Radoľa
komentáře u knih
Nespíš a nežne zapieraš
Ivan Kolenič
Básnik je hladný. Aby čosi zarobil, rozťahuje slová do zdrobnelín a kvetnatých výrazov, plných archaizmov, biblizmov a iných onanizmov.
Celok (našťastie útly) je zložený z troch častí po XI básňach, úvodu a záveru. Cyklus vyznieva ako lásky žiadostivý lačný manifest riadne zhuleného apologéta štúrovskej básnickej omladiny.
Veď, koniec-koncov posúďte sami. Kúsoček sem capnem:
"A prs tak ľstivo hnedý ani po ukradomkách
nesmel som jej baláchkať, čipčúlence gatiek
cundriak ktorý ti strhával?
Len rosa nocísk piaďku tôňok jej
obšmietnutím lanárila sopľošsky.
Prečo sa mi mrška odoprela?
V lebienke mojej kto zafúka do mrákav?
(záver básne č. IX z tretej časti básnického cyklu pomenovanej Nič neľutujem)
Nový atlas húb do vrecka
Pavol Škubla
Neoceniteľný spoločník cestou lesom. Z vreckových brožovaných atlasov asi najlepšie prispôsobený hubám, ktoré možno nájsť v karpatských slovenských horách, luhoch a hájoch.
Kopa zaujímavých pridaných informácií. Vďaka tejto knihe sa napríklad roky v jedle vyhýbam pečiarkam (šampiňónom) - asi najpoužívanejším reštauračným hubám v Európe. Autor o nich píše píše: "Dlho sa pokladala za veľmi chutnú jedlú hubu, ako väčšina pečiarok. najnovšie výskumy však ukázali, že všetky pečiarky obsahujú agaritín, ktorý má karcinogénne a mutagénne účinky, a preto nijakú pečiarku nemožno odporučiť na konzumáciu."
Dubček – kontroverzná osobnosť
Tomáš Ferenčák
Nejde o to, že autor knihou objavil Ameriku. Teda niečo, o čom všetci vedia. Že Alexander Dubček bol telom aj mysľou presvedčený boľševický aparátčik. To by nevadilo. Ani to, že autor ako mladý "odvážny historik" nemá rád komunistov a zvlášť tých z roku 1968.
Čo vadí a veľmi je, že jednoducho autor nemá literárny talent. Kniha sa číta otrasne. Je napísaná neživotným, strnulým jazykom, bez kúska citu. Veď áno Dubček bol komunista, to všetci vieme. Zároveň však, na rozdiel od stoviek iných aparátčikov, mal aj srdce a úsmev. To presvedčilo ľudí. Preto stáli za ním. A práve táto synergia viedla k uvoľneniu tuhých boľševických oprát. A na tom mal Dubček nemalú zásluhu. Preto tie fotky v plavkách, ako skáče z mostíka do bazéna, preto rozžiarená Marta Kubišová a Iva Janžurová, čo ho prišli potešiť darčekmi pred rokovaním, preto dubčekovské rožky.
Ferenčák úplne ignoruje túto podstatu. Dôvody vedúce k masovej obľube socializmu s ľudskou tvárou, sú v publikácii úplne ignorované. Tá atmosféra spontánneho, nedirigovaného prijatia boľševickej verchušky verejnosťou, priam tryskala z novín (stačilo si len prečítať Mladý svět 68, slovenské Revue svetovej literatúry s hipisáckym komixom Barbarella, Knižný magazín s aktami a odvážnymi článkami, humoristický Roháč, či aspoň vypočuť si pikantne vulgárne piesne popredných slovenských umelcov (Dibarbora, Labuda, Krajíček, Hammel, Kolínska...) nahraté v hudobnom štúdiu na Leninovom - dnešnom Jakubovom námestí, označené ako Silvester 1968). Brežneva išlo od zlosti poraziť práve kvôli spontánne príjimanej občianskej radosti z komunistickej vlády. Tomu, čo on nikdy nedokázal, musel jednoducho už len z prostej žiarlivosti prejsť tankami po chrbte.
Nie. Nič z toho autor (TF) neurobil, úplne opomenul tieto kľúčové, emočne - kultúrno, publicistické aspekty krátkodobo nadobudnutej skoro úplnej slobody, umenia zbaveného cenzúry. Juraj Puci nadšene šľapal pešo naprieč Česko-Slovenskom, aby o kultúrno spoločenskom vzopätí podával pravidelné týždenné info. Ale Ferenečák do žurnálov a umeleckých publikácií, ba ani do humoristických časopisov nenahliadol. On fokusovo vidí len zaprášené archívy schôdzí ústredného výboru a ťahá nudné, strnulé a zaprášené hárky z archívov. Ktoré dávno každý pozná.
