Silmarien komentáře u knih

Jednoduchý a pritom zložitý príbeh odohrávajúci sa v pár jarno-letných dňoch. Čítala som ho len kvôli výzve, ale nepovažujem to za stratený čas. Sebemrskačstvo hlavného hrdinu bolo trochu zúfalé, ale otvorený koniec a postava kapitána Hladíka to vyvážili.

1 20.11.2018

Ďalšia kniha o Zátopkovi od "cudzinca". Kniha, ktorá sa nevenuje len jeho športovej kariére, naopak, plne rozoberá jeho život pred aj po produktívnych rokoch. Veľká časť je venovaná roku 1968 a tomu, čo bolo po ňom. Askwith hodnotí Emila nielen ako športovca ale aj ako osobnosť a v neposlednom rade najmä ako človeka so svojimi kladnými vlastnosťami i ľudskými slabosťami.
Povinná jazda pre všetkých fanúšikov, prečítala som o Emilovi už nejednu knihu a predsa som sa dozvedela dosť nového.
Nechýba poznámkový aparát a podrobný výpočet zdrojov.

3 17.11.2018

Surová, autentická výpoveď v príbehu dievčaťa, ktoré opustili dve matky. Nachádzanie samej seba cez zmätenie vlastnými pocitmi. Dva rôzne svety, každý tak odlišný od toho druhého. Prispôsobovanie sa a tichá snaha o zachovanie vlastnej identity. Priveľmi otvorený záver. Príbuzní a priatelia z oboch svetov, tragédie aj drobné radosti v roku plnom neistoty a hľadania sa.

1 11.11.2018

Úplný začiatok bol fajn... potom ma zaplavil pocit beznádeje, ktorý trval prakticky až do samotného konca, akurát, že koniec bol aspoň napínavý. Väčšina knihy sa niesla (pre mňa) v divne spomalenom duchu, mala som zlosť na Meiru, Mathera, Sira aj Therona, všetci mi prišli osprostení a namiesto toho, aby sa poriadne porozprávali, tak si vždy povedali dve vety, z ktorých si ten druhý/tretí urobil od veci záver. Celé zle :-D Takto sa napätie v deji podľa mňa neudržiava, určite to mohla autorka vymyslieť zaujímavejšie.
Koniec bol ale napínavý a prečítam si aj pokračovanie.

2 10.11.2018

Osudy autorky pred a počas druhej svetovej vojny. Strohý štýl mi miestami lahodil, inde ma rozčuľoval. Táto strohosť zvláštne kontrastovala so živými opismi ľudí, miest a atmosféry. Pohľad na okupované Francúzsko a život Židov v ňom s neustálym stresom a strachom z deportácií. Vhodné aj pre citlivejšie povahy práve vďaka štýlu, nedovolí príliš "rozbujniť" predstavivosť, takže ak si chcete prečítať niečo o druhej svetovej vojne a zároveň nemáte žalúdok na dnes tak rozšírené pamäti z koncentračných táborov, toto môže byť cesta.

27.10.2018

Nikdy som nerozmýšľala ako a kedy prišiel Arsène Wenger do Arsenalu. Jednoducho tam vždy bol. Odkedy sledujem futbal, odkedy si pamätám, odkedy sme s ocinom sedávali po večeroch pred telkou a sledovali Bergkampove parády a obdivovali francúzsko-holandské enklávy Arsenalu a Barcelony.

Toto leto som strávila nostalgicky - futbalovo, takže keď na mňa na Martinuse vykukla táto knižka ako ebook, neváhala som.

Prvá časť bola pre mňa najzaujímavejšia - čo bolo pred Arsenalom, odkiaľ Wenger pochádza, ako sa tam dostal, ako v klube zmenil pomery a zaužívané veci, prvé roky. To som nevedela, nezažila, bolo to pre mňa nové, pekný príbeh, autor sa ešte necyklil.

Druhá časť šla čiastočne chronologicky a čiastočne tematicky a musím povedať, že asi by som dala prednosť prísnejšiemu chronologickému popisu pôsobenia Wengera v Arsenale, pretože takto sa Cross často opakoval, spomínal neustále rovnaké výhry či prehry, aby na nich mohol aplikovať niekoľkokrát zopakované Wengerove charakteristické črty alebo dôsledky jeho správnych či nesprávnych rozhodnutí.

Plusom boli určite vyjadrenia bývalých hráčov, trénerov a iných funkcionárov z Premier League ako aj samotného Wengera k rôznym situáciám.

