ako tehotenstvo, rôzne zrady, incesty, dane, ktoré sú rozťahané aj do viac ako šesťdesiatich strán - Aaaargh! Naozaj som chcel knihu odhodiť, tento pocit mi trval cca dve kapitoly, no vydržal som, dočítal som ju a keby autor zrýchlil tempo, pridal ďalšie línie a neukazoval príbeh len z pohľadu jednej osoby, nebolo by to na škodu. Kúziel sa tu už konečne dočkáte vo väčšom množstve, no nečakajte, že na seba mágovia budú hádzať firebally na každej strane. Zase ako v prvom dieli tu budú mágovia útočiť väčšinou z diaľky - rôzne kliadby a veštenie. Na konci konečne autor načrtol nejaký taktickejší boj, pretože čo bolo dovtedy, bol len útok/útek, žiadna stratégia. Som zvedavý na ďalšiu časť - ak autor nepridá viac bojov, menej predvídatelnejší dej a celkovú väčšiu dynamiku, budem naďalej uberať percentá. No uvidíme...... celý text

Tisíc měst 2002, Harry Turtledove

Nie každému môže sadnúť Harryho štýl. Píše presne ako z knížky pre spisovateľov - dodržuje kapitolové rozsahy v počtu tridsiatich strán a ide podľa zaužívanej šablóny (rozprávanie cez jedného hrdinu, kniha musí mať rozsah presne 400 strán,...). V tretej časti sa znovu vraciame k Abivardovi a jeho légii, pretože Sharbaraz, nech jeho Veličenstvo zhnije v stoke mesta Mashiz a dlho vládne prítomným kanálovým krysám, žabám a hmyzu, dal Abivardovi vyššiu moc (blá, blá, blá). Text je väčšinou vystavený radiačnému žiareniu "vaty", pretože autor vysvetľuje stále dookola to, čo čitateľ už dávno vie - jednotlivé časti by mohli pracovať samostatne bez toho, aby čitateľ poznal predchádzajúce časti. Štyri hviezdičky som dal aj preto, pretože autor dal väčší priestor (no väčší je zlé slovo, celá kniha je o tom) bojom jednotlivých armád Makuranu a Videssosu. Konečne(!), konečne som sa dočkal väčšej strategickej časti, kedy sa armáda neskladá len z jazdy a nerúbe do seba bez väčšej taktiky. V jedej časti textu to autor aj sám napísal: "dvě velké skupiny mužů do sebe mlátili navzájem a čekaly, kdo vydrží déle." Konečne autor (a koniec koncov aj Abivard s Maniakesom) zašiel do hĺbky a začal používať aj pechotu a taktické obchvaty a manévre. Boje si človek viac užil. Od začiatku do konca (do konca štvrtej knihy) som držal palce Maniakesovi, nech toho samochválneho Velekráľa a jeho poskoka pribije k milníku, snáď sa dočkám v poslednej štvrtej časti. A Tsikasa ani nekomentujem - ten to má v hlavepomýleného viac než režisér Uwe Boll, ktorý sa snaží urobiť z hier filmové, Áčkové a celovečerné trháky, na ktoré sa bude spomínať minimálne dve generácie. Musím tu dať prirovnanie z knihy, ktoré v súčastnosti vyznie lepšie ako vtip o violistoch: "Cvrčci cvrkali a připomínali hráče na violu, kteří neznají noty ani stupnice a mají na nástroji jen jednu strunu."... celý text

