shaunee komentáře u knih

A keby viem dať ešte nižšie hodnotenie, tak ho dám, lebo veľa horších kníh som nečítala. Zvládla som 14% a hoci zvyčajne nedočítané knihy z Goodreads vyhodím a nevyjadrujem sa tu k ním, k tejto mám veľa čo povedať.

Začnem jediným pozitívom - štýl písania je... použiteľný. Reálne si viem predstaviť, že by autorka bola schopná napísať v pohode knihu. Ale čo z toho, keď je všetko ostatné zle?
Niekde som počula, že písanie tejto knihy trvalo dva mesiace - zrejme hodinu denne a do toho rátam aj epizódu seriálu a prestávku na záchod. Keby knihe venuje mesiace, či možno roky, miesto spísania všetkých možných stereotypov a odfláknuteho deja a postáv... mohla by napísať niečo pomerne kvalitné, lebo ten potenciál a talent tam je. Toto mi prišlo ako "potrebujem nutne peniaze, tak napíšem prvú vec, čo mi napadne bez ohľadu na kvalitu".

Hlavná postava je neskutočne nesympatická a detinská. A trápna (čo je prívlastok, ktorý bol na prvých 3% spomenutý asi 10x - a to nepreháňam. Keby hráte drinking game, tak do piatich minút máte otravu alkoholom). Toto je prvá YA kniha, kde má hlavná postava 5 rokov - alebo sa tak aspoň správa. Plus jej vek som nikde nezachytila (ale nedá sa povedať, že by som hltala každé jedno slovo). A keď už spomínam moju neznalosť, tak nemám šajn, kde sa to odohráva. Vo fiktívnej krajinke, kde chodia päťroční na strednú? Who knows. Dávalo by to zmysel jedine vtedy, keby ide o pomocnú školu a to by bola riadne necitlivá reprezentácia.
A to, že má "kamarátku", s ktorou dva roky sedí v lavici, ktorá je tam pre ňu a pomáha jej a ona o nej nič nevie, lebo nikdy sa neobťažovala ju spoznať, až kým sa to teraz nehodilo jej...
Moja teória je, že autorka si pri každej situácii povedala - Ako by sa k nej postavil normálny človek? Ako by asi reagoval? A potom spravila pravý opak.

Ďalej tu máme dvoch chalanov - dokonalého Travisa, ktorý sa otáča za každou sukňou (čo je napísané ako niečo dobré), ale je nezaujímavý, nudný a poslušný ako psíček. Bol vo viacerých scénach v tých 14%, ale jeho povaha je úplne nijaká. Doslova len postava stvorená ako objekt Meinej túžby, ale rovnako by mohol byť aj pekným peračníkom.
Ďalej je tu Liam, pri ktorom som po 20. stranách zistila, že oni sa s Mei neznášajú. Dobre, že mi to autorka povedala, lebo na základe deju a ich interakcie by som to nikdy neuhádla, nakoľko si venovali dosť veľa pozornosti. Ich dynamika bola ale aspoň málinko zaujímavá. A že si navzájom pozerali do okien... to nie je ani trochu creepy.

S kamarátkou sme viedli diskusiu, či je toto dobrá kniha vrámci žánru. Ja som však spomenula autorky ako Kasie West, Kelly Oram, či Zuzka Šulajová, ktoré sú jasným dôkazom, že aj dievčenský román (ako by sme to kedysi nazvali) sa dá napísať inteligentne, milo a vtipne. Kamarátka potom poznamenala, že to bol asi ciel aj pri tejto knihe. Nuž, možno, ale ciel a realita okolo seba neprešli. Realita je v Čechách, Ciel v Austrálii a ani jeden z nich neopustil svoje miesto.

Koniec som si nechala naspoilerovať od inej kamarátky a ukázalo sa, že som ho uhádla na 8%.

Spomínala som už, že to bolo horšie, než kniha, ktorú som doteraz považovala za najhoršiu knihu roka? Tam som sa aspoň párkrát zo zúfalstva zasmiala, tu som sa akurát rozčuľovala celých dlhých 14%. Fakt som nečakala zázraky, ale vedzte, že táto kniha by NIKDY nevyšla, keby Ola nepracovala pre Albatros Media. Rukopis by skončil v koši po prvých vetách. V poďakovaní sa píše: Mohla bych poděkovat těm více než 20 000 lidí, co si přečetli storku, která je základem této knihy. Bez vás bych nikdy neposbírala dostatok odhodlání k tomu hodit ty chaty na papír a napsat k nim nějakou omáčku - aspoňže teda Ole nechýba sebareflexia, lebo nič viac ako odpad omáčka tá kniha nie je.
Úprimne, to poďakovanie ma bavilo ako jediné.

