MarqueeMoon komentáře u knih

Táto kniha založená na tvrdej realite života v KĽDR robí zo všetkých kníh s označením "dystopický román" alebo "horor" rozprávku na dobrú noc. Čítať tieto výpovede, založené na živote skutočných ľudí sú desivé, tragické a pre obyvateľov Západného sveta priam neuveriteľné. Realita je častokrát horšia ako akákoľvek fikcia.
Táto sonda do príbehov a myslí jednotlivých utečencov je vzácne svedectvo pre všetkých, ktorí si myslia, že sloboda je garantovaná a iba tak si povieva vo vetre.

17 20.02.2023

Denník sa viedol vo viac menej pokojnom štýle (s ohľadom na roky 1942-44) s minimom záznamov o politike a vojne, bol síce plný obáv, aj vykreslenia hádok a "ponorkovej choroby", no duch denníka bol povznášajúci vďaka vnímavému (a roztomilému) dievčaťu, ktoré veľmi chcelo žiť a zanechať významnú stopu - čo sa nakoniec aj podarilo. Aj keď som záver poznal, kontrast nádeje a očakávania v dobrý koniec, kde zvlášť od záznamu v denníku zo 6.6.1944 bol viac citeľný, ma doslov o tragickom konci obyvateľov zadného domu prikoval na stoličku a zarmútil - ťažko sa mi čítalo ako všetci nezmyselne umreli a je mi ľúto všetkých Anien Frankových, mám Anien Frankových, Petrov, Margot, mladých, starších, ktorí zomreli zbytočne a tak strašne. Nikdy úplne nepochopím ako sa toto masové vyvražďovanie a dehumanizácia mohli diať. Čím je holokaust a 2 sv. vojna vzdialenejšia história, treba si ju o to viac pripomínať. Historická pamäť sa scvrkáva a treba ju (hlavne na školách a v diskusiách) pravidelne osviežovať.

16 15.04.2022

Pri máloktorej knihe si tak odpočiniem ako pri Sherlockovi Holmesovi. Každá poviedka ma dokázala vtiahnuť a bola minimálne dobrá, niektoré, ako napríklad Páska samá škvrna, Mechanikov palec, Liga červenovlasých či Belasý Karbunkul boli vynikajúce. Odporúčam sa pohodlne usadiť, ideálne vonku, spraviť si dobrú kávu alebo ešte lepšie, naliať víno a dávkovať tak dve až tri poviedky denne v závislosti od spotreby daného nápoja. Najlepšie po práci, no keď je možnosť, kľudne aj počas nej.

16 17.05.2021

(SPOILER) Metafora na život, a na to, že prežijú iba najsilnejší. Darwin to vedel a aj Clavell to vedel aj vďaka jeho smutnej skúsenosti zo zajateckého tábora počas 2. svetovej vojny. Perfektná ukážka ľudskosti aj neľudskosti, relativity dobra a zla, diktatúre a liberalizme - túžbe po slobode v najhorších podmienkach a veľa pre ten kúsok slobody riskovať. Aj keď len sčasti obraznému kúsku slobody (Kráľovo "impérium") alebo reálnemu (a nedali si povedať s tým rádiom!). V každom ohavnom režime, či vo všetkých formách väzenia, cez drobné trhliny bude presakovať odpor a rebelanstvo - ktoré môžu inšpirovať iných a viesť k prevratu. Minimálne v postoji, či bojovať alebo sa skôr odovzdať a nechať sa unášať prúdom. Kráľ nešiel s prúdom, zariadil si to inak. V pekle si vytvoril "eseróčku" a našiel dieru na trhu. Prečo nie? Nereprezentoval zrovna krajného socialistu, ale to je aj tak iba slovíčko, jednoducho chcel prežiť ako najlepšie vedel. Nestelesňoval iba oportunistu a šmelinára, ktorý sa chopil príležitosti, ale najmä silu ducha a inšpiráciu pre ostatných. Nenávideli ho a závideli mu, ale prečo? Preto, že konal nemorálne v nenormálnych podmienkach alebo pretože mal na to "gule" a šikovnosť a ostatní ju nemali? (a z toho plynúce výhody, pochopiteľne). Myslím, že aj pokrytec Grey ho nenávidel pre tú druhú možnosť. Bolo správne, že iní hladovali a on a jeho kamaráti (ktorí vďaka nemu mali viac ako všetci v tábore, a ktorí sa, ako to býva, mu nakoniec obrátili chrbtom) nie?
Kráľ a Peter Marlowe boli veľmi príťažlivé postavy, ktoré možno navzájom predstavovali silný kontrast, ale cez to všetko boli priateľmi (aj keď ten záver ma mrzí), ktorí sa navzájom vždy podporili a ťahali za jeden povraz. To sa mi na všetkom najviac páčilo, že medzi toľkou závisťou, špinou, hladom, zúfalstvom, falošnosťou, smrťou a vojenskými hodnosťami vynikalo priateľstvo.