Videssos v obležení 2002, Harry Turtledove

Tak a je to. Dočítal som konečne posledný diel zo štyroch zo ságy, v ktorej ide o boj medzi Makuranom a Videssosom. Už názov knihy "Videssos v obležení" je jeden veľký spoiler, o čo v knihe ide. Priznám sa, autor obliehanie urobil naozaj nudné, pobavil som sa len pri niektorých pasážach, kedy sa museli videssosčania brániť vežiam. Celá kniha sa neuveritelne vliekla. Autora platia určite podľa počtu stránok, knihy vydáva už len rutinne - a je to vidieť. Nuda, nuda, shit, shit. Krucinál, dám tam nejaký poriadny zvrat, nejakú nečakanú situáciu, na konci knihy som sa cítil ako po ťažkom a veľmi dlhom maratóne v pozeraní telenoveli. Čo vám poviem - postavy sú ploché, jedna je ako druhá (jediné postavy, ktoré sa mi páčili boli eunuch Kameas a Maniakes), príbeh je veľmi predvídateľný, boje sú nezáživné a mágovia nudní. Očakávanie bolo veľké a sklamanie je ešte väčšie. Poviem to takto: svet sa po týchto štyroch knihách (čo je zhruba 1600 strán) vôbec nezmenil. Ako vidíte mapu na začiatku prvého dielu, taká je aj na konci. Ďakujem Harry, ale od teba už viac nič čítať nechcem - hlavne nie zo sveta Videssosu a Makuranu... stačilo. Dnes som išiel zo školy trolejbusom a vedľa mňa sa rozprávali dvaja študenti o škole a jeden z nich mal akosi vyššie položený hlas - spočiatku som si myslel, že sa jedná o ženu, takže si môžete domyslieť, aký má problém (z jeho hlasu mi bolo naozaj zle), takže som si záverečné pasáže s "eunuchami" mohol živo (sluchovo) predstaviť (z čoho mi bolo ešte horšie). Ouch... "Oni chtěli udělat eunucha z tebe, ale místo toho ti vyřízli mozek, protože byl menší." - dvaja obchodníci v hádke. Cítil se jako ekumenický patriarcha, který musí vysvětlit nějaký těźko pochopitelný teologický problém opilému sedlákovi, kterého nezajímá teologie a hlavně je právě zaneprázdněn tím, že si močí na boty.... celý text

Prstenec kolem Slunce 1995, Clifford D. Simak

Veľmi zaujímavá jednohubka na zamyslenie sa. Autor tu rozvíja myšlienku paralelných Zemí celkom zaujímavo. Zo začiatku ide o knihu ako každú inú, postupne budú prichádzať do obchodov večné predmety a vy si budete pokladať otázky, odkiaľ sa dočerta vzali a akú súvislosť majú s paralelnými svetmi. Od polovice knihy sa tempo pomaličky zvyšuje, autor prezrádza svoje myšlienky, vysvetľuje sa mnoho otázok a koniec je celkom akčne a logicko ukončený, zostal mi taký príjemný pocit, pretože som nepotreboval od autora už žiadne ďalšie vysvetlenia - knihu autor krásne ukončil, jednoducho. Obálka pôsobí zavádzajúco, keďže sa nikde v texte neobjavila basketbalová lopta, hlavní aktéri boli asi dvakrát starší, nechodilo sa po strechách metropolí budúcnosti, aj keď si myslím, že pán Simak v roku vydania knihy(1952) vystihol dnešnú atmosféru alebo aspoň budúcnosť, aj keď nebola daná do dnešného storočia a paralelná Zem pôsobí skôr ako prerastený Mesiac. Nuž čo - za taký drobný peniaz(3,30€) tá kniha za to stála. 70% Kniha má hĺbku, to sa musí uznať. Najlepšie sa dá ta hĺbka predstaviť aj nasledujúcou vetou: "Světy seřazené za sebou v řetězu, jeden za druhým."... celý text