47%. Takmer polovica. Viac sa nedalo.
Ugh. Ani neviem, kde začať.
Sunshine (ktorú som rýchlo prekrstila na Slunku ako z Krverůže. Rovnaké meno, rovnaká úroveň knihy.) mala 26, bola panna a ako trinásťročná puberťáčka bola zbláznená do speváka zo svojej obľúbenej kapely. Fajn, s tým posledným sa viem stotožniť.
Veľmi rýchlo a nepríjemne ale zisťuje, že je Damien totálny arogantný hajzel, ktorý sa zaujíma len o seba. Opäť, s tým posledným sa viem stotožniť, tiež som sebecká, ale toto už bolo moc.
Po nehode Damien prichádza o zrak, má kopu ďalších zranení a Slunka sa stáva jeho opatrovateľkou. On nemá šajnu, čo jej spravil v minulosti a postupne sa zamiluváva do Slunky.
What. The. F*ck.
Toto tu bol jeden z najnezdravších a najabsurdnejších vzťahov, s akými som sa kedy stretla. Len nech si z neho niekto, preboha, neberie príklad. Odmyslíme si fakt, že ona bola neskutočne pitomá krava a on neskutočný idiot.
On sa ju stále snaží dostať do postele, ona ho odmieta. V ďalšej sekunde nad ním vzdychá, ako je úžasný.
Hej, veľmi. Aj keď ju ''miloval'', absolútne nebral do úvahy jej pocity a správal sa k nej ako k úplnej handre. A ona? Slunka je presným opakom slova dôstojnosť, to slovo a jeho význam pred ňou všetci evidentne držali v tajnosti. Nehovoriac o tom, že sa rozrevala na každej druhej strane.
Je úplne nepochopiteľné, čo na ňom videla a ešte po tom, čo jej spravil. Obe postavy sa správajú absolútne nelogicky, celý príbeh je totálne absurdný a pôsobí ako fanfiction z wattpadu. Nebolo na tom nič romantické, skôr som z toho časom začala byť dosť znechutená. Musím však povedať, že niektoré scény boli fest vtipné. Škoda, že to nikdy nebol zámer. Ako piatok trinásteho. Tam som dostala riadny výbuch smiechu, koľko negatívnych udalostí tam Monika zvládla napchať. Smiala som sa vždy na tých najnevhodnejších miestach. Ak to bolo myslené ako paródia, dopadlo to skvelo. Ak nie... Problém.
Aspoňže kniha končí primeraným happyendom, s ktorým som spokojná, aj keď o ňom viem len z anotácie druhého dielu, keďže som nebola schopná sa o nemu reálne dopracovať.

Táto kniha je ako Game of thrones. Najprv fantastická a potom príde koniec a ja som si vravela, že či je toto akože všetko a či kvôli tomu som čítala do pol štvrtej v noci.
Táto kniha je tak strašne underwhelming pre mňa, ako sa len dá.
A pritom som čakala, že táto kniha sa mi bude naozaj veľmi páčiť, lebo vyzerala výborne a je propagovaná ako paranormálna Agatha Christie a tú ja zbožňujem.

Potenciál to malo fantastický! Malo to veľmi originálny nápad, bolo to napínavé a ja som naozaj potrebovala vedieť, ako sa to končí. Autor to rozohral tak, aby ma po celú dobu poháňala obrovská zvedavosť.

No zároveň mi veľmi nesadol autorov štýl - a to už od prvých strán. Jeho štýl je veľmi zdĺhavý, množstvo zbytočnej vaty a keby mala kniha o 100-150 strán menej, tak jej to len prospeje. Aj z toho dôvodu, že keď čítate o niekom, kto jeden deň prežije 8x, tak napriek autorovým snahám je to často repetatívne.
Ale v pohode, až do konca som sa motala okolo 3,5*. Ale potom prišli záverečné strany a to bolo len jedno wtf.

Takto, čo sa týka samotného detektívneho prípadu, tak ten bol veľmi zaujímavý a aj pomerne dobre spracovaný, hlavne vďaka tomu ako bol zamotaný. Odhalenie som uhádla čiastočne, ale z toho ani veľmi neviním autora - bolo to skôr o tom, že som už prečítala veľa detektíviek a je len obmedzený počet šokujúcich odhalení, čiže sa zvyknú opakovať. Takže to bolo fajn, i keď motív prvej vraždy úplne absurdný. Ale nič, čo by mi vyrazilo dych.

No ale potom tu je to celé s Annou. To mi prišlo ako tá najväčšia absurdita a celkovo mi prišiel potom Aiden, že je tak mnohonásobne väčší kretén, než za akého som ho považovala.

Potom je tam viacero logických dier, ktoré vychádzajú zb manipulácie časom, ktoré nedávali zmysel.

