LadyLane komentáře u knih
Pripájam sa ku sklamaným čitateľom. Prvá časť, aj keď zaujímavejšia, je pre mňa písaná bez štruktúry, voľným prechodom od myšlienky k myšlienke a stručná história veškerej mytológie ma pomaly až dojala. V tomto duchu kniha pokračuje netuším prečo hlbokými dejinami, keď materiálu je aj v súčasnosti požehnane.
Určité časti autorka rozoberá s citom, trefne a stručne a určité, zväčša tie, ktoré predstavujú jej aktivity, až príliš dopodrobna. Miestami teda veľmi inšpirujúca kniha so zaujímavými myšlienkami, miestami sa pomerne dosť opakuje a tiež je citeľná rozdielnosť našich kultúr.
Brutálne, áno. Aj téma zaujímavá. Ale niečo mi v tých carterovkách chýbalo a nevedela som to uchopiť. Pri tomto dieli mi to došlo. Napätie. Knihám chýba napätie.
Najprv musím poznamenať, že Carter píše tak čtivo, že napriek mojej kritike ma priam ťahá čítať ďalší a ďalší diel.
Avšak v tejto knihe sa mi to nejak vlieklo. Vraždilo sa a pritom sme sa nikam neposúvali.. a čo ma čoraz viac vytáča je, že autor robí zo svojich postáv blbečkov. Chápem, že musí čitateľovi vysvetliť, čo sa deje, ale kvôli tomu urobiť šéfku oddelenia absolútne nechápavú a Hunterovho parťáka len o niečo viac schopného ako šéfku..
Niekoľkokrát som čítala opis tých istých postáv a ani raz som nemala pocit, že sa autor opakuje. A to je vec nevídaná.
Ja keď Dána otvorím, čakám príbeh, čo je vymyslený a akúkoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami čisto náhodnú. Aj keď ma začiatok okolo riaditeľky a Peťa nebavil a dalo sa predvídať, ako to dopadne, všetko to smerovalo ku koncu mája. A koniec mája som hltala, ani som nedýchala. Áno, nebolo to tu vyšetrovanie a dedukcia a hľadanie dôkazov... bol to len život.
"Predtým ťa motivovala láska, teraz je to iba súcit, ale ty ten rozdiel nevidíš. Ani jedna motivácia nie je dobrá na založenie trvalého manželstva,oba city po čase vyprchajú, ostane iba holá realita a tá každý nepripravený vzťah pochová."
Dej odsýpa, žiadne siahodlhé zbytočné opisy, skvelé dialógy, autorov štýl sympatický. Len ten podtitulok "Čo vás môže priviesť až na pokraj šialenstva?" sa mi zdá prehnaný.
"Ak je každé dieťa dokonalý zázrak, život vo svojej podstate je deštrukčný proces."
Moja prvá fantasy a teda, mne zo začiatku robila problém aj v češtine :D Ale pomerne rýchlo som si zvykla. Pridlhé opisy mňa osobne nebavia, takže mi nechýbali (aj tak si všetko predstavujem po svojom :) a oceňujem dejovú dynamiku. Neustále sa niečo menilo, tým pádom som aj knihu ťažko púšťala z rúk.
Ja mám také rozpačité dojmy. V jednej chvíli sa nudím, v druhej ma kniha vtiahne do deja, dalšiu časť by som preskočila, inde sa spoznávam a do toho občas autorka strelí také bolestivé životné poznanie, že sa mi chce plakať.
"..a potom si uvedomil, že toto bola smrť a aj on zomrie. Aj jeho mama. A tiež raz zomrú všetci , ktorých ste stretli a ľúbili. Možno sa to stane, keď vy alebo oni už budú starí. A možno nie. To poznanie bolo neznesiteľné."
Rozmýšľam nad tým, ako sú v dnešnej dobe autori hnaní vymýšľať čo najbizarnejšie motívy a zároveň, aký musia mať v niektorých témach prehľad. Škoda len, že potreba šokovať potom ide na úkor logiky v postupe vyšetrovania.
Knižka je však veľmi čtivá a určite dám šancu aj druhému dielu.
