yerry komentáře u knih

Nie som žiadnym veľkým fanúšikom žánru fantasy a preto moje hodnotenie berte trochu s rezervou. Hľadal som nejakú oddychovku a natrafil som na celú túto sériu Trhlinových vojen. Zpočiatku som knižku vnímal ako rozprávku, fungujúcu ako kaleidoskop snáď všetkých rás z ríše fantasy, trpaslíkmi počnúc, elfami, drakmi a goblinmi (škriatkovia?) končiac. Knihu by som asi nedočítal do konca, keby neobsahovala jeden sci-fi prvok a tým boli Tsurani z paralelného vesmíru. Teda dobrá zmeska všetkého.
Asi od druhej časti knihy ma dej čímsi nedefinovaným začal priťahovať. Príbeh, ktorý začal ako rozprávkový, nabral na obrátkach, keď autor upustil od počiatočného naivizmu a príbeh trochu zdrsnel. Táto schyzofrénnosť v prístupe k čitateľovi paradoxne príbehu prospela. Teda kniha, ktorá začala vpodstate ako jednovláknový príbeh o začínajúcom mágovi, sa rozčlenila na viac súbežných príbehov viacerých hlavných postáv. Zároveň ale aj vďaka tejto nevyváženosti nemôžem dať knižke lepšie hodnotenie ako priemer, takisto aj kvôli pár hluchým miestam, ako napr. dračia epizóda v chodbách pod horou v prvej štvrtine knihy atd...

6 12.01.2012

Tento diel Nadácie pozostáva z dvoch častí, tá prvá bezprostredne nadväzuje na 2. diel Nadácie, Mezek v nej hľadá Druhú Nadáciu a snaží sa ju zničiť. Táto časť má väčší spád ako druhá časť knihy, tam pre zmenu chce zničiť Druhú Nadáciu samotná Nadácia. Druhá časť je dosť prehustená dialógmi, hypotézami o umiestnení Druhej Nadácie a naskytne sa tu aj jedna malá vojna (válka), ako inak, aby sa tí géniovia z Druhej Nadácie nenudili a obhájili svoju opodstatnenosť. Samozrejme bojovať za nich bude niekto iný. Pomaly ale iste ma začína to omielanie Seldonovho planu unavovať, nerád by som autorovi do deja nejako vstupoval ale niekedy mám chuť napísať takú malú poviedočku, kde by nejakí chlpatí, svalnatí a sprostí, ľuďom podobní tvori, kijakmi rozbili obe Nadácie a bol by pokoj. Vďaka autorovmu vnímaniu dejinných súvislostí začínam chápať, prečo vznikol taký kultúrny fenomén ako primitivizmus a začínam oceňovať jeho kvality. Napriek tomu knihu zaraďujem medzi priemer.

6 27.08.2011

Už som mal pár kníh od Sinclaira prečítaných, preto som sa tešil (no bolo to už dosť dávno) aj na túto rozsahom objemnejšiu knihu. Našiel som ju v jednom antikvariáte. Začal som ju čítať asi 3x no ani raz som ju nedočítal. Text je to dosť ťažký a depresívne ladený. Množstvo politických klišé v prípade Sinclaira z ľavej strany odrádzalo od ďalšieho čítania. Je to skrátka politický román typu hard a za bývalého režimu bolo podobných kníh u nás publikovaných kvantá, preto som to bral viac ako agitku a odložil medzi knihy viac nečítané. Viem si predstaviť, že vo svojej dobe a v mieste vzniku mohol mať nejaký prínos, u nás však podobná literatúra nejaké pozitívne pocity už nevyvolávala i keď sa v nej nachádza kopec faktov.

