TERRORDROME komentáře u knih

Teda nečakal som vodopád originality, ale aj tak ma šokoval ten nemilosrdne prostoduchý dejový klystír. Dokonca aj samotné postavy to komentujú s tým že je to stále rovnaké, Zjaví sa druidský vykuk Allanon s historkou o ohrození sveta a pošle ďalšiu generáciu Ohmsfordovcov na výpravu za artefaktom ktorý je treba nájsť. V tomto bode už to ťahá k sebeparódii, ale autor si tento drevorubačský prístup dokáže celkom obhájiť, lebo tretí diel sa zdá byť v tomto ohľade definitívny. Treba zničiť diabolskú knihu ktorá kedysi skorumpovala aj samotného čierneho mága a magické Elfeíny tentoraz nepomôžu, lebo sú mimo hru. Čo sa mi, okrem extrémne šablónovitej zápletky, nepáčilo najviac bolo stretnutie s rozprávkovým strieborným deduškom ( mihol sa už v dvojke ) ktorý hrdinu náhodne vybaví zázračnými rekvizitami a návodom s aj s presným načasovaním. To je tiež tak príšerne lacné ako veštkyňa z Matrixu. Inak je ale samotná cesta tradične moc fajn, tentoraz v podstate bez epických bitiek armád a démonov, ale zato so sympatickými vedľajšími postavami ako mrzutý škratí stopár Slanter a pán zbraní Garet Jax, ktorí si krvopotne razia cestu skrz nepriateľské zátarasy. Plus hašterivý geront bojový chemik a jeho zabijácka maximačka. Aj v tomto bode je však pár vecí čo ma sklamali, ako keď hrdinu unesie jašterí muž, uvrhne do temnice, ale miesto toho aby sa z celej dobre rozohranej a napínavej situácie aspoň pokúsil nejako vysekať sám, tak príde náhle klasicky záchrana zvonku a je vymaľované. Obluda z bažín je tu zjavne len preto lebo z bažiny niečo proste vyskočiť musí, ale nájde sa aj pár zaujímavejších oblúd než len obligátne čosi čo má veľa pazúrov, zubov a oči ako žeravé uhlíky. Takže sa to stále dobre číta a dej uháňa ako prasopes na korčuliach, ale je tu viacero zásadných problémov ktoré sťahujú hodnotenie na solídny priemer. P.S. tá nahotinka na obálke čo sa ovíja okolo nôh maníka v čiernom je kto? V knihe rozhodne nič také nie je.

1 08.09.2021

(SPOILER) Druhý Surehand má jeden z tých zaujímavejších začiatkov, lebo sa odohráva v meste a nie na vandrovke. Jeden Old ( ten drviaci ) hľadá druhého Olda ( toho čo sa mu netrasú ruky ) a tretí Old ( ten šmatlavý ) vyskakuje spoza každého stromu, lebo je posadnutým zničením toho prvého. Ďalej je to nekonečná Mayovská klasika, kde hrdinovia náhodne odpočúvajú plány zloduchov a vyrvú im s pazúrov každého zajatca. K tomu ale May prihodí ešte krkolomnú detektívnu linku kde naša parta rovnako náhodne naráža po ceste prériami a lesami na dôležité osoby ktoré majú všetky čo povedať k záhade Surehandovej famílie. Osobne ma potešila pasáž keď Shatterhand urobí raz za storočie "chybu" a všetci skončia v pazúroch nepriateľa, aj keď sa zdá že z nich majú skôr srandu a niektorí v nich dokonca spoznajú svojich bratrancov. Starý drvo dokonca dostane pažbou do ksichtu a guľku do nohy, čo ešte svet nevidel a aj mesiac sa pri tej príležitosti obráti k zemi druhou stranou. No a neskôr sa konečne dostávame k jadru celej story a síce samotnému Old Surehandovi, ktorého je treba samozrejme oslobodiť a potom ešte raz oslobodiť, lebo každá chvíľa na slobode je pre neho zjavne utrpením a takisto aj každá stránka na ktorej sa objaví, preto v celej knihe takmer nie je. Nakoniec teda dôjde k odhaleniu celej tajomnej a šokantnej Surehandovskej famílie, jeho matky, otca, brata, tety, psa, kanárika atakďalej a ja sa len pýtam prečo by ma tá vlastne malo zaujímať keď Surehand sám je len nejaký náhodný okoloidúci ktorého je akurát treba vždy ťahať z kaše aby neskončil oskalpovaný a s indiánskou manželkou na krku. A to finálne žúčtovanie s falošným generálom po ktorom sme toľko išli je skôr výsmech čitateľovi, čo bude asi tým že May na neho proste medzitým aj zabudol a tak ho nechá aspoň narýchlo padnúť zo skaly. Ani ďalšia náhodne vygenerovaná komická zálesácka dvojica chudý/tučný moc nepoteší, lebo sú väčšinou skôr otravný ( aj keď mali pár iskrivo trollovacích momentov ) a najzaujímavejší tak ostáva starý prd Old Wabble nenávidiaci Shatterhanda až za hrob. No... celkovo slabota.