Očakávala som, že kniha s takýmto názvom bude viac zameraná na pozornosť, jej vlastnosti a "anatómiu". Ale autor si trochu viac odbočil k mindulness a emocionálnej inteligencii. Tiež mi chýbali rady, prípadne nejaké cviky k jej rozvíjaniu (okrem spomínanej všímavosti).
Táto kniha sa ma hlboko dotkla napriek tomu, že vlastne rozoberala viaceré oblasti len povrchne. Je zaujímavé čítať o psychoterapeutovej úzkosti, o existenciálnych otázkach, ktoré v sebe celý život rieši, o akademickom živote a cestovaní, o rodinnom živote a nakoniec bilancovaní.
Trochu ma vyrušili kapitoly ohľadom vzniku kníh, ktoré pôsobili násilne, na druhú stranu mi poskytli jasnú predstavu, čo od neho ešte čítať budem a čo nie.
Po dlhšej dobe som sa k Tess vrátila, a teda musím sa priznať, že už som zabudla, ako vie písať. Podáva presne toľko informácií, aby to bolo pútavé, aby to vŕtalo v hlave a zároveň, aby si čitateľ nevedel domyslieť všetko. Nebola som schopná odtrhnúť sa od nej, klobúk dole.
Kambodža v súčasnosti, v minulosti, historický kontext, genocída, vojna vo Vietname, USA a Čína, rozhovory, príbehy, životy, množstvo zdrojov- to všetko v krátkych kapitolách, ktoré ťažkú a komplexnú tému svojou stručnosťou robia zrozumiteľnou a pútavou.
Z 1 som mala veľmi rozporuplné pocity, preto som 2 čítala s oveľa väčšu rezervou a nadhľadom. Rozuzlenie bolo naozaj prekombinované a v jeho kontexte požiadavka na Zorbacha zo začiatku knihy vôbec nedáva zmysel.
Mám rozporuplné pocity. Veľmi čtivá kniha, aj keď po chvíli človek príde na to, že nič nie je také, ako sa hlavnej postave na prvý pohľad javí a napínavý koniec kapitoly je len samoúčelový. Schopnosti Aliny tiež v knihách moc neobľubujem, dobrú polovicu knihy som netušila, čo očakávať, potom sa mi všetko vyjasnilo skôr, ako to explicitne vyjadril autor.. Pointa bola uspokojujúca, detaily menej.. Hovorím, rozporuplné.
Ako spomína sám autor, v knihe sa neusiluje o systematickú koncepciu, je to len prvouka jeho predstáv. Občas adresovaná primárne lekárom a aj jazyk je miestami ťažší, medicínsky. Kapitoly sú však zaujímavé a aj pri preskočení medicínskych termínov je porozumenie jednoduché.
Po veľmi dlhom čase kniha, pri ktorej som nepremýšľala nad pozadím a rozuzlením, len som si užívala dej. Pre mňa je však to rozuzlenie trošku menej uveriteľné, preto len 4*. No veľmi sa teším na ďalšie!
Knižka sa číta ľahko, no dej je v princípe predvídateľný, vrah vzhľadom na počet a charakter postáv tiež. Uvidíme, či autor v ďalších pokračovaniach prekvapí.
Neviem sa zbaviť dojmu, že túto knihu písali dve autorky (tínedžerka s tendenciou prehnane zveličovať, dramatizovať a miestami byť nasilu vtipná a zároveň dospelá žena s nadhľadom a schopnosťou dokonale vtiahnuť čitateľa do pocitov hlavnej postavy). V dvoch tretinách knihy ešte k tomu prichádza s motívom hodným detektívky, čo si o niekoľko strán rozmyslí a daná udalosť slúži len k patetickému rozuzleniu deja. Nehovoriac o tom, že všetky udalosti od toho momentu sú megazostručnené až odfláknuté. Napriek tomu občas píše s nenúteným vtipom, ktorý má potenciál zamilovať si ho. Občas.
"Napadlo ji, že s tebou možná...špatně zacházeli." Díva se na druhou stranu. "Jsi tak napjatá a nervózní."
"Vůbec nejsem napjatá a nervózní," namítnu okamžitě. Možná trochu napjatě a nervózně.