A teraz to, čo mi znížilo hodnotenie najviac, keď som si to nechala uležať v hlave - celé to veľké odhalenie čo sa deje, prečo sa to deje. Keď si odmyslíme, že presne toto som už videla v seriáli, kde to bolo navyše zvládnuté omnoho lepšie. Ale AKO sa to deje? Akým spôsobom to funguje?
Netuším.
Keď už autor si vymyslí niečo tak extrémne komplikované, tak je nutné, aby mal vysvetlenia a nebolo to, že 'lol, domyslite si'.

Na konci knihy bolo strašne lenivé písanie a celkovo mi prišlo, že autor to celé zamotal sám sebe a už netušil, ako sa z toho má vymotať. Takže sorry, mnohé dôležité veci sa nedozviete. Nehovoriac o tom, ako sa správal k postavám a aké prostriedky si zvolil, keď už nechcel, aby mu v príbehu viac zavadzali. V prípade tejto knihy si autor, ako sa vraví, odhryzol viac, než vie požuť.

Zato táto slovenská obálka patrí k mojim najobľúbenejším vôbec.

3 09.02.2021

Zlepšujem sa, toto som čítala až skoro do tretej v noci :D
Ale ono sa nedalo prestať, bolo to ako droga a ja som proste potrebovala pokračovať. A teraz potrebujem ďalšiu dávku.

Takto, knihe som začala venovať viac pozornosti preto, že som sa skamarátila s autorkou... a tak sme si robili srandu, že si nebudeme kaziť vzťah tým, že si tú knihu prečítam. No mne to nedalo a síce som mala tušenie, že kniha bude fajn (lebo Miška je fakt vtipná a neraz na správami rozosmiala), no obe sme počítali s tým, že to zdrbem pod čiernu zem (aby som parafrázovala naše správy) a ja som rozhodne nečakala toto.

Úprimne, kniha nebola dokonalá a mala chybičky krásy. Napríklad priveľmi unáhlená prvá kapitola, kde bol zahrnutý v podstate celý doterajší Júliin život či opisovanie toho, či si kedy obliekla (už som čakala, že tam bude aj látka, z ktorej je to vyrobené) - mala skvelý vkus, ale čitateľa proste nezaujíma každý outfit (ak nie je niečím špeciálny.)
No v konečnom dôsledku toto boli len detaily, lebo ako sa vraví, kniha mi odpálila dekel (ja vlastne netuším, prečo sa to tak hovorí, lebo vždy mi to evokuje záchod ????????)

A nakoľko moje nadšenie z knihy je veľké a je problém zorganizovať si myšlienky, rozhodla som sa ich proste písať v bodoch.

1. Počas čítania knihy som bola v troch rôznych stavoch - škerila som sa ako idiot, chichotala sa ako nevybúrená puberťáčka alebo som sa nahlas smiala. Mimochodom, ja sa pri knihách smejem nahlas veľmi zriedkavo a tu to bolo veľmi časté.

2. Všetky hlavné postavy mi okamžite prirástli k srdcu a pripadala som si, ako by boli skutoční. No mojim favoritom bol Adam už od samého začiatku a to aj napriek tomu, že spočiatku sa vo svojich vnútorných monológoch venoval len tomu, že mu stojí vták.

3. Chémia medzi Júliou a Adamom bola neskutočná. Oni sa na seba len pozreli a bolo to viac sexy, než akejkoľvek porno, čo som kedy videla. Takýto efekt na moje telo nemala žiadna kniha snáď od vtedy, čo som v 15tich čítala Fifty shades a to som bola vtedy nevinný, neskúsený kvietok (rafinovane som sa vyhla slovu nadržaná, lebo som slušné dievča). A to je v celej knihe jedna (a pol) sexuálnych scén - čiže žiadne porno, ale skutočný príbeh.
Kiežby som raz malá niekoho, s kým by som mala takú veľkú chémiu #lifegoal

4. Príbeh je zaujímavý v tom, že hoci nepôsobí ako niečo veľmi originálne, tak vlastne si nie som istá, čo som čítala niečo, čo by sa takto venovalo téme lásky k zadanej osobe a všetky tie dilemy, čo človek v takej situácii má. Zvládnuté na jednotku.

5. V istých smeroch to bolo pre mňa veľmi relatable, lebo niektorými vecami som si sama prešla v nejakej forme.

6. Motorkársky svet bol fascinujúci a opäť pre mňa neopozeraná téma.

7. Keby som mala ďalšiu knihu, tak sa do nej pustím hneď teraz a je jedno, že je takmer pol štvrtej a ja by som vôbec nespala.

Toto bol autorkin debut, chápete??? Lebo ja nie. Zamilovala som sa do tej knihy, do tých postáv a predčila všetky moje očakávania. Je to skvelé, vtipné, sexy a realistické.
Prečítajte si to.

2 25.11.2020