Karin94 komentáře u knih

Musím priznať, že anotácia vyzerá fakt veľmi zaujímavo, až to čitateľa ťahá do knihy. Lenže kniha mňa vôbec ani trochu nezaujala. Mala len 200 strán, ale asi dobré štyri dni som sa s ňou pasovala.
Príbeh ako thriller mi teda vôbec tak neprišiel. Ani neviem aký žáner by som knihe pripísala, ale ako thriller určite nie. Kniha bola veľmi smutná, pretože išlo o úmrtie hlavného hrdinu Calluma. Autorkin štýl písania mi tiež nesadol. Písala to strašne až rýchlo mi to prišlo, len aby sa tej knižky už zbavila. Kľudne to mohla rozpísať na 300 strán, a možno až vtedy by to bolo zaujímavejšie. Vlastne aby som sa lepšie vyjadrila, v knihe bol jeden z prípadov aj prípad úmrtia Calluma, až do skoro samého konca nevedeli kde je vlastne dôvod, čo za tým je, kto za tým je, a vôbec všelijaké iné prípady ktoré mali ešte vyšetrovať a zrazu, už sa schyľovalo do úplného konca, to znamená 10 strán dokonca, a zrazu autorka všetko ako keby vypľula zo seba na jednej strane. Takéto mínusy v knihách ma vedia veľmi sklamať, hlavne keď ma kniha 200 strán, ako mala aj táto - a kľudne to autor mohol rozpísať, napísať tam ešte nejaké tie tajomstvá, zvraty, napätia a podobných iných vecí - tu som sa toho žiaľ nedožila. Jednoducho som sklamaná a ani neviem čo iné napísať bez toho, aby som nespoilerovala, tak z tejto knihy to bude len taky slabý a kratučký opis. :)

1 10.07.2021

Príbeh je o Christiane ktorá začala veľmi mladá s drogami. V dvanástich rokoch začala s ľahšími drogami ako sú hašiš a LSD a v štrnástich to išlo dole vodou až skončila pri pichaní heroínu a k tomu začala s prostitúciou aby mala na fet.
Z týchto kníh cítim iba hlavne smútok, hnev, ale objavilo sa tam aj znechutenie, zúfalstvo a všetko či si môžte predstaviť pod tým, keď číta normálny človek o narkomanovi.
Nedokážem pochopiť to, koľko svinstva dokáže prežiť ľudské telo, a prečo si tí ľudia nevážia ľudský život. Bolo mi až zle z toho, ako to Christiane opisovala. V iných knihách ktoré som doteraz o narkomanoch čítala, som sa dozvedela o polku menej než to, čo bolo tu. Christiane opisovala absolútne všetko, aký vzťah je medzi normalným zdravým človekom a narkomanom. Čo cítia dvaja narkomani keď sú spolu. Čo dokážu robiť keď im chýba fet, aký je to pocit mať absťák, a všeobecne ako ho narkomani prežívajú, a veľa veľa ďalšieho. Aj preto som dala tomuto príbehu štyri hviezdičky, pretože tu sa naozaj dozviete skoro všetko čo by ste o narkomanoch chceli vedieť. Ja som dospela k záveru, že drogy v živote nikdy, a po tejto knihe budem mať ešte väčší strach o dcéru v puberte, než aký som mala. A že v živote nechcem stretnúť narkomana. Vždy som hovorievala keď som chodievala ešte do školy, že namiesto múzei kde nás učitelia brávali, nás radšej mohli zobrať na nejakú exkurziu do nejakej protidrogovej liečebne, a samozrejme pod prísnym dohľadom sa rozprávať s nejakým narkomanom, aby sme vedeli čo všetko prežili a aké to je. No neviem, či som si to po tejto knihe aj nerozmyslela. Ale ako povinné čítanie by to mali v školách určite dať aby sa všetky deti tomu vyhli.
Aj toto ma veľmi rozčuľovalo na knihe keď malá Christiane mala ešte takých osem rokov. Presnejšie na jej hlúpych rodičov. Ako sa k nej od mala správal otec, to komentovať radšej ani nebudem. A mama, tá sa mi zdala že mala všetko na háku. Áno je pravda, že teenegeri sú veľmi prefíkaní a vedia naklamať rodičom všeličo do hlavy. Ale keď som sa v knihe dozvedela, že jej mama si dva roky nevšimla, že Christiane fetuje, to mi bolo nejaké nelogické. Buď s vami tá droga ešte nič také nerobí (čo pochybujem, pretože veľakrát bolo písane ako človek rapídne schudne), alebo jej bola práca a frajer prednejší. A ani sa mi nechce veriť v tých rokoch 1975, že sa nerozprávalo o droge, že to je nechutné svinstvo. Ale tak zas chápem, trieskala ňou puberta, všetko bolo nové, dostala sa do zlej partií a už to išlo. Navyše v tých rokoch heroín v Zapádnom Berlíne prišiel ako taká bomba, čiže tam by bolo úplne jedno, či by som tomu decku vtĺkala niečo do hlavy alebo nie. Aj tak by si robilo podľa seba.
Potom sa mi nepáčilo ako sa celkovo k tomu stavali všelijaké zaradenia, terapie a pod. za to, že je niekto narkoman ho vyslovene odmietli. Ako sa ten narkoman potom mal toho zbaviť, keď ho všade odmietali? napr. taká Christiane, na to, že bola narkomanka veľakrát dobrovoľne chcela ísť na odvykanie, čo ma inak dosť samú prekvapilo, a samozrejme že v polovici týchto zariadení jej nechceli pomôcť. Vo veľa pasážach z knihy som mala pocit, akoby si hovorili ¨veď oni aj tak čoskoro umrú¨. Dám ruku do ohňa, že to tak aj bolo podľa mňa.
Z knihy som si úplne najviac zamilovala Detlefa. Áno, bol aj on narkoman a som si toho vedomá, ale veľmi sa mi uňho páčilo správanie v tých rokoch ku dievčaťu, veď štrnásť rokov to je akurát priebeh puberty, kedy chlapci sa chcú frajerkovať a ukazovať sa pred všetkými. Ale on bol na Christiane veľmi dobrý a držala som im silno päste aj napriek tomu, že sú narkomani a asi ich dlhý život čakať nebude.
Ako to celé skončilo, a ako dopadla hlavne Christiane vám hovoriť nebudem, už teraz si myslím, že som vám prezradila toho viac než dosť :D určite to odporúčam každému, a obzvlášť túto knihu. Tu sa naozaj dozviete o narkomanoch veľmi veľa.