6 25.08.2011

Tak toto bola pred rokmi moja srdcová záležitosť. Román je politický a veľmi kritický voči establishmentu a pomerom vládnucim v USA v 20. rokoch 20. storočia. Autor tu dopodrobna rozoberá prípad, ktorý nezapadol prachom ani po toľkých rokoch. Odsúdení na smrť a popravení Nicolo Sacco a Bartolomeo Vanzetti za čin, ktorý nespáchali boli presvedčení anarchisti a zároveň talianski prisťahovalci, čo bolo ich hlavné previnenie v očiach policajnej a súdnej mašinérie. Autor tu odhaľuje ich motívy pre činnosť, ktorú vyvíjali na pozadí otrasných pomerov v chudobných robotníckych štvrtiach, opisuje ich charaktery aj nedostatky a predkladá fakty. Áno, kniha je politická a autor ľavičiar, preto je odôvodnené tvrdiť, že príbeh má tendenciu skĺznuť do kritickej roviny jedného politického spektra, je ale zároveň piesňou o nevine dvoch ľudí, ktorí sa ocitli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Čo sa týka tendenčnosti, autor je tendenčný do takej miery ako napr. Jack London, ktorého mi svojim štýlom písania v tomto románe dosť pripomína.

6 24.08.2011

Napriek tomu, že sa na to necítim, občas si rád prečítam niečo z literárnej teórie. Aby bolo jasné, k úplnému pochopeniu tejto knihy treba mať už naštudované nejaké základy, inak sa budeš dosť strácať. Autor s tým počíta a šetriť ťa nebude.

Snažil som sa, niečo som pochopil z kontextu a v niečom som pomerne dosť plával. Jonathan Culler takmer nič nevysvetľuje, snaží sa nastoliť diškurz a preto sú ťažiskom jeho knihy predovšetkým otázky. Odpovede si musíš dosadiť sám.

Plusom knihy je, že obsahuje prevažnú väčšinu termínov z oblasti literárnej teórie alebo teda len teórie bez prívlastkov, lebo autor laboruje niekde medzi štrukturalizmom, postštrukturalizmom a dekonštrukciou. Dosť veľký priestor ponecháva marxizmu a feminizmu. Jednotlivé kapitoly sú prehľadne delené aj so zoznamom jednotlivých škôl (smerov) v závere.

Mínusom zasa je prílišná spätosť s anglo-americkým a čiastočne aj s francúzskym prostredím. Ako poznamenáva Jiří Hrabal v doslove úplne absentuje napr. unikátna česká škola pod..

Ak sa chceš dozvedieť niečo viac o literatúre, čo to je, kam smeruje, čo, koho a ako ovplyvňuje, choď do toho. Nakopnutie máš viac ako dobré. Po ruke maj Internet prípadne ďalšie zväzky z tejto edície, ktorej táto knižka je 1. zväzkom. Na obálke sa uvádza ďalších 33, ktoré problematiku dopodrobna rozpitvávajú. Konštatujem, že na rozšírenie svojich obzorov je kniha viac než dobrá, chce to len trochu snahy na jej zvládnutie...

5 12.08.2018

Knižka podobne ako Prešporsko-bratislavské strašidlá je útla, má peknú obálku a dá sa zhltnúť na jedno posedenie. Jej nedostatok vidím v suchopárnom opise jednotlivých historiek. Niektoré príbehy sa starej Bratislavy dotýkajú len okrajovo a niektoré vôbec, autor nimi asi len doplnil predpísaný počet strán. Nájde sa tu niekoľko príbehov z bežného života prešporákov, ale tých je naozaj len pár. Prím tu hrajú väčšinou rôzni potentáti a osoby všeobecne známe. Teda žiadne prekvapenie, odhalenie, neznáme príbehy sa nekonajú, škoda...

5 09.02.2018

Autorove poviedky sú vhodné pre školopovinného čitateľa. Pomerne dosť presladené romantické texty s nejakým tým popisom techniky. Pod hard scifi si predstavujem niečo iné. Suverénne najlepšia poviedka u mňa sú "Smutné oči plné piesku" o zabudnutom osamelom robotovi v hlbinách vesmíru. Poviedky o Letnej planéte som už hodnotil viac nostalgicky, nad rámec svojich preferencií.