3 18.08.2021

Čítať Xenocídu ( nie, Xena tam nie je ) je tak trochu psychický masochizmus. Autor sa extaticky vyžíva v čitateľovom utrpení a hádže na neho dlhohrajúce filozofické bomby plné rozčuľujúcej nejednoznačnosti, charaktery ktoré máte chuť zabiť aby už držali tie svoje premúdrelé držky a korunuje to návštevou mormonského neba. Ten bastard si naozaj dokáže obhájiť prakticky všetko a tak to stále žeriem a užívam si aj pasáže s čínskymi náboženskými fanatikmi ktorí pomocou mocnej mentálnej gymnastiky vidia znamenia božstiev aj v tvare a hustote ich stolice. Z hviezdneho kongresu sa stali Bondovský zloduchovia, fanatici na všetkých stranách rozpaľujú vášne, skaza sa blíži a ani blbý vírus nie je možné vykynožiť bez výčitiek svedomia a zúrivého filozofického klystíru. Nakoniec dospejeme do bodu zvratu kde myšlienky začnú konať zázraky a Enderov mozog urobí snáď tú najväčšiu kravinu aká nám v tom všetkom chýbala, ale zároveň to prináša jedinú iskričku nádeje k vytúženému jednostrannému cynizmu ktorý nám bol celý čas odopieraný, pretože mojim najčastejším prianím pri čítaní bolo hodiť na všetkých atómovku. Ale myslím to v dobrom, lebo keď mi kniha, slovami klasika, spôsobí bolenie hlavy v bruchu a horúčkovité návaly mentálnej inkontinencie, tak je to asi solídne pošahané scifíčko. Čo je dobre... myslím.

2 11.08.2021

Ďalší prípad pre hliadku, vrchný gumár Primeros je zavraždený, tisícročná trpasličia korunovačná bábovka ukradnutá a Elánius má robiť veľvyslanca v najzapadlejšej zadnici zemeplochy plnej upírov a vlkolakov. Žiadny nasledujúci príbeh s hliadkou už síce nedosahuje na grotesknú absurdnosť/absurdnú grotesknosť zo Stráže Stráže, ale bezpečne si plávajú v oblasti satirickej detektívky, ktorá sa tentoraz triafa do rasovej nadradenosti ( vlkolaci ) a chronickej zaprdenosti ( trpaslíci ), kde každá zmena vyvoláva hysterický odpor. Je jasné že v takom prostredí bude Elánius všetkých nasierať dvakrát tak kvalitne, či už svojim pôvodným štýlom, alebo novo získanými diplomatickými schopnosťami. Postupom deja sa to sa to fakticky zmení na akčný thriller s podrazmi a behom o život v sadistickej vlkolačej hre, ale na humor sa stále nezabudlo a je tu aj strážnik Navážka so svojou megakušou, strieľajúcou zväzky šípov takou rýchlosťou až sa menia v smršť horiacich triesok čo v pohode odpália hrad. Ale najzábavnejší je aj tak Fred Tračník, ktorý v neprítomnosti Elánia a Karotku povýši na kapitána, čo z neho urobí paranoidnú trosku donekonečna prerátavajúcu kocky cukru. Takže to stále funguje a hliadka drží pevne svoju pozíciu.