"Choď si ľahnúť a netráp sa. Ja sa už postarám"
Peter Marlowe neisto vstal (...), Preboha, pomyslel si Kráľ trpko. Myslí si, že by som ho nechal v štichu, že by som nič nespravil, keby mi nenasadil nôž na krk. Kristepane, Peter, pomohol by som ti. Samo. Aj keby si ma nedržal za gule. Boha. Si môj kamarát.

16 08.05.2021

Reval som ako malé decko a vôbec sa za to nehanbím, takéto príbehy ľudia potrebujú čítať. Aj cynici ako ja. Nie je to márne. Jeden malý úprimný úsmev po dlhej "zime" znamená viac ako stovka predtým neopätovaných úsmevov. Postavy ako Hassan v tomto románe sa nájdu všade bez ohľadu národnosti či náboženstva a aj to je odpoveď prečo sme ešte stále tu a bežíme (bojujeme) ďalej aj ako ľudstvo aj ako jednotlivci.

16 13.03.2021

Síce som náhodou tipol vraha správne, no samozrejme, nevedel som AKO. Geniálne :)

Pri tejto knihe si uvedomujem ako často som nas***ý a že by som mohol byť aj menej.
pani Joadová charakterizuje krk, hlavu aj ruky celej rodiny. Takto nejako môžme charakterizovať silnú osobnosť.
Celkovo bol tento príbeh opäť "Steinbeckovsky" ľudský, silný, záživný a majstrovský. Niet čo dodať.

15 23.12.2021

Smutné na tejto knihe okrem nezmyselnosti vojny je, ako krízové situácie dokážu odkryť tú ľudskú malosť a nespolupatričnosť ako sa to mnoho krát ukázalo na dovolenke hlavného hrdinu. Nacistická mašinéria by nemohla fungovať bez slabých, oportunistických, fanatických, hlúpych, egoistických ľudí, kde každý menší prejav statočnosti, zdravého rozumu a spolupatričnosti bol vybočením z rady - to, čo sa z dnešného pohľadu mohlo zdať samozrejmé a správne, vtedy mohlo byť veľmi riskantné a hrdinské. A na atmosfére strachu a nenávisti bol vybudovaný celý nacistický režim, ktorý kvitol a bujnej aj vďaka obyčajným nemeckým ľuďom. Všetkým, ktorým sa vo vojne podarilo zachovať si aspoň akú takú česť, ľudskosť a zdravý rozum patrí obrovská poklona, pretože zachovať si niektoré cnosti v najťažších chvíľach je hrdinstvo. Už nezáleží na tom či to bol Brit, Nemec alebo Rus. Predstavte si tú rozpoltenosť niektorých mladých Nemcov - a niektorých, kde tá rozpoltenosť bola od samého začiatku, nie až vtedy keď už vedeli, že všetko bolo márne a škoda je napáchaná, nezvratná a vojna prehratá.

15 21.03.2021

Fajn Kingovka. Čítalo sa to dobre, dej celkom odsýpal, ale nebolo to úplne ono. Prirovnal by som knihu k dobrému jedlu, ktorému ale chýbalo kúsok ho okoreniť, takže celkový dojem nebol excelentný.
Čo mi trochu prekážalo, tak to bola tuctová postava nájomného zabijaka, ktorý ma vlastne dobré srdce a zabíja len zlých ľudí. Pomerne prevarený nápad ako pri druhotriednom americkom thrilleri.
Takže.. nebolo to len korením, ale aj to mäso bolo trochu prepečené a suché (no stále som si pochutnal).