Suma sumárum slušný náhľad do života klubu a jeho dlhoročného trénera, ale od váženého žurnalistu by som po autorskej stránke čakala trochu viac.

1 27.10.2018

Recenzia s oneskorením, takže presne to už v hlave nemám, ale pamätám si pocit, ktorý som mala, keď som to dočítala a ten bol veľmi... spokojný. Napriek tomu, že vôbec nie som cieľovka tejto série, tak sa jej nedá uprieť, že sa číta rýchlo a dobre a mne sa paradoxne tieto doplnkové poviedky páčili asi viac ako celý pôvodný príbeh. Boli to zaujímavé doplnenia a drobné osobné spovede autorky ku každej kapitole tomu dodali nádych reality. Veľmi fajn.

27.10.2018

V rámci žánru celkom fajn príbeh. Nečakané dedičstvo pre mladú ženu, ktorá vyrástla v sirotinci. Anna sa stane nielen bohatou dedičkou, ale aj legitímnou šľachtičnou a časť jej novej rodiny sa rozhodne ju premeniť na svoj obraz. Ako sa s tým jednoduché dievča vyrovná?
Krásny mladý šľachtic zahrnutý v príbehu, ako obvykle. Takže klasika, kde sa hlavné postavy predstavia hneď na začiatku a vy len rozmýšľate ako ich autorka dá dohromady - v tomto prípade je to pomerne pokojný a jednoduchý príbeh, ale mne sa práve toto tempo bez veľkých a často divných dejových prevratov celkom páčilo.

27.10.2018

Mala som čitateľský blok, tak som si vytiahla niečo, o čom si myslela, že bude jednoduché, ľahké a rýchlo čitateľné, nech už to bude originálne a dobré alebo nie.

Ocitla som sa na zabudnutých planinách fantasy sveta, kde prežíva posledných osem z kráľovstva Zimy. Zimy, ktorej ukradli mágiu, zavraždili kráľovnú, odvliekli všetkých do otroctva, kde živoria v pracovných táboroch a pracujú pre slávu Jari - kráľovstva, kde vládne krutý vládca. Dvadsaťpäť ich ušlo tú noc, keď padla Zima. Z nich ich ostalo osem. Medzi nimi syn kráľovnej. Syn, ktorý nemôže byť dedičom mágie, ale môže zabezpečiť dedičku, ktorá mágiu Zimy ovládnuť môže - ak nájdu obe polovice medailónu a spoja ho. Lenže k tomu je cesta dlhá a oni už šestnásť rokov tápajú v tme... až kým... a o tom je celý ten príbeh.

Dokázala som dejovú líniu sledovať celkom dopredu, pre mňa bola pomerne predvídateľná (až na pár menších detailov), ale vôbec mi to nevadilo.
Niekoho by mohol rušiť prítomný čas a prvá osoba, mne sa to naopak páčilo, sledovať dej priamo z pohľadu Meiry bolo zaujímavé.
Samotný štýl bol čitateľný a kniha mi ubehla veľmi rýchlo, bola by to klasická fantasy jednohubka, keby som mala čas prečítať ju naraz (čo som nemala, ale aj tak to bolo príjemné). Knižka má pokračovanie, ja si ho určite prečítam.

1 27.10.2018

Pokračovanie. Ešte silnejšie.
Prerevala som pol knihy.
Zlé rozhodnutia, dobré rozhodnutia, nenávisť, láska, odcudzenie a znovu sa hľadanie.

Ďalej nečítajte, ak ste nečítali Medvědín.



"Blbci nebudou říkat, že HC Medvědín zničil Kevin, ale že ho zničil "skandál". Protože pro ně skutečný problém nepředstavuje to, že Kevin znásilnil Mayu, ale že se Maya nechala znásilnit. Kdyby neexistovala, tak by se to nestalo. V mužském pojetí světa jsou s ženskými vždycky problémy."

"Dlouhé manželství se skládá z tolika drobností, že když se poztrácejí, ani nevíme, kde je začít hledat. Třeba to, jak se ho dotýkala, jakoby ani vlastně nechtěla... Nebo jak ji jeho rty letmo políbily do vlasů, když ji míjel u kuchyňského stolu, a oba sa přitom dívali někam jinam.
...
Takže, když zmizí nikdo neví proč a lidé najednou žijí vedle sebe, a ne spolu."