7 20.07.2021

Tentokrát nie o ceste do vesmíru, ale z vesmíru. Hrdina sa vracia z ďalekej výpravy a kvôli klasickému svetelnému woodoo ubehlo zatiaľ na zemi 137 rokov. To najlepšie bol úplný začiatok kde Hal blúdi absurdne obrovským terminálom, čo je ako psychedelický kopanec do hlavy plný farieb, tvarov a nezrozumiteľných výrazov. Hrdina aj čitatel sú proste v háji, čo sa mi páčilo, lebo o tom tá kniha je. Ten zbytok je už nanešťastie iba stále nudnejší, chodenie po hoteloch, návšteva holografického lunaparku s extra dlhou africkou plavbou, štúdium matematiky, zmätené dialógy kde akoby polovica textu chýbala a predovšetkým podivné hysterické romance s futuristickými ženštinami ktoré sa z nejakého dôvodu lepia na muža z minulosti ako chlpy na chleba z maslom. Tú poslednú hrdina fakticky unesie a presvedčí aby nechala svojho muža, čo z neho robí ultimátneho sympaťáka. Plusom sú nejaké tie pasáže spomienok na vesmírne trampoty, predpoveď internetu a inak už neviem. No a nakoniec je tu ešte ten úžasný doslov, kde sa dozvieme že imperialistické sci-fi je škvár.

3 11.07.2021

Druhým dielom urobil autor ohromný pokrok. Nie že by bolo to celé nejako originálne, stále je to tá klasická fantasy story o tom že na svet sa rúti pradávna hrozba na ktorú už všetci zabudli a druid Allanon musí zlanáriť vyvoleného ktorý dôjde tam a tam a nájde magický artefakt čo zachráni deň. Zmena k lepšiemu je vo vyprávaní, ktoré si zachováva béčkovú priamočiarosť s množstvom akcie, ale už to nie je iba poslušné hromadenie klišé a snaží sa v rámci svojich možností kľučkovať pomedzi. Nepriateľom sú hordy šialených démonov ktorí konečne unikli z tisícročného väzenia a v prvom rade to chcú dať zožrať nenávideným elfom. Cesta za artefaktom uprostred rajónu dvoch rozhádaných čarodejníc sa prelína s obranou elfského mesta a tu musím povedať že mám istý problém s tým, že démonické hordy sú až príliš nekonečné a zbesilé a akosi sa mi nechcelo veriť že prosté obnovenie hrádze ktorá držala besov mimo náš svet automaticky všetko vyrieši. No, je to Brooksov svet, takže platí čo povie on. Každopádne ja som si to tentoraz maximálne užíval, má to švih, mágiu, obludy a tak vôbec. Dokonca aj tá záležitosť s vyvoleným je vypointovaná spôsobom ktorý je naozaj prekvapivý a ešte dáva aj zmysel, to by jeden nečakal. Dobrá práca.

2 29.06.2021

Po nejakých tých prekonaných Mayovkách už som k ďalšej pristupoval s pozície mierne škodoradostného proroka predpovedajúceho dej knihy. Vidím zálesáka idúceho prériou ktorý sa dozvie že niekomu hrozí nebezpečenstvo, čo ho privedie na nekonečný kolotoč stopovania, odpočúvania a oslobodzovania, Howgh! Nuž, mám samozrejem pravdu, tým hrdinom je sám Shatterhand a jeho cieľom pomoc Bloody Foxovi ktorého sa chystajú vyklepať Komančovia. Plus tým istým Komančom vyrvať z pazúrov Old Surehanda, pretože čím viac Old Niečohandov pokope, tým je na svete viac mieru a spravodlivosti. Všetko je presne na svojom mieste, Shatterhand vždy dopredu vypočuje nepriateľské plány, takže záporáci idú len konštantne do pasce a jediná reálna prekážka Oldovho triumfu je jeho príliš horlivý "parťák", takzvaný kráľ kovbojov, alias Old Wabble, alias starý trtko. Robím si z toho srandu ale je to poctivá Mayovka ktorá presne spĺňa požiadavky naivného dobrodružstva a napriek tomu že špatoši nemajú šancu dosiahnuť čokoľvek, disponuje aj solídnym napätím. Treba povedať že aj keď sa furt hovorí o strieľaní, tak pušky po celý čas mlčia a všetko sa nakoniec rieši len dohovorom. Mojou najväčšou kritikou, okrem Shatterhanda rozjímajúceho o bohu, tak ostáva onen titulný Surehand ktorý je verný svojej charakteristike mlčanlivého lovca, človek o ňom väčšinou ani nevie, len občas niečo povie aby sa vedelo že je stále tam. Až som si hovoril načo tam sakra vôbec je, keď nie je vlastne k ničomu, ale má isté tajomstvo ( nevalné, ale predsa ), takže spolu s ohrdnutým Old Wabbleom snáď zamieša karty v druhom diely.

