Adigiotto
přečtené 328
Kazimír a Karolína
2008,
Ödön Von Horváth
Ak o sto rokov bude fungovať pôvodná Databáza kníh (čo si pri krátkej životnosti projektov neviem veľmi predstaviť), odhodlá sa možno niekto naše komentáre čítať: zo zvedavosti, z nostalgie na "staré dobré časy" (rovnako nepredstaviteľné!), z vedecko-literárneho zaujmu. Na pár okamihov sa objavia naše stopy v piesku, aby ich vzápätí opäť zahladil vietor. To je osud malých ľudí: upadajú do večného zabudnutia... Ödön von Horváth sa v hre Kazimír a Karolína sympaticky zastavil u malých ľudí, ktorí pred sto rokmi strávili deň na púti. Nebol to deň ako každý iný. Niektoré cesty sa spojili, iné rozišli. A predsa sa v živote hlavných protagonistov na konci hry nič radikálne nezmenilo. Zostali malí. Vďaka von Horváthovi sa však objavili ich stopy v piesku, ba priam odtlačky, ktoré ani čas len tak ľahko nezahladí.... celý text
Co je člověk?
1994,
Emerich Coreth
Coreth si kladie jednu z najťažších otázok vôbec. Lebo pýtať sa, kto je človek? a čo je človek? je veľmi rozdielne. Na prvú otázku vieme pomerne ľahko odpovedať. Čo je človek? je oveľa ťažší problém, ideologicky podfarbený, niekedy až otrávený. Čo sme teda my, ľudia: božie stvorenia alebo biologické stroje? Coreth pristupuje k tematike filozoficky. Opiera sa o autorov ako Scheler, Gehlen, Gadamer, Heidegger, Husserl, Jaspers, Bergson, Marcel ďalší. Biológia, genetika, zoológia a etológia zostávajú temer nepovšimnuté. V prehľade prameňov nachádzame iba Lorenza, von Uexkülla či Edwarda O. Wilsona. Pre autora má človek výnimočné postavenie, lebo nie je viazaný na prostredie. Ako jediný ho pretvára, čím prekračuje svoju biologickú obmedzenosť. "Človek sa pohybuje v zásadne inej dimenzii než zviera." Dnes však vieme, že život zvierat je komplexný a vôbec nie duchovne prázdny. Aj ony do istej miery pretvárajú prostredie. Používajú nástroje, čo donedávna bolo doménou ľudí. Vrany riešia úlohy na inteligenčnej úrovni päťročných detí. Reč veľrýb je komplikovaná a dokonca sa zdá, že si spievajú pre potešenie. Šimpanzy možno tancujú. Papagáje kea so zjavným pôžitkom odstraňujú gumové tesnenia automobilov. Štvorzubce vytvárajú fascinujúce kruhové obrazce na morskom dne. Nepredpokladá to istú úroveň vedomia? A kultúry? Človek by si mal konečne odvyknúť ten škodlivý, zaľúbený pohľad na seba a na svoju výnimočnosť. Áno, spôsob, akým človek pretvára prostredie alebo ako sa správa k úžitkovým zvieratám, je vskutku výnimočný. Výnimočne arogantný.... celý text
V čo verím
1993,
François Mauriac
Jezuti z kanadsko-slovenského vydavateľstva Dobrá kniha vydali na svoju dobu atraktívnu knihu, ktorá sa pašovala do komunistického Československa. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru a augustínovské vyznanie! Hádam už len to stačilo Karolovi Strmeňovi, aby knižku preložil. Áno, spis dopĺňa pochopenie Mauriacovho vnútorného sveta a pohnútok. Zároveň sa však môžeme všetko podstatné dočítať v jeho románoch. V nich je jeho svetonázor viac než očividný. Ani na polemickej úrovni neprináša testament starnúceho velikána nič prevratné. Proti sebe stoja na jednej strane Mauriac, Huysmans, Claudel a samozrejme Pascal, a na druhej France, Gide, ale najmä Renan a Strauss. Knižka sa dá vnímať ako zaujímavý príspevok k francúzskej literatúre, ktorá hrdo nosí prívlastok veľká.... celý text
Temné zítřky
2020,
James Bridle
Pri čítaní Bridleovej triezvej knihy máte dojem, že sedí vedľa vás na gauči a pri káve vám pokojným hlasom podáva správu o stave sveta.
Štruktúra vesmíru
1998,
Paul Halpern
Prekvapujúco zrozumiteľné čítanie, ktoré hlbší dojem nezanechalo. Na to bol štýl autora nenápaditý. Pritom úvodné odstavce vyzerali sľubne. Halpern prirovnal Zem k lodi na mori. Prebudíte sa a nevidíte nič okrem vody. Musíte sa zorientovať, pozorovať Mesiac a hviezdy, ostrovy, ktoré objavíte. Postupne začnete tušiť smer, počiatok i koniec. Po tejto analógii kniha upadla do priemeru. Ako prvá orientácia lode menom Zem však kniha dobre poslúži.... celý text
Povesť o panskom sídle
1958,
Selma Lagerlöf
Majsterka v priemernej forme. V ľahkom tréningu medzi dvoma špičkovými výkonmi. Zo zabudnutia román zachránilo iba slávne meno.
Bodláčí
1990,
William Kennedy
William Kennedy napísal aj scenár k filmu Ironweed z roku 1987. Jack Nicholson a Tom Waits sú ako tuláci rozkošní. Uveríte im každý hlt whisky.
Válka a naděje
2014,
Peter Englund
Chvalabohu, že moderná historiografia si začala všímať obyčajných ľudí tam dole. O kráľoch a dobyvateľoch sme čítali dosť. Nestíhate sa čudovať nad tým, akými útrapami si ľudia prešli a čo nás zatiaľ našťastie obišlo. Dôležitá kniha.... celý text
Posledné stránky denníka
2005,
Valerij Jakovlevič Brjusov
Pre Briusovov výber poviedok v troch cykloch: "vtedy, dnes a potom" platí, že na minulosť zabudnite, budúcnosťou sa netrápte, jedine prítomnosť má význam a stojí za prečítanie.... celý text
My
1990,
Jevgenij Ivanovič Zamjatin
Zadajte do vyhľadávača v Databáze kníh My a ten premúdry algoritmus vám odpovie: "Hledaný výraz musí mít alespoň 3 znaky." Update: https://www.databazeknih.cz/seznamy/nejkratsi-nazvy-knih-20952... celý text
Na ceste
1991,
Jack Kerouac
K nedožitej storočnici: Je po všetkom, už nemusíš byť na ceste. Už sa nemusíš rýpať v mystike. Už je jedno, či tvoj román zle pochopili (I'm not a beatnik. I'm a Catholic). Veď vieš, dielo žije vlastným životom. Čo navždy zostane, je tvoja túžba po naplnení. Je veľa ciest, ako ho dosiahnuť. Ty si sa vybral tou, čo skončila priskoro... Happy birthday, dear Jack!... celý text