"A Lifa si nevymýšlí. Tu noc s ním pak běhá po silnici tam a zpátky, dokud se nezhroutí na zem, a poté co ho Amat na zádech odnese domů, začne s ním běhat Zacharias. Když pak nemůže ani on, nastoupí další. Dva tucty pošahaných magorů, co Amatovi slíbili, že dokud bude potřebovat parťáka na trénink, nebudou kouřit ani pít.
Za deset let, až bude Amat hrát hokej profesionálně, na to nezapomene. Někteří z kluků, co tu dneska jsou, mezitím zemřou na předávkování, někteří zahynou násilnou smrtí, někteří budou ve vězení a z některých budou trosky. Ale někteři budou mít život, krásný a hrdý život. A všichni budou vědět, že tady kdysi v létě běhali pro vyšší cíl. Amat bude v televizi dávat rozhovory v angličtině, a když se ho reportér zeptá, kde vyrůstal, odpoví: "I´m from Dolina." A každej magor tady bude vědět, že na ně nezapomněl.

Neměl tým. Tak mu dali armádu."

"Bohužel tohle všechno si za pár let pamatovat nebudeme. Mnozí z nás si při pomyšlení na tyhle měsíce budou pamatovat... nenávist. Protože takhle zkrátka fungujeme, v dobrém i zlém, a vždycky definujeme dobu podle jejích nejhorších okamžiků. Takže si budeme pamatovat násilí, protože to tehdy začalo. Mluvit o tom samozřejme nebudeme, to se tady nedělá. Místo toho budeme mluvit o hokejových zápasech, abychom se nemuseli zmiňovat o pohřbech, které se konaly mezi nimi."

"Maya kývne. Jdou domů k Aně. Přede dveřmi Maya zalže kamarádce, že je v pořádku, že zvládne dojít domů sama, protože Ana se tak strašně snaží, aby všechno bylo zase normální, a Maya ji nechce zklamat.
Ale když je pak sama, sedne si na pařez a rozbrečí se. Pošle esemesku mámě. "Můžeš mě vyzvednout? Prosím."

V těchle lesích ani nikde jinde není máma, která by projela mezi stromy rychleji."

"Nikdo neví, odkud se bere násilí, a proto si rváč vždycky může myslet, že má pro své jednání pádný důvod. "Neměls mě provokovat." "Víš, jaký pak jsem." "Je to tvoje chyba. Zasloužils to. řekl sis o to."

"Mira o tej nábojnici nikdy dětem, Peterovi ani nikomu jinému neřekne. Ale když se vrátí domů, sedí oba sousedé, stará paní a ještě starší pán, v zelených tričkách na rozkládacích židlích před garáží. Dveře do domu mají otevřené, v předsíni se svítí, Mira vidí, že děda si uvnitř opřel pušku. Je starý a pomalý, puška možná není ani nabitá, ale to je jedno. Paní na Miru kývne a řekne:
"Běžte se prospat Miro. My tady jen trochu dohlédneme na provoz."
Stařík otevře termosku s kávou a řekne:
"Říká se, že tu v posledné době nějaké stěhovací firmy začaly dostávat špatné informace a jezdí na nesprávné adresy. Ale v téhle čtvrti už se to nebude opakovat."
Pár slovíček. Drobné gesto. To stačí, abychom dali najevo, že tu bydlíme taky.
A nenecháme si srát na hlavu."

"Ja vím chlapče. To je jasný. Prostě si jen budeme muset najít nový "normálně". A teď jsou tu dva druhy lidí: někdo potřebuje víc času a někdo víc rozumu. Ten druhej typ je ztracenej ale nejspíš musíme počkat na to, kolik lidí spadá do toho prvního, a pak jim to budeme moct začít vtloukat do hlavy."
Benji se vyhne jejímu pohledu.
"A vás jsem taky zklamal?"
Ramona se do hlasitého smíchu a přitom vykašlává kouř.
"Mě? Protože chceš spát s chlapama? Ty moje zlato, tebe já jsem měla vždycky ráda. Přeju ti šťastnej život. Takže je mi jen líto, že chceš spát s chlapama, protože ti rovnou můžu říct, že s chlapama k žádnýmu štěstí nepřijdeš. Ti jsou jenom na obtíž."

"Fatima vejde do hedské haly sama, ale nese si dva lístky. Sleduje zápas a vedle ní je jedno místo prázdné, místo pro Ann-Katrin. Když na led vyjede Amat, vstane a začne fandit, když vyjede Bobo, jásá dvakrát tolik. Odteď to tak bude dělat na každém zápase, kde bude hrát Bobo nebo jeho sourozenci. Ať se vrtnou kamkoli, na tribuně bude praštěná ženská, která randál za dva."