Vcelku zbierka poviedok priemernej úrovne určená pre mladšie ročníky...

5 02.02.2018

Táto antológia dnes už asi nebude žiadne terno, ale veď má už bratu, takmer 40 rokov. V dobe jej vzniku to však mohol byť docela objavný projekt. Slabé poviedky neobsahuje, ani jednu jedinú. Od tých dobrých sú tu už len ešte lepšie. U mňa zabodovali najviac dve: Za všechno se platí od autora antológie a Stínolez od Andrewa Offutta. Určite si nájdem čas aj na 2. diel…

5 23.01.2018

S dosť veľkým vypätím svojich duševných síl som napokon dočítal aj tento tretí zväzok série Cyteen. Autorka tu pokračuje v nastúpenom kurze psychologickej omáčky, okorenenej štipkou eugeniky, klonmi, elitárskymi myšlienkami hlavnej ženskej postavy, trochu viac politikou a intrigami a podáva to na tanieri, ktorý sa tvári ako science fiction s trochou akcie na záver, len aby sa vlk nažral a ovca zostala celá…

Áno, to prostredie, vesmír a problematika autorkou podavané sú veľmi zaujímavé, len tej omáčky keby bolo trochu menej…

Séria Cyteen je v skutočnosti jedna hrubá kniha, pravdepodobne z marketingových dôvodov rozdelená do troch zväzkov. Dej samotný sa odohráva v 25. storočí, niekoľko desaťročí po vojne medzi Alianciou t.j. Zemou, jej kolóniami a Úniou, ktorá vyhlásila v minulosti od Zeme nezávislosť. Chronologicky nadväzuje na sériu Company wars , z ktorej boli u nás vydané zatiaľ len román Stanice Pell a noveleta Obetný baránok.

Ťažiskom a ústrednou témou Cyteenu je klonovanie, eugenika, politikárčenie, intrigy a hlavne myšlienky ústredných väčšinou ešte mladistvých protagonistov.

Moje pocity z tejto série sú trochu rozporuplné. Mám dojem, že vatovú výplň tu autorka teraz balila do psychologického obalu, pričom tento obal bol riadne ťažký a rozmerný. Ako inak si vysvetliť, že napriek pomerne jednoduchej ústrednej zápletke Cherryhová natiahla dĺžku textu takmer na päť násobok vzhľadom na jej skoršie romány s porovateľnou zložitosťou zápletky. Napriek mojim výhradám zmysel a vyznenie série pokladám za veľmi dobré s dovetkom: menej niekedy znamená viac.

5 18.01.2018

Miestami sa mi zdalo, že čítam psychologický román prekladaný sociologickou sondou. Ústrednými postavami sa tu stávajú vyvolená Ari a jej Azovia. Sleduješ tu niekoľkoročné obdobie až na prah ich dospelosti. Ich myšlienky, úvahy, rozhovory a sexualitu. Inak okrem politikárčenia sa nič moc nedeje. Klonovanie, programovanie myslenia a motivácie osôb sú stále na veľmi dobrej úrovni, toto ma bavilo. Spústu textu som tu však už chápal ako výstielku. Myslím, že nič by sa nestalo, keby autorka zredukovala text o polovicu a možno aj viac.

Z tohoto dôvodu idem s hodnotením trochu dolu, ale stále je to dobré čítanie…

5 13.01.2018

Najlepší ročník Fantázie z posledných troch, ktoré som mal možnosť si prečítať. Samozrejme, antológia obsahuje aj pomerne dosť subjektívne slabších kúskov ale celkový dojem je veľmi dobrý.