4 13.06.2021

Pointa toho celého je nezblázniť sa. Minimálne polovicu knihy nie je jasné o čom to vôbec je, život v marťanskej kolónii stojí viac- menej za prd, najprv sledujeme chlapíka čo spácha samovraždu, potom zas ďalšieho ktorému sa znovu ozýva stará schizofrénia a ešte ďalšieho čo je biznisman a chce si všetko urvať pre seba. A čo sa týka schizofrénie, podľa Dickových štandardov v tejto knihe by to musel byť každý kto má trochu iný pohľad na svet než ten z oficiálneho katalógu. Zaujímavejšie je to s autistami, to sú vraj jedinci s posunutým vnímaním času a od toho sa nakoniec odpichne hlavná zápletka o tom ako zmeniť budúcnosť... minulosť... prítomnosť. Autizmus a schizofrénia blízko seba sú ako benzín a zápalky a výsledkom je opakujúca sa scéna kde neviem či sa už odohrala, ešte len má odohrať, alebo sa odohráva práve teraz... prípadne sa neodohrala vôbec. Každopádne tentoraz Dick dostáva pochvalu že dokázal knihu naozaj vygradovať až do finále ktoré to uzatvára a dáva zmysel a nie len tak zrazu odsekol dej ako to často robieva. P.S. V Dickoverze je Mars obývateľná planéta s pôvodným obyvateľstvom na štýl austrálskych domorodcov a pomenovaných slovom na N ktoré nie je možné v týchto dňoch už verejne vysloviť bez rizika ukrižovania.

2 06.06.2021

Takže Ender po xenocíde Termiťanov "pracuje" ako hovorca za mŕtvych, čo mi prišlo ako ľahko absurdná činnosť, zvlášť keď kvôli vesmírnym vzdialenostiam trvá cesta rýchlosťou svetla k zákazníkom aj 20 rokov, pričom oni zostarnú, ale on ostáva "zaseknutý v čase". Vďaka tomu od udalostí predošlého dielu ubehlo už 3000 rokov a treba povedať že za tú dobu sa ľudstvo a civilizácia celkovo vôbec nikam neposunuli, technologicky ani nijako inak. Dokonca aj umelá inteligencia existuje len jedna a tá navyše vznikla náhodou sama od seba a nikomu ( okrem Endera ) to nepovedala. Vyzerá to tak že jediná vec, okrem štandardných náboženských otázok a katolíckych licencií, na ktorú ľudia tých pár tisíc rokov mysleli je oná xenocída a každý poriadny človek sa musí pri vyslovení toho odporného mena Ender povinne zhnusiť akoby oblízal lajno. Asi toľko k povinnému frfľaniu, lebo inak som si to už len užíval. Kartár Orson jednoznačne dokáže rozohrať nejasnú zápletku kde nevieme kam to sakra asi môže smerovať, zlomyseľne to komplikovať vzťahovými kravinami postáv na zabitie a nie len že si nerozbiť hubu, ale ešte ma donútiť aby som chcel viac. A keď dôjde k odhaleniu pointy a nastolených záhad podivne chudobného ekosystému vzdialenej planéty a jej pôvodných obyvateľov "prasačníkov" divnosexuálov, tak by sa od neho mohli všetci učiť a myslím to vážne. Každopádne autor zjavne neznáša kalvínov.

3 26.05.2021

Na svojej poslednej zastávke skrížia čarodejnice metly s upírmi. Teda nie že by naozaj skrížili metlu s upírom ako fantasy Mičurin, len sa s nimi dostanú do kríža a niekto príde o hlavu. Táto upírska família sa chce vzoprieť tradíciám, preto trénujú odolnosť voči slnku, cesnaku aj náboženským symbolom, ale sú to naozajstný hnusáci, takže výsledkom je napriek vtipkovaniu trochu schizofrénia. Parodická aj hororová časť fungujú dosť dobre samy o sebe, ale ich kombinácia dáva takú divnú splácaninu z ktorej dokonca aj samotné čarodejnice tentoraz vychádzajú prekvapivo zbité. Hlavne Zlopočasná je väčšinu deja polomŕtva, aj keď nakoniec samozrejme triumfuje. Pobavil zlátaný Igor roznášajúci prach a pavúky a neustále spomínajúci na zlaté časy, lebo starý pán upír bol úžasne gentlemanský trotl. Najhoršie bolo, že sa mi viaceré veci ktorým sa venovalo dosť priestoru zdali navyše, ako linka s Fénixom, podivné náboženské prestrelky medzi Zlopočasnou a Omniánskym pánbíčkárom ( z ktorých som teda neostal veľmi múdry ) a dokonca aj Nac Mac Fíglovia, ktorí boli síce tiež ako taký super ( akási škriatkovská paródia na škótov, vychlastané, potetované, buchnátske hovädá ), ale ich obsadenie nikam neviedlo. Vo finále som mal teda pocit ako po zjedení mentálnej verzie tej torty čo piekli psík s mačičkou, čo spôsobilo protichodné myšlienkové zmätenie.