"Lidé si šeptají, ukazují, nikdo se jim však nepodívá do očí. Někdo se možná stydí, někdo neví, co jim říct. Hodně lidí by za nimi možná chtělo zajít, ale bojí se být první, kdo vstane.

A tak jich vstane rovnou pět.

Dědci. Mají na sobě zelená trička s nápisem "Medvědnín proti všem" a cestou se popichují za to, jak příšerně zestárli. Jeden z nich nabídně rámě Benjiho matce a dovede ji na své místo. Zbytek přenechá místa sestrám. Když Adri míjí jednoho z nich, ten jí stiskne ruku a řekne:
"Řekněte bratrovi, že ti, co nejvíc křičí, jsou možná nejvíc slyšet. Ale nejvíc jich není. Nás je mnohem víc."

7 27.10.2018

Príbeh o mestečku. O hokeji. Ale hlavne o ľuďoch. O všetkých typoch, ktoré môžete v priereze spoločnosťou nájsť. O tom, ako sa hľadajú výhovorky, o tom, aké je niekedy jednoduché len stáť a nič nerobiť a aké je zložité niečo urobiť. O tom, ako správne a nesprávne nie je vždy automaticky dobré a zlé.

Backman plne využíva štruktúru kapitol a údernosť vlastného jazyka, aby si získal čitateľov. Možno odhalíte tie vety, ktoré sú tam naschvál, aby ste čítali ďalej. Ale robí to dobre. A hovorí pravdu.

6 27.10.2018

Deväť príbehov detí, ktoré prežili.
O hrozných časoch pomerne ľahkým štýlom, vhodné aj pre starších školákov s patričným vysvetlením. Kedysi sme si na dejepise čítavali z rôznych kníh (je to to jediné čo si pamätám z dejepisu v sekunde až kvarte a je to zrejme preto, že som bývala jednou z tých dvoch-troch, ktorí zvykli čítať nahlas). Viem si predstaviť, že niektoré časti z tejto knihy by boli vhodným doplnkom k danej látke. Jazyk je pomerne jednoduchý, kniha sa čítala rýchlo. Hodnota zanechaného odkazu je samozrejme "neohviezdičkovateľná".

27.10.2018

Veľmi pekné a aj celkom logické ukončenie s rozumným záverom. Až mi bolo ľúto, že to už skončilo, prijala by som ešte 10-20 strán navyše, kde by som sa dozvedela viac o tom, čo sa dialo s postavami ďalej. Ale nevadí, hlavné veci vieme, väčšina z nich dopadla dobre.
Celou sériou som bola príjemne prekvapená.

2 27.10.2018

Pokračovanie v rovnakom duchu, štýl ostáva, je tam vtip, romantika, plno záhad, ktoré treba rozlúštiť, aj trochu zimomriavkových scén, pri ktorých mi nebolo všetko jedno (aj keď je samozrejmé, že to nemôže dopadnúť veľmi zle, sme predsa len v príjemnom fantasy románe pre mladšie dievčatá).
Za mňa vo svojom žánri super.

27.10.2018

Začala som to čítať v knižnici len tak a potom mi napadlo, že to mám v češtine aj v čítačke, kúpila som si celú sériu kedysi v akcii.
A bolo to naozaj dobré. Anotácie tu už sú, tak nejdem písať k deju, ale je to milé, teenagerské, ľahké čítanie, ktoré ma zabavilo. Nebolo to bezduché, ani príliš hlúpe, bolo tam trochu nadsadenia, hlavne v tých zamilovaných častiach, ale tak, aby to akurát nevadilo. Malo to vtip, naozaj mi to v tieto dni dobre padlo.

Hneď som zhltla aj obe pokračovania.