14 16.11.2022

Nie som síce fanúšik Foo Fighters, Davea Grohla registrujem najmä ako toho týpka so širokým úsmevom z Nirvany, ktorú mám rád, no táto kniha ma viac "nažhavila" aj na FF. Pútavo napísané, Dave mi príde ako veľmi fajn chlapík, s ktorým človek rád pôjde na pivo. Okrem toho, že je vynikajúci hudobník, je aj výborný rozprávač. Tie zážitky ako stretnutie s Iggym Popom alebo ako zaspieval na koncerte FF, Rick Astley, to proste nemá chybu. Vrelo odporúčam.

14 20.07.2022

Z tak obyčajného nápadu, vykúzliť vďaka postavám tak neobyčajne záživné čítanie, to chce riadny spisovateľský kumšt. Steinbeck by sa uplatnil aj ako výborný psychológ, čo zakaždým dokazuje. Extrémne bystrý, empatický pozorovateľ, ktorý poznal ľudí, veľa s nimi hovoril, pracoval, skúmali ch, odžil si s nimi svoje. V príbehu sa všetci viac či menej "vyfarbili" a všetky prirodzené zlé sklony ako pýcha, závisť, smilstvo či hnev pekne vyplávali na povrch vo vyhrotenej situácií. Podarená partička.

14 30.04.2021

Ako by povedal strýko Petra Parkera zo Spidermana: "s veľkou mocou prichádza aj veľká zodpovednosť". Perfektná kniha so všetkým čo k tomu patrí!
Mŕtva zóna je, aspoň mám taký pocit dosť nenápadná kniha v tvorbe Kinga, nie je to prvá ani druhá kniha, ktorá väčšinou človeka hneď napadne pri tomto autorovi, no je rozhodne rovnako dôležitá a mne sadla azda najviac (zatiaľ). Táto kniha je ako úplne vynikajúca skladba na hudobnom albume, ktorá ale nie je singel, ale iba radová skladba v trackliste albumu. Vynikajúci album (Kingova celá tvorba) by ale nebol tak vynikajúci a vyvážený, ak by na ňom boli iba komerčnejšie, slávnejšie single bez "nenápadnejších" kúskov.

Príbeh stojí a padá na tajomnej atmosfére, prostredí a Draculovi - jednej z najkultovejších hororových postáv v literatúre aj vo filme. Oceňujem denníkovú formu, ktorá mi vôbec neprekážala, ba práve naopak. Dracula je tak trochu Stokerov "one hit wonder" v literárnom slova zmysle, no to vôbec nevadí, Dracula sa vždy čítal, číta a bude čítať. Aj o 500 rokov. A to mu nikto nevezme.

P.S. Pozrel som si aj film z roku 1992 a bolo to katastrofické spracovanie, ktoré sa nechytalo na knihu, navyše tam bolo dosť zásadných odlišností oproti predlohe, ktoré perfektne zhovadili Stokerov odkaz - najmä čo sa charakterov postáv týka.

(SPOILER) Majstrovsky vyrozprávané, ono sa tam zas toľko toho nedialo, ale depresívna, postupne slučku uväzujúca atmosféra ma dokonale vtiahla do deja.
Asi každá postava bola viac či menej sociopat. Ako by som sa zachoval ja v Richardovej koži po tom, čo by som sa dozvedel o tej blbej nehode? Neviem. Zničený ľudský život aj keď nehodou, je tiež zničený ľudský život a je potrebné prevziať zodpovednosť - ale rozprávač by zničil ďalšie štyri životy ak by urobil, čo je správne aj keď je v tomto prípade správnosť relatívny pojem. Evidentne ich to ale až tak netrápilo. A nakoniec viac ich nežrala ani tak Bunnyho smrť, ako to, že sa im to neprepečie, snáď okrem Richarda, ktorý vykazoval pálčivejšie výčitky svedomia. No za psychologickým rozkladom ostatných postáv, myslím, bol aj aspekt výčitiek svedomia, zaobalený so strachom z dolapenia, ktorý bol dominantný zrejme predsa u každého. Tu ma trochu mrzí ich forma rozprávania, tento príbeh si zaslúžil možno skôr vševediaci prístup. A možno ani nie, v podstate som veľmi spokojný, iba by som bol zvedavý, keď aj napríklad taká postava Juliana bola z môjho pohľadu dramaticky nevyužitá a plochá - tu som čakal viac. Záver skutočne nerozumiem, de facto ako sám Henry povedal, ono bremeno ho v podstate oslobodilo, bola to zvláštne atraktívna postava aj keď chladný sociopatický manipulátor, ktorý nakoniec zatiahol Richarda do celej veci veľmi vecne a vykalkulovane (veľmi pravdepodobne). Jeho počínanie v samom závere mi je najväčšou záhadou aj keď možné vysvetlenie bolo podané (Julian). Možno svoju existenciu už prekonal a preto v zásade ďalší život nepredstavoval mystérium. Ale ak by skutočne Camillu miloval, nezachoval by sa tak egoisticky. Aj keď jednal v afekte.. ťažko povedať.
Každopádne napriek právnym nedôsledkom, mali udalosti extrémne psychologické dôsledky, kde všetci iba stratili - seba navzájom aj svoju integritu - nezvratne a to je obrovská tragédia. Ako v antickej dráme aj tu hrala zásadnú rolu žiarlivosť.