Poučenie z krízového vývoja, táto krajne tendenčná boľševická publikácia je zaujímavejšie a šťavnatejšie napísaná, než tento upotený, strnulý blábol.
Osobne som autorovi povedal, že z celej knihy sa mi páčila len poznámka pod čiarou, kde spomenul Plastic People of The Universe. Zvyšok o ničom. Avšak za tých Plastikov si Tomáš F. hviezdičku zaslúži.
Vy iste pochopíte
Claudio Magris
Pútavá, nevšedná i otvorená láskyplná úvaha o nemožnosti obnoviť fatálne ukončený vzťah. Nielen o nemožnosti obnovenia, ale aj o dôvodoch nemožnosti nadviazania dialógu o pomeroch za polopriepustným zrkadlom podsvetia.
Slovenský preklad by si zaslúžil oveľa dôslednejšiu redaktorskú úpravu. Najmä v druhej polovici knihy sa do očí bijúce gramatické chyby nachádzajú na takmer každej strane.
Autentický kulovátor
Vít Kremlička
Graficky krásne vydanie samizdatovej prvotiny autora. Datované rokom vzniku básní: prevažne 1981 a v doslove uvedenom dátume vydania: 5. mája 1982. Vtedy vyšla zbierka v náklade 25 kusov.
Hravé, zväčša rýmované básničky s osobitým, zväčša do čierna a absurdna ladeným humorom. A aby som tu len plano nekomentoval, dám drobnú ukážku.
Zpěv XI. (úryvok) :
"Chrchly a mrmly mi pokryly hlavu.
Bezděčné slovíčko ranilo krávu.
Veřejnost chystá se posloužit právu.".
Sex není zadarmo
Chester Brown
Urputnej snahe obhájiť pravidelný platený sex ustúpila kvalita komiksu. Dejová aj výtvarná. Chatrný dej s monotónne sa opakujúcimi príbehmi sprevádza rovnako jednotvárna kresba. Autor však vo svojej únavnej snahe stále nemá dosť. A tak, aby presvedčil čitateľa o svojej myšlienke, že chodiť za prostitútkami je veľmi vhodná alternatíva klasického vzťahovo párového žitia (a je jedno či na jednu noc, týždeň, mesiac, roky alebo celý život), tak v závere opúšťa kresbu úplne a zaplavuje čitateľa spústou síce kontextuálne zaujímavých faktov, ale vo výsledku rovnako nudiacich, ako zvyšok obsahu obrázkového príbehu s inak veľmi trefne, pravdivo a lákavo znejúcim názvom.
Hviezda jasná
Maxim E. Matkin
Zručne napísaný, no obsahom štandardne priemerný útly román o vzťahoch. Hlavnou postavou 20 ročná čašníčka. Hľadá svoje miesto v rodine, krívajúcom vzťahu, nových zoznámeniach v hlbinách mestskej noci a nakoniec: aj vo svojom profesnom smerovaní. Nečíta sa to zle. Názvy kapitol sú zároveň celkom vtipnými radami hrdinkinej maminy. Ako každý doteraz mnou čítaný Matkinov román, aj tento patrí k jemne lepšiemu priemeru. Zopár vtipných slovných obratov, súčasný jazyk, presný opis reálií aj vzťahov. S trochou idealistického ženského nadhľadu.
Poznámka: Za utajenou identitou mena Maxim E. Matkin sa údajne skrýva spisovateľka, režisérka, autorka divadelných hier a publicistka Eva Borušovičová. Jej fotka tváre zdobí obálku knihy Hviezdy jasnej.
Neviem, či je to pravda. Každý, čo len trochu "vraj literárne znalý bratislavských literárno-umeleckých pomerov" túto údajnú zjavne odhalenú identitu vytrubuje do sveta. Nielen po pár pivách, litríku vínka bratislavskieho spod karpatských žírnych viníc, či po pár poldecákoch myjavskej slivovice, ale aj kadekde hocikedy po internete. Týmto statusom som sa k podobným týpkom pridal i ja. Hoci, mám pochybnosti, istý som si nie.
Viem len, že spisovateľ Peter Pišťanek sa svojho času vyjadril, že Matkina osobne pozná. A že o ňom môže povedať len toľko, že strašne veľa znesie. Alkoholu.
Drsný sbohem
Frank Miller
Atmosféra, dej, drsné hlášky, double femme fatale. Čiernobiela kresba nie je vždy jednoznačná, hoci dobrú úroveň si, drží komix ako celok aj vďaka tejto na prvý pohľad nezjavenej realite záberu. Vo výsledku mi všetky spomenuté znaky tohto komixu, presláveného aj predlohu si ctiacim filmovým spracovaním, prišlo celé také marlowovské. Ako z americkej drsnej školy (hoci detektíva tu nevidie - len rozzúreného naštvaného hrdinu na liekoch).