Cesta 2008, Cormac McCarthy

Sivá postapokaliptická kniha, v ktorej sa stretávama s dvoma osobami - mužom a chlapcom. Ich mená od začiatku do konca knihy zostávajú v hmle, no je to dobré. Anonymita tu pôsobí v zmysle, že to je príbeh každého človeka. Žiadny hrdina tu neexistuje, je to príbeh otca a syna, ktorí sa snažia prežiť v zdevastovanej, nehostinnej Zemi. Nezáleží na mene (a preto im ho aj starý deväťdesiatnik nechcel povedať), záleží na neuveritelne neutrálnych (v zmysle beznádeje) rozhovoroch otca a syna, ktoré sú písané bez uvodzoviek, čo je neskutočne originálne. Z čítania celej "cesty" budete mať skľúčený pocit a koniec chytí za srdce (podaktorých). Čo sa stalo? - budete sa pýtať. Aké nešťastie/katastrofa/tragédia sa stala? Nikto nevie - hlavné je to, že má chlapec a muž dostatok jedla. Zamýšľať sa azda budete pri rozhodnutiach muža, či pomôže ľuďom, ktorých stretne na svojej ceste, v zmysle, či by ste im i vy pomohli, obetovali kúsok zo svojho jedla, ktoré sa tak ťažko hľadá. Mimochodom, predstava, že nad morom nelietajú čajky a v mori neplávajú ryby ale kosti, všade poletuje popol a celý svet je jedno sivé miesto, ma privádzala do zúfalstva. Naozaj neviem, čo by som robil - asi by som si strelil tú jedinú guľku v revolvere do hlavy a ukončil tak neexistujúcu cestu za vykúpením. Dve pasáže ma dostali. Práve tie, kde vystupovali ľudožrúti, ktorí už prekročili hranicu ľudskosti (tak to ani zvieratá nerobia a my sme pritom takisto zvieratá, len s vyššou inteligenciou). Krútil som nad tým hlavou, no celkom pravdepodobne sa to môže stať aj nášmu svetu. Plný počet bohužial nemôžem dať, pretože to pre mňa nemalo AŽ taký úder, aký by som od knihy očakával. A teraz si pozrieť ešte film... :-P 90%... celý text

Jack, Pán stínů 2000, Roger Zelazny

Kniha je napísaná veľmi stručne a autor doslova preskakoval niektoré významné udalosti alebo ich len rýchlo ukončil - mohli byť ďaleko detailnejšie popísané. Súboje sú odfláknuté úplne. Doslova od polovice knihy začne autor písať ako keby novú knihu/príbeh, ale po čase čitateľ zisťuje, že sa vlastne jedná o tú istú osobu, len v úplne inom svete - na druhej strane. Nie je vysvetlené, ako sa tam dostal, nie je vysvetlené nič. Jack zabil niekoho významného a ja som si zmätene hovoril, kto to bol a rýchlo som listoval dozadu, aby som hneď zistil, že nikto taký tam spomenutý nebol. Jack dostal do vienku strašne veľkú magickú silu a ja som bol nas*atý, že autor vôbec nenapísal ako to vôbec prebehlo a prečo. Ako keby v jeho svete žiadne pravidlá neplatili, tak si povedal, tu ho premiestim, tu zničí toto, tu zabije toho. Kniha je strašne krátka, dala by sa vtesnať do väčšej poviedkovej zbierky. Jack si svoj osud, ktorý ho dostihol na konci, hrdo zaslúžil a vôbec mi to nevadilo. Jediné plus vidím v temnej atmosfére a niektorým veľmi dobrým nápadom, ktoré poháňali pútavosť deja o potrebný kus vpred. Každopádne pre mňa je Jack, Pán stínů veľké sklamanie... 50%... celý text

Křivé ostří 2004, Martin D. Antonín (p)

... a žili šťastne až do smrti. Nie, teraz vážne. Křivé ostří nie je len o krivom ostrí, ktoré vyrobil Rhan, je to aj o jednej drogovo závislej princeznej, panošovi s príznačným menom Jeník, o skoro pol tucte sympatických trpaslíkov, ktorým sa nepáči pena na ľudskom pive, o dvoch veľmi tupých trolloch, ktorí tvorili veľmi dobrú odbočku od krvi nasiatej zeme, o krásne zmutovanej Trin a o jej úchylnom kamošovi Dotovi, o zákernom Glatovi a o ďalších zlých a dobrých hrdinoch. Príbeh je veľmi jednoduchý, hľadá sa stratená princezná a čitateľ dumá, kto ju mohol uniesť. V závere sa humor už skoro úplne vytratil a namiesto neho prišla vyvražďovačka (pani Smrť musela mať hostinu a takisto aj krkavci). Kniha sa veľmi dobre a veľmi ľahko číta. V jeden moment som sa "zobudil" vo vlaku a skoro zabudol vystúpiť, až tak ma kniha pohltila. Stredovek mne osobne veľmi vyhovuje a intriky v šľachtických kruhoch som taktiež mohol. Koniec je naozaj taký divný, rýchly a bude mi za hrdinami, ktorí prežili trochu smutno - až pokým nevyjde pokračovanie, btw, obrázky sa mi páčili... Kde bolo, tam bolo, za siedmymi horami,... 90% "Hele, jestli mi pobliješ boty, tak tě kopnu do ksichtu tak, že ti zuby vyletěj z prdele!" - Hoger... celý text

