mrksik komentáře u knih
Odhliadnuc od toho, že tá kniha vyzerá, ako keby ju napísal dyslektický puberťák, dobre demonštruje vnútorné pochody - beznádej i bezmocnosť - človeka na vrchole potýkajúceho sa s depresiou. Podľa Styronovej Sophie a zrejme i mnohých iných "nezaslúžene nešťastný" chlapec s úžasným talentom, podľa mňa však pekný príklad toho, že genialita nie je zadarmo.
(Na Ronniem ma fascinovala jeho submisivita vo vzťahu k ostatným ľuďom - otec hovorí, Del hovorí, psychoterapeuti hovoria, odborníci hovoria - a čo hovorí Ronnie?)
Eros a Thanatos, to je už aké psychoanalytické klišé... lenže niekde tam na pomedzí ako si to medzi sebou rozdávajú vášeň a smrť, píše Wheelis niečo, čo ho presahuje. "Hleďte na rozumného muže. Pozorujte ho při práci. Celý život zápolil se svým problémem. Rozřeší ho zde v jedné podobě, a on se objeví jinde v jiné, jako by to byl úplně jiný problém. Ten muž už začíný být velmi starý, když konečně pochopí, jaká je pravá a jediná povaha tohoto problému: neví, jak žít." Wheelis tne hlboko dovnútra. Do seba, i svojich čitateľov. Nie je to príjemné, miestami sa to číta aj dosť na prd, ale v istom zmysle je ono Naslouchání skutočne krásne. Hm.
Drásavá kniha. Naprosto zdrvujúca vo svojej intimite a otvorenosti. Nepáčila sa mi. Ale priťahovala ma šialene.
Dosť dobre najlepšia kniha o koučingu, ktorá mi prešla rukami, rozhodne ju však neodporúčam vnímať ako učebnicu v zabehnutom slova zmysle. Hoci v nej sú popísané niektoré z techník (a je veľmi osviežujúce, ako autorka pracuje s expresívnymi terapiami), na začiatku praxe by som sa na ne príliš spoľahnúť nemohol. Táto knižka má však v sebe niečo omnoho silnejšie (a podľa môjho názoru pre koučing dôležitejšie) - autentický záujem, vzťah, odvahu prekračovať hranice, nechuť uspokojiť sa s "tabuľkovými" definíciami, hravosť - obávam sa však, že práve toto sú atribúty, ktoré sa naučiť z učebnice veľmi nedajú a čitatelia, ktorí by chceli zaručené návody, budú sklamaní. (Jou, tak im treba!)
Je smutný fakt, že v našom prostredí nevzniká príbehov ako je "Psychoterapie dítěte" viac - z desaťkrát prežutých komplilátov známych teórií sa totiž človek nedozvie absolútne nič.
Asi najkrajší remake Nietzscheho Zarathustru a do istej miery moja osudová kniha.
Podnetný úvod do psychológie predovšetkým vďaka kapitole o Skinnerovom behaviorizme, ktorá ho namiesto okamžitého zavrhnutia podáva konštruktívnym a otázkyvyvolávajúcim spôsobom.
"Neustále rastúca multiplicita jednotlivých vied, ktoré sa zaoberajú štúdiom človeka, prispela viac k zmätenosti a k skresleniu nášho konceptu o človeku než k jeho objasneniu."
Nesmierne inšpiratívna kniha, ktorá ale nemá hlavu ani pätu: predstavu o tom, čo vlastne existenciálna psychoterapia je, získate zhruba niekde po dvoch tretinách. Pri čítaní to však akosi nevadí, kniha je preplnená odkazmi na historické i filozofické pramene a v zásade onen chaos, ktorým sú tieto texty v knihe prepojené, je viac či menej charakteristický i pre filozofický background existenciálnej psychológie ako taký. Samotný syntetizujúci charakter tohto dielka - rovnako ako syntetizujúci charakter existenciálnej psychológie - si vyslúžil moje sympatie, rozhodne však netreba čakať koherentnú filozofiu typickú napríklad pre Viktora Frankla.
(Poznámka: Kirk J. Schneider je maximálne neobratný spisovateľ, jeho "ťažiskový" text osvetľujúci existenciálnu psychológiu nič neosvetľuje a jeho komentáre ku kazuistikám - ktoré sú samé osebe skvelé - majú nulovú pridanú hodnotu.)