3 16.05.2021

Potrebuje Bratstvo krvi ďalší prequel? Nie, ale má ho! Dejovo je to v podstate o ničom, Banda upírskych vyvrheľov uprostred druhej svetovej chodia hore dole, zabíjajú, unášajú, oslobodzujú, hláškujú a šukajú ako červené mravce. Bum, prásk, ratatatata...šuk, trt! A tak je to celý čas, hrdinský upíri masakrujú hromady nacistických upírov, strieľajú, bodajú, sekajú a hryzú, to je detailný popis všetkého diania. Nuž, zábava to bola, nie že nie a upírsky šľachtic čo má v zadku narvaný meter ostnatého drôtu sa nevidí každý deň, rovnako ako keď hrdina odsekne protivníkovi vršok hlavy, naberie jeho mozog do ruky a pleskne mu ho do ksichtu. Kto chce riešiť dej nemá šancu, je to len takmer bezmyšlienkovitá režba najhrubšieho charakteru kde sa olovo a bomby sypú rovnako ako vulgarizmy. V tom je Kotleta ako doma.

8 02.05.2021

Takže Kotleta propaguje Škodovku a priemyselná špionáž dostáva nový rozmer s použitím démonov a zmučených duší v počítačoch. Toto môže vyriešiť len Kosek, ale nesmie pri tom tentoraz nadávať ani šukať, takže miesto satanských orgií dôjde len na oživovanie mŕtvych mačiek a číňanov. Ešteže má hrdina po ruke Škoďácku ítéčkárku čo to vie s pálkou a prototyp samoriadiaceho sa auta. Povedal by som že aj napriek propagačnému charakteru a sexuálnej oklieštenosti ( aj keď v tomto ohľade to môže byť plus, lebo poznáte Kotletu keď sa nechá uniesť ) je to jedna z tých lepších vecí s Koskom.

5 02.05.2021

(SPOILER) Takže ďalšie postapo do zbierky. Svet prikryla tajomná clona a po prechodnej dobe temna, keď nebolo vidieť ani prd sa ten bordel klasicky rozdelil na dve polovice. Na jednej strane všemocný Techcorp a na tej druhej fanatické barbarské hordy plieniace v mene svojho rubínového boha a jeho bezmenného proroka. Hlavný hrdina patrí k takémuto klanu, ale rád by ho zničil, lebo mu zabili jeho bigotného alkoholického otca. Avšak najprv potrebuje z vodcu vydolovať isté informácie a prežiť dva týždne prikovaný vo vani plnej hovna. To že je hrdina a jeho "parťáci" banda nihilistických šialených hoväd ženúcich sa nepríčetne do skazy ma bavilo. Hlavne v závere sa to zvrhne na bezbrehý masaker kde špeciálne jednotky, hrbatý cyborg aj prostá čvarga s vidinou odmeny lezú do mlynčeka na mäso a vychádzajú druhým koncom ako rezance. Každopádne to končí v najlepšom, takže sa nedozvieme odpovede na žiadnu s položených otázok ( samotná clona, bezmenný "spasiteľ" či počítačový vírus meniaci ľudí na samovražedných atentátnikov ). Autor zaťal sekerku hlboko a nech sa snaží aby v pokračovaní odhalenia stáli za to, inak sa nepoznám. Zatiaľ to bolo v postate super.