Zelená 2008, Martin D. Antonín (p)

Zelená biť trhlí, trocha humorní knyha. Ja moc nesmiať, no ja bavyť! A to hlavní! Trochu divná, ork spojency s elfoun, to ja krutyť hlava, no ja zviknuť, nakonec elfoun ukout pykla, jak zvyk oni, a gob inženír vimislet nová bitevní stroj, to dobrý, zelená tiež dobrý. Kniha čítať dobre, nezaspať ja. No vyriešenie elfoun-ork na konec udobrení použít Antonin ako v Křivé ostří. Podobnosť čystí náhoda. Ja rád Střelka, ona dobrý ako zelená, no trocha psicho. Ďalej Muh! on šialení natérač, Hribnik súperyť s Gutnik, kto lepšý inžinír, on C-ork, pitogob, kreténork a ďalej tak... trochu podoba s Obilivion (to biť hra) a další film znama ako Prsteňof pán... Ja tešiť pokračovanie Antonina... "Hribnik slíbit nová kyj, já mít pořád stará kyj, pořád nemít nová kyj, pořád blbý dřina rána." - Bangorg Vzápětí všichni goblini zaječeli, jako by ztratili veškeré příbuzné - aniž by vědeli, kam ukryli své cennosti. (Cedule urobit Dr. Muh!)... celý text

Svatyně odpornosti (8 povídek) 1999, Robert Ervin Howard

Svatyně odpornosti je prekvapivo veľmi kvalitná poviedková zbierka zo sveta barbarov, kde kedysi vládli odvážní a silní piktovia. Každá poviedka má svoje miesto a načrtáva informácie k ďalším poviedkam a tak spolu úzko súvisia, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Autor lieta medzi obdobiami, niekoho to môže vyviesť z rovnováhy, no mne sa tieto krátke návštevy páčili. Do chute mi prišla hlavne čistá brutalita, kde autor nešetrí vnútornosťami alebo mozgami kladných alebo záporných postáv a je veľká, naozaj veľká škoda, že sa dožil len tridsať rokov - mohol toho ešte oveľa viac napísať a nebojím sa ho prirovnať k takému velikánovi, akým je teraz Erikson. V Howardových poviedkach je cítiť nezabudnuteľná atmosféra, ktorú v hororu (Dračí sémě) využil na jednotku s hviezdičkou. Krásne brutálny oddychový pobyt medzi barbarmi. 90% Krev se lila jako voda mezi rozteklými mozky. Člověk je hračkou a obětí gigantických bytostí Strachu a Temnot, které nad ním věčně rozprostírají svá obrovská křídla.... celý text

Měsíční zahrady 2002, Steven Erikson (p)