Z môjho pohľadu tu kraľujú dve poviedky: akčný Preplatok od Anny Olejárovej a nekromantská, nechutnosťami nabitá Táto krajina nie je pre slabých od Lenony Štiblaríkovej. Veľmi dobrými poviedkami sa tu prezentujú Anton Stiffel a jeho časovková Adeptka , Miro Švercel s telepatickým textom Keď spomienky mrú… , ďalší text o nekromantoch z pera dvojice dvoch Marekov – Slabeja a Brenišina Jazvy, láska a oceán hnisu . Alternatívno historický Most Európy od Richarda Zameca, farebná scifi Muž, ktorý vymyslel farbu a neroduverná dystopia Rež a rúbaj do krve od Tomáša Hrábeka, sú tiež texty, ktoré ma dostali. Tie subjektívne dobré tu už ani spomínať nebudem, nájde sa ich tu tiež niekoľko. Suma sumárum, tentoraz z mojej strany bez výhrad…

5 11.01.2018

V tomto diely si prídu na svoje hlavne priaznivci politických intríg a jazykových hlamolamov. Zdalo sa mi, že autorka tu tie intrigy a politické vzťahy naprieč celým spektrom tentokrát trochu prehnala. Akciu príbeh takmer úplne postráda, až na pár stretov a letov kozmickou ľoďou. Tully sa tu opäť stretne s Pyanfaré Chanurovou a jej posádkou a ako inak, znovu je to za dosť podivných okolností.

Človeka naserie najviac, že kniha končí takmer uprostred vety, keď sa už má začať niečo diať. Celý príbeh tak vyznieva úplne do stratena. Rozuzlenie sa totiž nachádza v ďalších troch zväzkov, ktoré môžeš lúskať akurát tak iba v originále, čo vzhľadom na lingvistické autorkino eskamotérstvo asi nebude také jednoduché, lebo vydavateľ sa na tieto pokračovania pekne vybodol…

5 17.12.2017

Priemerný ročník Fantázie v ktorom sa predsa len nájde niekoľko skvostov. Paradoxom je, že napospol všetky mnou subjektívne najlepšie hodnotené poviedky sú dystopie, odohrávajúce sa v budúcnosti na Slovensku. Toto je prípad absolútne najlepšej poviedky Kosti, kostry, kostlivci od Janky Javorky, za ktorou len o málo zaostáva poviedka Prestupná stanica od Martina Pitoráka a Topenie ľadov od Anny Olejárovej. Za zmienku stojí ako kuriozitka surrealistický text Mesto spomienok od Erika Kotlárika a Farma nádejí od Míny Pávovej.

Je dosť možné, že aj ostatné poviedky mali niečo do seba, ale subjektívne mi buď nič nedali, patria na blogy alebo sú to prvotiny začínajúcich a doposiaľ nevypísaných autorov. Týmto chcem len napísať, aby sa nenechali znechutiť žiadnym komentárom a hodnotením, ani tým mojim. Píš človeče ďalej…

5 15.12.2017

Zväzok vzhľadom na tie predchádzajúce trochu nabobtnal. Zakončenie ságy o Morgain a Vanyovi bolo otvorené. Autorka si ešte asi nechávala priestor na prípadné ďalšie pokračovanie. Brána vyhnanství nie je totiž poslednou bránou ktorú treba uzavrieť. Veľa vecí tu bolo vysvetlených. Od pôvodu Morgain až po ďalšiu ešte staršiu rasu ako bol Ghál, využívajúci tieto brány.

Morgain sa v tomto zväzku bude musieť konfrontovať s absolútne seberovným súperom, ak nie ešte silnejším. Jej spoločník jej pomáha zo všetkých síl, ale to nemení nič na tom, že väčšinu času je len jej štatistom. Podstatnú časť knihy tvoria dialógy a úvahy nielen hlavných hrdinov. Ako je u tejto autorky zvykom, žiadna postava nieje vyložene čierno – biela. Pohnútky a jednanie postáv sa v priebehu deja dosť zásadne menia, čo u čitateľa, ktorý číta len povrchne, môže vyvolať zmätok. Autorka to má však dobre premyslené. Samotný koncept sa nelíši od tých z predchádzajúcich dielov, teda putovanie od jednej brány k druhej na ďalšej planéte v čase a priestore…

Hodnotím román ako veľmi dobrý s výhradou kvôli stereotypnosti.