13 18.07.2021

Možno to mnohým, ktorí študujú históriu, ktorá je extrémne komplexný mechanizmus príde ako vedecký pop pre masy. Je tam aj pár domnienok (na niektoré autor upozorňuje - napríklad v závere pri poslednej kapitole), ale presne je to štýl knihy, ktorý dokáže pritiahnúť širšie publikum a má potencial vzbudiť väčší záujem o históriu a jej jednotlivé etapy. A hlavne je to jednoznačná pripomienka, ako je ekonómia/sociológia/kultúra/bilológia a história prepojená, a ako nemôžme mať nikdy vačší obrázok celku ak by sme to nebrali v úvahu. Aj pripomienka toho ako ľudia potrebujú oporu v mytológií a sociálnych konštruktoch. Človeku, ktorý robí historický výskum a študuje históriu na univerzite, to môže prísť ako značne povrchné, ono aj na 400 stranách sa jednoducho nedá všetko vyrozprávať tak, aby to zaujalo viac ľudí. Sú to často názory a pozorovania historika so svojím svetonázorom. Harari je predovšetkým bystrý historik, ktorý podľa mňa mnoho krát trafil klinec po hlavičke. (tou mytológiou to napríklad podľa mňa vystihol - odporúčam na túto tému autora Josepha Campbella). Aj keď túto knihu by možno 9/10 intelektuálov a historikov neodporúčalo, nikto z týchto historikov (aj keď tiež robia isto zaujímavé a prínosné výskumy) by nepritiahol k histórií toľko ľudí. A minimálne posledných sto rokov dejín by mal každý z veľkej časti ovládať a aspoň okrajovo sa nad históriou zamýšlať - je to veľmi potrebné - a zrovna takéto knihy sú vo veľa prípadoch skvelý štart aj k náročnejším kúskom. Nie je to historická kniha v pravom slova zmysle, no môže byť prínosnejšia ako iné historicko-vedecké traktáty, ktoré ostanú v šuflíku intelektuála alebo v zozname povinnej literatúry na historických fakultách. Pre mňa ako homo sapiens - nič viac, nič menej - výborné čítanie.

13 01.06.2021

Verím, že sa už takmer každý v živote musel občas cítiť ako Jozef K. Niektorí ľudia majú veľmi radi ten pocit, tú výhodu v interakcií s iným, že disponujú nejakými informáciami, ktoré sami o sebe môžu byť neužitočné a hlúpe, ale sú potrebné na mieste, kde ten človek pracuje/pôsobí a v akom systéme žije(me).
Nespravodlivosť, opojenie z moci, byrokracia, systém postavený na zlých hodnotách, zvýhodňovanie, potláčanie individuality, uniformita, povyšovanie sa nad inými - to je svet, v ktorom sa odohráva dej knihy. Som rád, že na našom Slovensku toto nehrozí. Človek sa dovolá spravodlivosti bezohľadu na meno a peniaze,.. neexistuje tu davová psychóza,.. systém nekladie polená pod nohy zamestnancom, živnostníkom, podnikateľom, slobodným matkám,.., všetky kľúčové úrady su centralizované a komunikujú efektívne s minimom byrokratickej záťaže,.. pravda, ktorá je vždy jednoduchá a čierno-biela sa nehľadá na atraktívnych konšpiračných weboch,.. keď jeden krát od systému (zdravotníctva, poisťovňe,..) potrebujete niečo Vy, dostanete top servis, lebo si platíte všetky odvody a nikto nebude hladieť čudne, že si dovolíte otvoriť si ústa... a takto si tu žijeme.
Kafka ma zaujal a neviem, ktorú ďalšiu knihu si prečítam. Snáď sa tu niekým inšpirujem.