"Vždy opatrně zacházej s informacemi, jež vlastníš. Slova jsou jako mince - vyplatí se je shromažďovati" - Kabrňák Druhýkrát prečítaný prvý diel obrej desaťdielnej ságy od majstra Eriksona. Započal som u seba tak svoj "osobný maratón" (keďže chcem za rok stihnúť prečítať všetkých desať kníh, čo sa mi určite nepodarí), no neskutočne sa teším na ďalšie knihy. Měsíční zahrady sa mi druhýkrát čítali podstatne lepšie (aj keď som pri prvom raze nemal s postavami nejaký väčší problém ako niektorí tu komentujúci - pomohol zoznam postáv, kto kde patrí a slovníček na konci), keďže som už poznal postavy aj z nasledujúcich troch pokračovaní, pri ktorých som aj skončil (a čakal na posledný desiaty diel, ktorý vyšiel na Vianoce 2012). Každá postava je tak špecifická, že by sa o nej mohol natočiť vlastný dokumentárny film a napísať niekoľko kníh - Whiskeyjack, Rýchly Ben, Kalam, Dujek (ktorý mi pripomína môjho deda), Kvítko, Líto, Besana, Šumař, Paran, Líto, Lorn, Toc, Kruppe (tak toto je asi najtajuplnejšia a najzaujímavejšia postava), Anomander, Caladan Chmur a kvantá ďalších postáv. Každá jedna veta má u Eriksona svoj význam, takže je treba čítať pozorne (a v mojom prípade dvakrát, aby sa všetko vstrebalo), pretože sa nejaký malý bezvýznamný detail môže znovu ukázať napr. v tretej knihe a vám to zrazu všetko dopne. Erikson je pre mňa prvým autorom, pri ktorom som bol čítaním uchvátený - samozrejme, nič nevysvetľuje, no všetko do seba tak krásne zapadá, že máte pocit kričať a skákať nadšením. Bitka o Dřevnov bola neskutočná. Doslova som cítil Anomanderovu silu zo stránok knihy. V knihe je toľko scén, toľko súbojov, postavy chodia sem a tam a následne sa stretnú a poznajú navzájom a to je na tom to najlepšie - ako sa (ne)náhodne stretnú. Rozhovory sú na knihe určite to najlepšie. Erikson má v sebe tú vlastnosť, že nedáva do knihy vatu - ak nejaká postava cestuje, jednoducho nudnú cestu preskočí a skočí k ďalšej postave, u ktorej píše zase nejakú jej zaujímavú udalosť. A o použití mágie ako o chodbách, by sa dala napísať diplomová práca. A to nevravím o rasách, ktoré sa od klasických fantasy líšia vo všetkom, no zatiaľ sa neukázali v plnom svetle. Nemôžem prvému dielu dať plný počet, pretože ďalšie knihy sú ešte o triedu lepšie. Prvé čítanie môže veľa ľudí odradiť, pretože sa tu nezačína klasickým fantasy klišé: "Kde bolo, tam bolo...", ale autor vrhne čitateľa priam do stredu gigantického oceánu a povie mu: plávaj. Buď sa utopíš a odhodíš knihu do kúta, kde sa na ňu bude prášiť alebo budeš plávať a plávať a plávať a nakoniec nájdeš najlepšie fantasy pod slnkom. Nezostáva mi nič iné, než dodať: Nenechajte sa odradiť množstvom postáv! Plávajte! 90%! "Pracovat pro pobočnici bylo jako být žížalou na háčku. Pobočnice byla háčkem a na druhém konci šňůry byla císařovna. Ať se chlapec hezky kroutí." "Otáčej se stříbro. Otáčej!"... celý text

Vězení svobody 1994, Michael Ende

Keď som sa dozvedel, že Vězení svobody je od autora Nekonečného príbehu, čakal som krásne fantasy príbehy. A tie som aj dostal a neboli to príbehy pre deti ale dospelých. Za čo som rád, pretože autor využil priestor aj pre filozofovanie, čo vôbec nebolo na škodu. Najviac sa mi páčila prvá a posledná poviedka (Dlouhé cesty cíl a Legenda o Ukazateli) - obe sú zamerané na život jednej osoby, ktorá počas svojho života prejde viacerými premenami. Mimo nich sa mi páčili poviedky s rôznymi zmenami dimenzií, či už ich charakterizovali dvere, chodba či auto. Pán Ende má výbornú fantáziu a som naozaj rád, že sa kniha dočkala krásnej úpravy s výbornými ilustráciami. 90%... celý text