5 25.11.2017

Brána ústiaca do Azerothu vypľuje všetko to, čo do inej brány z minulého zväzku v zanikajúcom Šihuane vošlo. A nie je toho málo. Davy zúfalcov, hordy hrdlorezov prahnúcich po vraždení, ľudí, polovičných aj čistokrvných Ghálov. Azeroth je zem, kde ľudia a zbytky Ghálskej civilizácie nažívajú v 1.500 ročnom mieri a navzájom sa tolerujú. Dalo by sa povedať: je to takmer raj. …až doteraz. Tu sa ocitá aj Morgain spoločne s Vanyom. Tu opäť musia zapečatiť bránu, ktorá má tentoraz tvar ohňov.

Príbeh je to znovu pútavý. Autorkin umiernený feminizmus tentoraz prechádza do úzadia, keďže väčšina knihy je o Vanyových strastiach po jeho zajatí svojimi nepriateľmi z minulých zväzkov. Dôjde samozrejme aj na Morgain, ale až v poslednej štvrtine knihy. Autorka tu tentoraz opäť niečo prezradí z jej minulosti a podá to tak, že dvakrát múdry z toho nebudeš. Tentoraz sa text nesie v klasickom fantasy duchu, svojou stavbou aj dejom, s prvkami science fantasy, ktoré nie sú okrem začiatku a konca veľmi výrazné. Knižka aj napriek svojmu veku zostáva stále veľmi dobrým čítaním…

5 22.10.2017

Takže, znovu veľmi dobrý román od Veľmajstra žánru RAH-a. Mladý Thorby je otrok, ktorého si kúpi žobrák na otrokárskej planéte Sargon. Zdánlivo teda nič moc pre Thorbyho. Zdanie však klame a pre mladíka nastáva od tohoto okamihu radikálny zvrat v jeho živote. Nič nie je také, ako sa zdá. Nie je žobrák ako žobrák a ani Thorby napokon nie je tým, čím sa zdá.

Akcie je tu pomerne dosť. Autor tu upúšťa od zaužívaných mentorských vsuviek. Popis vesmírnych lodí, prostredia a vesmíru je na veľmi dobrej úrovni. Nechýbajú tradičné fylozofické zamyslenia, tentoraz na tému sloboda jednotlivca versus sloboda skupiny. Na mušku si berie tentoraz také inštitúcie ako súdy a napodiv aj obchod. Klincuje to však jedinou dôverihodnou inštitúciou. Ak si myslíš, že je to armáda, tak si samozrejme uhádol :D

Kniha sa veľmi dobre číta napriek tomu, že v čase vydania v reále ZSSR vypustil ešte len prvú umelú družicu Sputnik 1, nasledovanú Sputnikom 2 so psom Lajkou, kolónie Spojeného kráľovstva Zlaté pobrežie a Britský Togoland sa stali nezávislou Ghanskou republikou, prebehla premiéra muzikálu Leonarda Bernsteina West Side Story na Broadwayi a prví rebeli tvrdej muziky sa účili stavať pieskové hrady pomocou svojich malých umelohmotných kýblikov…

Suma sumárum: veľmi dobré čítanie…

5 13.05.2017

Klasická science fiction so všetkým, čo k tomu patrí. Heinlein v tomto románe okrem už tradičného okúzlenia z objavovania vesmírnych dialav tématicky rozoberá teóriu relativity a jej náprotivok antirelativistický koncept, spoločne s problémami okolo dilatácie času a to klincuje navyše príbehmi telepatických dvojíc nasadených do vesmírneho programu. Teda kombinácia tém je naozaj pozoruhodná.