4 18.04.2021

(SPOILER) No hej, ono je to taká Tolkienovská fanfikcia kde sa autor dvakrát nepretrhol vlastnými nápadmi a iba zúrivo drví všetky fantasy klišé, kulisy a typy postáv. Tajomný mág príde za obyčajným chalanom pretože sily zla sú v pohybe a on je ten vyvolený stratený kráľovský potomok, ktorý ako jediný môže použiť zázračný meč aby zastavil strašného čierneho mága zvaného čierny mág. Pridá sa k nim udatný hraničiar, mrzutý trpaslík aj nejaký tí elfský bratia a spolu po ceste na steampunkový zámok zápasia s Jožinom z bažín či samoopravovacím prasopsom. Práve tie skromné postapo prvky fantasy sveta ktorý je pozostatkom atómovej civilizácie čo zničila sama seba sú na tom celom jediným záchvevom originality, ale nejaká zvláštna pozornosť sa tomu nevenuje. Inak celkovo kvitujem ten béčkový prístup kde nemusím preskakovať strany plné elfskej poézie a radšej sa držíme kľučkovania s vyplazeným jazykom nebezpečnými lokalitami medzi rôznorodou háveďou. Škoda že hrdinovia nikdy nedokážu zachrániť sami seba a vždy im len musí na poslednú chvíľu helfnúť niekto tretí, kto sa objaví v pravý moment. Keď sa to tak deje zas a znova a furt a stále, začne to človeku vytekať ušami. Najhoršie na tom celom je ale fakt že je nám predhadzovaná nejaká akože strašná osudová hrozba, ale je to len nejaká tradičná zgerba trollov čo si čierny mág vytiahne zo zadku a pošle buzerovať svet. Preto ma ani záverečná megarubačka aspoň spočiatku moc nebavila, lebo je to len anonymná masa debilov proti zmäti strašne moc gýčovito udatných hrdinov ktorý sú mi vlastne ukradnutý a najlepšou postavou celej knihy sa pre mňa stal jednoruký zlodej, lebo je to fajn pako. No a potom je tu ten čierny mág, najšialenejšia hrozba na svete ktorý sa vo finále konečne objaví a dokáže vzdorovať hrdinovi s kúzelným mečom snáď aj 5 minút, nech nežerem! Nuž, tak som im naložil, ale ako nepríliš vynaliezavá plagiátorská béčková jazda fantasy svetom dokáže svojim sileným drevorubačetvom predsa len solídne pobaviť a neuspať. Snáď sa tu autor naozaj len rozbieha a v ďalších dieloch zo seba vydlabe niečo trochu menej kostnaté.

4 08.04.2021

(SPOILER) Po atómovom holokauste je pracujúca trieda zakonzervovaná v podzemných bunkroch kde musia plniť šialené kvóty vo fabrike na "olovčíkov", teda bojových robotov ktoré tam hore na zamorenom povrchu stále vedú urputnú vojnu so sovietmi. Aspoň to im teda v každodenných televíznych prejavoch tvrdí milovaný prezident, ale vojna v skutočnosti dávno skončila, zem sa pomaly odmoruje a olovčíci slúžia ako sluhovia povrchových darmožráčov čo si to tam uzurpujú. Maník čo vylezie z diery aby splašil náhradný orgán teda zisťuje že tí hore tých dole stále iba osierajú ( prekvapenie... ) a onen prezident ani neexistuje, je to len figúrka primontovaná k stoličke. Alebo aj nie, lebo v hre je stroj času a indián Highlander v boji o moc proti skutočnému monštróznemu kápovi napchatému umelými orgánmi ktoré si všetky zhabal sám pre seba. Je to taká klasicky nepredvídateľná Dickovská habaďúra v postapo saku, kde je v podstate všetko možné a nikto si nemôže byť istý tým aká predposledná podivnosť na neho vybafne. Kniha má ale jeden problém ktorý ma štval a to zasa raz ten koniec, ktorý je nemilosrdne odseknutý veľmi nepríjemným spôsobom kde sa vôbec nezúčastníme záverečnej konfrontácie, ktorá sa toľko pripravovala, takže ani nevieme ako to celé dopadlo a máme len nejaké náznaky. Ja teda neviem, ale po takom submisívnom konci dobre vyhrotenej story mám vždy pocit že to celé vlastne bolo k ničomu, aj keď som sa dovtedy veľmi dobre bavil. Ale to je možno len mnou, lebo ak operujeme s myšlienkou že vôbec nezáleží na tom kto vyhrá, lebo pre spodinu to bude stále len oser, tak bolo povedané všetko . Dávam za tri.