Mluvčí za mrtvé 2002, Orson Scott Card

Po Enderovej hre a Ender ve vyhnanství je to zatiaľ druhá najlepšia kniha v sérii. Prvá kapitola vám možno príde nudná, no ak si ju dobre neprečítate a možno ju preskočíte, stratíte niektoré dôležité detaily, ktoré sa budú na konci rozplietať. Kniha sa znova, ako predchádzajúce diely, tak dobre číta, že ju nebudete chcieť odložiť. Vtiahne vás do deja a vy zapojíte mozog a budete premýšľať spolu s Enderom a Novinhou na otázky, ktoré budú v strede knihy nezodpovedané. Portugalčina mi zo začiatku vadila, no keď som sa dostal do deja, prišla mi skvelá a nemal som pocit, že čítam knihu od američana. Nová rasa prasečíkov je veľmi nápaditá a autor sa nebál vymyslieť celé ich rozmnožovanie, žitie a súžitie s hlavným problémom celej Lusitanie. V dvoch prípadoch ma kniha skoro dojala (reč Mluvčího bola dokonalá). V ostatných (krátky príbeh Pipa a Liba, s ktorého som sa dozvedel všetko podstatné na tak málo stranách) som krútil hlavou nad tým, ako niekto môže napísať takýto masterpiece. Neskutočná kniha. Řeč, krize, rozcupované lidské životy, budoucnost kolonie v nejistotě. A já tu brečím úlevou, protože jeden nafoukaný počítačový program se se mnou znovu baví. - Ender... celý text

Xenocida 2002, Orson Scott Card

Ender je využitý vážne len minimálne, pôsobí ako taký starček s demenciou. Kniha je prehnane tučná a prehnane ukecaná a Card sa prehnane upol na filozofovanie, aj keď sa veľmi dobre číta a čitateľ má možnosť dumať spolu s Cardom o odpovednosti človeka a božstvách všeobecne. Pomaličky, veľmi pomaly sa príbeh celou knihou tiahol a problémy pribúdali a pribúdali... a flotila stále v nedohľadne... a nakoniec všetky problémy Card vyriešil v pár kapitolách, aj keď osud Čching-čao (Nádherně jasnej) ma prekvapil. Inak, súhlasim s Cardom o jeho uvažovaní s filotami, no čo Ender vyvolal, bolo na mňa moc. V Xenocide sa vyjasní veľa vecí, no pribudne aj množstvo ďalších otázok. Škoda. Xenocida mohla prekvapiť viac - zatiaľ najslabší diel zo série. Každopádne som zvedavý, čo Card vymyslí v poslednej knihe. "Budoucnost je sto tisíc nitek, zatímco minulost je tkanina, kterou nelze utkat znovu." - Wang-mu... celý text

Děti ducha 2002, Orson Scott Card

Děti ducha sú vyvrcholením Enderovej série, no možno sa ešte niekedy v budúcnosti dočkáme pokračovania (ak to pán Card ešte stihne). Autor zas a znovu, ako u Xenocidy, príliš filozofuje, vracia sa späť k starým myšlienkam a otázkam, vracia príbeh, ktorý už čitateľ prečítal (možno je to dobré pre toho, kto neprečítal celú sériu za sebou), a tak som musel zbytočne niekedy preskakovať nudné odstavce. V knihe sa znovu stretnete so silnými postavami, ktoré majú možno až moc prepracovanú psychiku a riešia stále sami sebe a ku komu čo cítia, dozviete sa, ako sa skončil dlhý život Endera a ostatných, menej podstatných, osôb. Konečne som sa dočkal! Flotila dorazila a vyriešenie tohto hlavolamu mi prišlo na jednej strane logické, no na druhej trochu až moc sci-fi. Děti ducha obsahujú aj prímes fantasy žánru a je na vás, či ho nájdete a necháte sa ním uniesť. Každopádne je to najslabší diel série. Koniec je príliš očakávateľný a prihováral by som sa za úplne iný. "Mým pevným úmyslem bylo žít věčně, takže cokoli menšího je zklamáním." - Jane "Jsem zpocený chlap s kulatýma očima, který smrdí jako zdechlina vyprázdněného skunka, a ty jsi květina, která zvadne, jestli se okamžitě nepújdu osprchovat louhem a čpavkem." - Peter "Život je sebevražedná mise. Celý život ti dochází palivo a když ti konečně dojde, natáhneš bačkory." - Jane... celý text