Nechýba tradičný autorov cynický humor, postava mentora a hlášky, ktoré sú od korektnosti trochu ďalej ako je zvykom. Neodpúšťa si zabŕdnuť do demokratických princípov v prospech autority a samozrejme nechýba ani pár sexistických poznámok. Je zaujímavé ako si poradí s útokom obojživelných domorodých obyvateľov vzdialenej planéty. Jednoducho na nich pustí motorové trysky lode a prúd rádioaktívnych iontov. Heinlein sa jednoducho neserie a voči nukleárnym zbraniam a technológii jednoducho nič nemá.

Znovu musím podotknúť, že s autorom nemusíš súhlasiť vo viacerých veciach, ale to je asi tak všetko. Knižku zhltneš na jedno posedenie. Číta sa vynikajúco a aj napriek tomu, že jej vek je už pomerne vysoký, je stále veľmi dobrá.

5 06.01.2017

Ani tento výber najlepších sf-f poviedok za rok 2011 od Strahana nebol žiadne terno. Tematicky mi veľmi nesedel. Antológiu zachraňujú dve riadne pecky. Suverénne najlepšou poviedkou je "Papírový zvěřinec" od Kena Liu aj napriek tomu, že je viac poetický ako fantastický v tesnom závese nasledovaný pre zmenu riadnou akciou v poviedke "Malak" od Petra Wattsa.

Za zmienku stoja ešte veľmi dobré poviedky od Eugenie Lily Yu, An Owomoyelovej, Dylana Horrocksa, Iana McDonalda a Nnedi Okoraforovej. Teda prečítanie tejto knihy nie je až taká strata času, ale ani teda nič moc na to, že je to pomerne bichľa, ktorú by som nechcel schytať do hlavy ak by niekomu vypadla z balkóna na 12...

5 02.01.2017

Z tejto antológie mám mierne rozporuplné pocity. Absolutórium si tu nezaslúžila ani jedna poviedka. Z tých, čo ma zaujali spomeniem len antimilitaristickú military Rezdělenou válku od Joe Haldemana a Spící psy od Nancy Kressovej, ktorá však tentoraz nenaplnila tak úplne moje očakávania.

Celkovo hodnotím knižku ako priemernú až slabšiu...

5 25.08.2016

Podkayna musí zomrieť! Je to jednoznačné. Knižka má totiž dva konce. Môžeš si vybrať, ktorému dáš prednosť. Svojho času knižka v USA vzbudila emócie a rozprúdila diskusie, ktorý koniec je lepší. Pravdupovediac ani jeden sa mi veľmi nezdal, akoby román autor násilne ukončil. Samozrejme, budú aj víly, vesmírne lode, Mars aj Venuša aj trocha tej Heinleinovej politológie.

Ak ale pozeráš na obálku a čakáš nejakú spaceoperu s hrdinkou s ideálnymi krivkami a so záľubou v rýchlopalných zbraniach tak si vedla ako tá jedla. Príbeh je totiž opisovaný z pohľadu naivnej dievčiny, ktorá prehodnocuje svoje životné plány a Heinlein sa tu pokúša mentorovať na tému, ako by sa nemali vychovávať deti. Tentokrát mu to však drhne ako fras. Veľmi tomu nepomôžu ani už spomínané dva konce. Z ktorých jeden ťa má akože dostať do kolien a možno by si mal aj nejakú tú slzu vyroniť.

Teda kvitujem, že vydavateľ uverejnil všetko, aj s názormi na tento jeho román od rôznych kritikov. Najviac som sa asi stotožnil s názorom od akejsi mormonky, ktorá Podkaynu poslala do horúcich pekiel. Veď vravím dievča, si taká naivná, že si nezaslúžiš žiť, nepoznáš život a preto zomri!

P.S.: Nie je to také zlé, ako by sa mohlo zdať z môjho príspevku, v knižke boli aj svetlé momenty ale ako celok mi priveľmi nesadla.

5 23.07.2016