1 23.03.2021

Keďže sa jedná o nepoužitý materiál z nekroskopových stratených rokov, teda z toho najhoršieho čo nekroskop kedy priniesol, moje očakávania boli hlboko pod úrovňou mŕtveho mora. Neexistujúcu latku sa ale ani Harrymu Keoghovi nepodarilo podliezť aj keď je jeho charakter na bode mrazu, lebo hlavnou postavou tohoto odrezku je treťotriedny záporácky upír/gangster ktorý svojou neokrôchanosťou tak dožral svojich mafiánskych pánov že ho nechali nakaziť besnotou, morom a leprou a poslali ho to roznášať. On je ale tak neschopný že sa vskutku skôr rozloží než oslintá svoju obeť. Tie popisy kde má topánky plné hnisu až za sebou necháva slizovú stopu ako slimák boli chutnučké. Na záver dokonca nečakane akčne zaskóruje aj ten Keogh s ostrelovačkou a bombami, za čo má u mňa jeden malý bezvýznamný bod. Naviac je to iba také krátke ( a nesnaží sa ani nič moc okolo vysvetľovať takže nezainteresovaný divák nevie ktorá bije, ale ja to iba kvitujem ) takže v rámci možností môžem hodnotiť vlastne iba kladne .

4 14.03.2021

Film je každopádne lepší, má peknú výpravu, hudbu a Lexa Barkera zdvíhajúceho papundeklový balvan. Kniha ale nemá s filmom nič spoločné, snáď okrem postavy záporáka Cornela a je hlavne prehliadkou Mayovských klišé vyskrutkovaných na epické parametre. Rozkúskovaný štýl vyprávania, kde v každej novej kapitole pribúdajú ďalší a ďalší hrdinovia až je ich viacej než vo finále Avengers a valia sa na zloduchov doslova ako tsunami. Existuje dva a pol typu Mayovských hrdinov. Tí prví sú takmer dokonalí, teda chytrí, spravodlivý, skvelý zálesáci i strelci, akurát viac či menej podivný, napr. chlap v koženom vreci zvaný Tetka Drollová. Tí druhý sú potom úplne dokonalí, plus krásny a statný a tí čo sú deutsche majú bonus a v dokladoch pečiatku Übermensch. To z dejového hľadiska v zásade ruší akékoľvek napätie, pretože hrdinovia obvykle poznajú plány záporákov ďaleko dopredu, pohodlne narafičia megapasce a špatoši tak môžu jedine nadávať a ustupovať s dlhým nosom. Keď zloduch vôbec nemá šancu skórovať, maximálne vyrývať, stáva sa z neho len otravná mucha. Že Cornelovi ( ku ktorému sa cestou z neznámich dôvodov pridávajú zástupy tulákov a vagabundov aby to vyzeralo že predstavuje nejakú hrozbu ) postupne prišijú snáď každý zločin a krivdu ktorá sa stala niektorému z hrdinov to nezachráni, len som čakal kedy ho ešte obvinia z vraždy Cézara a Ötziho. Prvá polovica knihy mi tak prišla dosť nevzrušivá, ale potom sa to nečakane zlepšilo s príchodom Shatterhanda a jeho Llano Estacado party, lebo Utahovia prahnú po krvi belochov stráááášne moc a nehodlajú brať ohľad na to že je Oldo priateľom červenokožcov. A vtedy to konečne dostane nejakú ozajstnú príchuť, keď sú hrdinovia v silnej nevýhode a musia napínať svoje šunkové závity aby si vyjednali aspoň akú takú nefér šancu bojovať o život. To je hneď iná plechovka redbullu. Záver ale opäť sklamal, lebo bol viac obchodný než akčný, o Cornelovi stratenom mimo záber nehovoriac. Uff, musím povedať že som mal trochu vyššie očakávania. Ono to nebolo zlé, len sa nedalo ignorovať všetky tie koniny, klonovaných zálesáckych parťákov ( tučný a chudý, hrbatý a veršujúci... ) a fakt že sa všetci v tej veľkej Amerike neustále len tak stretávajú keď vandrujú prériami. P.S. nechcem budiť nejakú kontroverziu, ale jeden z indiánov sa volal Nintropan-Homoš...