Tuším som túto hru videl veľmi dávno aj v divadle, vážne si nie som si istý, no po tejto knižke mám chuť si to prípadne pozrieť znova. Záver bol parádny! A tá davová panika z "revízora" bola úsmevná, pripomenulo mi to modernú dobu, kedy na základe titulku, prípadne rozkliku a prečítaní povrchného článočku na internete si inteligentný čitateľ poskladá celý príbeh do premyslenej pravdivej mozaiky a svoju inteligenciu vystavuje na obdiv v komentároch :) Tie postavy sú archetypy hlúposti, závisti, oportunizmu, malosti, povrchnosti a môžme pokračovať ešte dlho.. platné v 19 storočí, v 21. A bude to tak aj o 1000 rokov.

12 06.06.2023

Dúfal som, že posledné stránky knihy prinesú šťastnejší koniec a pánovi autorovi sa podarilo zachrániť aj jeho rodinu, ktorá musela ostať trpieť v tom pekle, no to sa nestalo :(
Extrémne smutná kniha, autorovi knihy patrí hlboký obdiv a úcta. Celý život iba hladoval, drel, sklamanie za sklamaním a čo je najhoršie musel sa pozerať na podobný osud aj u jeho rodiny. Odporný režim neumožnil v Severnej Kórei slušným ľuďom bez konexií viesť ako tak dôstojný život a nech sa mnohí snažili ako chceli, hlad a utrpenie seba a svojich detí nedokázali zahnať. Napriek všetkému je to príbeh o ľudskosti a na viacerých miestach ma dojímala súdržnosť rodiny a obetavosť. Neviem si ani len predstaviť to utrpenie a najhoršie je, že aj keď sa hlavnému protagonistovi podarilo utiecť do Japonska, ostal sám a bez rodiny, ktorú sa mu, pokiaľ viem, stále nepodarilo zachrániť, čo je pravdepodobne nemožné :( Čo je teraz horšie? nehladovať ale nemať pri sebe rodinu alebo radšej to peklo znášať s nimi, ale predsa len spolu?
Kniha je ďalšia do mozaiky mojich poznatkov o Severnej Kórei, no tento krát z pohľadu jednotlivca ktorý tam prežil 36 rokov a opísal všetko to zlo bez obalu.
Nesmierne cenná kniha. Kam sa hrabú najlepšie dystopické romány oproti tomuto? (z pohľadu príbehu, nehovorím o literárnych kvalitách) Toto je realita, ktorá bola v KĽDR včera, je tam dnes a bude pravdepodobne aj zajtra a Masadži Išikawa je človek, ktorý odtiaľ ušiel a napísal svoj príbeh, ktorý bohužiaľ nie je fikciou.
PS: uživateľ Zdekat, keď som si prečítal Váš komentár, musel som sa zatváriť ako tá žirafa vo vašej profilovej fotke. Že Vám nie je trápne ho súdiť a fabulovať o "možná".

12 24.04.2022

Kniha poskytuje podnety k monogamií/polygamií, večných návratoch, neznesiteľnej ľahkosti bytia, rutine, o riskovaní, zrade a konformite.. demonštruje to na postavách Tomáša , Terezy, Sabiny, Franza.. vcelku zaujímavé, ale nechalo ma to dosť chladným.
Sebeckosť Tomáša, naivita a nereálnosť postavy Terezy ma skôr rozčuľovala a skôr to na mňa pôsobilo umelo zromantizované.. mám radšej knihy o uveriteľnejších postavách z mäsa a kostí a nie vykonštruovaných figúrkach. Vôbec sa ma to nedotklo, problém bol aj to, že ma kniha od začiatku nevtiahla do deja a čítať som sa skôr nútil a chcel som to mať už za sebou.
3 hviezdy za už zmienené zaujímavé podnety.

12 03.07.2021

Opäť ma to nutkalo siahnúť po E.M.R., tento krát som skúsil Noc v Lisabone. U mňa to bolo niekoľko večerov a nocí s touto knihou a opäť to bolo smutno-krásne (aj keď zo začiatku sa mi čítalo ťažko) ako som si už u autora zvykol. Tento krát ešte viac smutné ako inokedy, koniec ma dostal.

12 20.05.2021