1 27.10.2018

Knihu som otvorila náhodným výberom v čítačke a po pár stranách som si myslela, že to zas zavriem - šesťdesiatročná žena, čo sa snaží neúspešne spáchať samovraždu, lebo je 41 rokov vydatá za muža, ktorý si ju neváži a len ju ponižuje. O čom tam autorka chcela písať na vyše 300 strán, som netušila. Ale pochopila som. Príbeh má pomerne klasickú líniu. Žena odíde a nájde sa tam, kde sa väčšinou takéto stratené ženy nájdu - do zabudnutého kúta Francúzska, kde môžu variť (ako inak!) a znovu nájsť svoju osobnosť a ženskosť. A je fuk či ste mladé dievča so zlomeným srdcom z prvej lásky, 30-ročná žena, ktorú vyhodili z práce alebo rozvádzajúca sa štyridsiatnička, ktorá prišla na manželovu neveru. Funguje to rovnako aj u 60-ročnej Marianne, pretože láska... poznáte to. A my spolu s Marianne spoznáme rázovité Bretónsko s jeho rovnako rázovitými postavami - starým Simonom, ktorý túži po Colette. Paulom, ktorý sa Bretóncom nenarodil, ale stal sa ním a hoci delí ženy na tri kategórie, tak celý život skutočne miloval len jedinú... a aj tú nechal odísť. Yannom, ktorý celý život maľuje dlaždičky. Pascale, umelkyňa, ktorú dobieha zradná choroba. Ericom, ktorý ju aj po desaťročiach nadovšetko miluje. Genevieve, ktorá nemôže zabudnúť na 35 rokov starú zradu. Alainom, ktorý už roky žije na druhom brehu a dúfa, že sa raz bude môcť vrátiť... postáv je tam priveľa.

Jazyk je pekný, príbeh plynie pomaly, ale človek tak vždy dopredu vie, ako to asi dopadne. Mne tam len v závere mojimi očakávaniami zamávala jedna postava, ale napokon sa všetko skončilo tak, ako som si myslela. Ale čítalo sa to pekne :-)

1 27.10.2018

A tak ostal štvrtý brat, aby si našiel manželku. A aby to nebolo také jednoduché (lebo to u Jude nikdy nie je), aj Elizabeth je tvrdohlavá až hrôza a navyše je z rodu nepriateľského.

A zazvonil zvonec a rozprávke je koniec.

27.10.2018

Klasika v rámci žánru. O tom ako si tretí brat manželku našiel. Tvrdohlavú rovnako ako manželky jeho dvoch starších bratov - ako inak. To by ani nebola Jude. Viac k tomu asi ani nemám čo napísať. Všetko dobre dopadne :-)

27.10.2018

Dobre, moja chyba, možno som nemala hneď čítať pokračovanie, lebo už sa mi tie tvrdohlavé hrdinky a tvrdohlaví hrdinovia začínajú trochu prejedať.
Ale úroveň si aj tento príbeh udržal, má všetky klasické náležitosti tohto žánru a viac od toho netreba čakať.
Prvý príbeh bol o najstaršom Gavinovi a jeho Judite, tento druhý sa odohráva v podstate hneď po skončení, druhý brat Steven na záver prvej knihy odchádza do Škótska za nevestou ktorú mu vybral kráľ. V druhej knihe na začiatku sa nachádzame práve pri tomto putovaní. Stevenovi sa budúcou manželkou veľmi nechce, čaká pohromu... lebo veď zemanka klanu musí byť nejaká mužatka. To by sme ale nesmeli byť v knihe Jude Deveraux. Bronwynn je samozrejme takmer nadpozemsky krásna... atakďalej, domyslite si opäť úplne VŠETKO :-D

1 27.10.2018

Tak... tento druh literatúry čítavam už málo, ale v rámci nejakej akcie som si kúpila celú "zamatovú" sériu a pred nejakým časom mi bolo tak strašne zle, že som potrebovala naozaj niečo úplne ľahké, tak som siahla po klasike v tomto žánri - Jude Deveraux, väčšia klasika už asi ani neexistuje.

Malo to úplne všetky klišé tohto žánru, ktoré existujú. Fakt všetky. Rozmýšľala som, čo všetko sa podarí Jude napchať do strán, ktoré tejto knihe venovala. Či tam budú nekonečné opisy krásnej hlavnej hrdinky a mocného hrdinovho tela, koľko priestoru sa venuje ich vzájomným romantickým chvíľam a naopak potom ich hádkam (lebo to musí byť). Či hlavnú hrdinku unesú alebo naopak, či ona pôjde zachrániť svojho nenávideného vyvoleného a kedy im obom dôjde, že sa milujú až za hrob. Koľko tam asi bude žiarlivostných scén a či sa dostaneme aj k nejakému súboju alebo aspoň rozbitej držke.

Bolo tam samozrejme VŠETKO.
Takže presne to, čo som potrebovala, aby som vydržala tie dve potrebné hodiny do ďalšieho ibalginu.
Hodnotenie za tri v rámci žánru, tieto knihy sa našťastie nehrajú na nič viac ako príjemnú romantiku na spokojný večer, takže si 3 hviezdičky pokojne zaslúžia.

1 27.10.2018