6 09.03.2021

Tak predovšetkým, videl som film , takže pointu na ktorej to celé stojí ( visí ) som teda dopredu poznal. Paradoxne si však myslím že práve vďaka tomu som si celú tú absurdnú historku o geniálnych detských vojakoch užil viac než keby som nemal o ničom šajnu. Inak by to bola vlastne iba nekonečná tortúra hlavného hrdinu, z ktorého chcú v hviezdnej akadémii vycvičiť spasiteľa ľudstva čo narobí vesmírnu paštétu z nenávidených a obávaných mimozemšťanov zvaných Termiťania. A tak podstupuje nezmyselný, frustrujúci dril na hranici šialenstva ( plus tolerovaná šikana ), aby sa stal dokonalou fašírkou z vojenského mlynčeku na mäso. Všetky tie siahodlhé popisy cvičení v beztiažovom stave, bojových formácii, taktík a simulácií by ma asi tiež požuvali, ale vedel som že dôvodom je jedine to aby mohli velitelia Enderovi na pokraji kolapsu chrstnúť do tváre čo sa skutočne stalo. Rozhodne intenzívny zážitok, ktorému by som mohol vyčítať dve veci. Za prvé linku s Enderovými súrodencami, taktiež geniálnymi detvákmi ktorí cez nejaký kvázi facebook hodlajú ovládnuť svet. Nápad že nejaký vyčúraný prckovia spôsobia politický chaos svojimi chytráckymi komentármi je rovnako idiotský ako zbytočný, lebo kniha by sa bez tohto prvku nijako nezmenila. No a za druhé je to mysticko hipisácky epilóg, ktorý mi zároveň vnukol obavy aby sa ďalšie diely nezmenili v nejaké nábožensko filozofické blábolenie. Ale tento prvý zárez mal silu, aj keď plný počet nedám.

4 06.03.2021

Túto knihu neomylne ťahajú zavedené postavy ktoré robia presne to čo majú, takže si človek možno ani nevšimne že príbeh je pod všetkým tým nánosom hlášok, narážok a urážok v podstate taký chudokrvný a obyčajný. Story o tom ako sa z mora vynoril bájny stratený ostrov a vyvoláva vojnový ošiaľ by mohol byť solídne vyhecovaný absurdistan, ale nakoniec je to len o tom že mocný chcú vojnu lebo sú proste blbci. Smrdutý Morporský výkvet versus handráci z Turbanistanu určite nie sú vrcholom Zemeplošských eskapád, ale hrdinovia sami o sebe sú našťastie dostatočne vyšinutý, chrlia zo seba prúdy perál, dedukčných nezmyslov a vo svojej najlepšiej tradícii sa vzpierajú autoritám. Teda okrem Nobyho a Freda, ktorý sú nútený na ponorkový výlet so samotným Vetinarim a tam im žiadna vzpurnosť nepomôže, lebo patricij dokáže umne vydrbať aj so svojim vlastným obrazom v zrkadle a otočiť somára v úzkej chodbe. Strážnik Navážka všetko rieši štýlom "Hulk Smash", Angua ňuchá a hryzie, Elánius urobí čokoľvek aby sa vyhol svojim lordským povinnostiam a Karotka by dokázal presvedčiť Hitlera aby sa venoval dobročinnosti. Takže aj keď mám výhrady voči vcelku neduživému príbehu, tak nuda to sakra nebola a nápad zastaviť vojnu tým že zatkneme obe armády má gule. A Noby asi tiež aj keď si užíva prestrojenie za mimoriadne škaredú brušnú tanečnicu.

7 28.02.2021

Ako popísať zrozumiteľne dej tejto knihy niekomu kto ju nečítal? Zem je po vojne s Titáncami, nerodia sa deti ( za čo môžu číňania! ) a ľudia hrajú hru zvanú blafák o vlastníctvo rôznych miest. Dôvod na túto hru je, že Titánci vraj obľubujú náhodný presun majetku. Jeden z hráčov je zavraždený, hlavný hrdina má výpadok pamäti a zažíva halucinačné výlety pri ktorých všade vidí maskovaných emzákov. Plus naštvaný psionici, zbesilá telekinetička a zákulisný súboj medzi Titanskými frakciami... Je to zábava číťať a psychotická nepredvídateľnosť tomu dodáva grády, akurát som zo skúsenosti tŕpol či sa to celé nakoniec nevyvinie v makový trt. Nuž nie tak celkom, ale po tom čo začalo ísť do tuhého a ľudský protagonisti boli vtiahnutí do skutočnej planetárnej hry o... neviemčo, tak to hodí spiatočku a vlastne sa vrátime tam kde sme boli. Nepôsobí to frustrujúco a dokonca dáva zmysel, ale predsa len by človek od Dicka chcel aby mu to vystrelilo mozog z hlavy miesto zaliatia octom. Takže fajn.

3 07.02.2021