7 10.07.2021

Toto je druhé pokračovanie knihy My deti zo stanice ZOO, a aj táto ma veľmi bavila.
Takýto tip autobiografie ja osobne môžem, pretože to nie je len rozprávanie o svojom živote daného človeka, ale práve v tejto druhej knihe o Christiane F. sa naučíte a hlavne zistíte rôzne veci v živote, o ktorých ste možno aj vedeli, ale aj nevedeli. A nie je všetko len o drogách. Táto kniha mi prišla aby som to vyjadrila správnymi slovami taká náučná.
Až pri tejto knihe môžem povedať, že mi je Christiane F. veľmi ľúto, a pri knihe som mala až slzy v očiach. Niektorí si možno povedia, že je to len hlúpa narkomanka, ale ja vám zaručujem, že pri čítaní tejto knihy, zmeníte na ňu názor. Jasné, veľa veci bolo vysvetlené aj v jednotke. Ale toto je kniha vyrozprávaná/napísaná po 35 rokoch, a ten človek už má niečo v hlave a má aj dostatok rozumu, ako keď mal 12-14. Ja sa len Christiane čudujem, že pri takom množstve drog čo dokázala fetovať, dokázala tak inteligentne, milo a rozumne napísať knihu. A koľko vecí si pamätala ešte z pred roku 2000, že to nie je až možné. Písala to fakt od slova doslova, akoby to bolo včera. V tomto klobúk dole pre ňou.
No ale aby sme sa vrátili k pointe knihy, tak ten je taký, že každý vie, o čom kniha je. Je to o narkomanke, ktorá píše svoj život. Ja vám tentoraz nič bližšie k tomu nenapíšem, a nenapíšem ani to, či s tými drogami prestala alebo neprestala, proste nič. Jedine vám napíšem len to, že to naozaj odporúčam každému, aby si prečítal niečo o živote Christiane F. a vcítili sa do nej.
Posledné čo môžem dodať je naozaj to, čo je napísane v anotácii, a ani ja sama nemôžem tomu uveriť ako je to možné.
35 rokov, a ešte som neumrela. Koho by kedy napadlo, že sa dožijem 51 rokov?
áno, dožila sa v roku 2013, 51 rokov, teraz v roku 2021, sa dožila 59 rokov a stále žije! Nie, samozrejme jej neprajem smrť, dúfam že sa dožije ďalších 50 rokov, ale po prečítaní pokračovania My deti zo stanice ZOO tejto druhej knihy, sa aj ja naozaj pýtam, ako je to možné, že sa toľkého veku dožila. Pýtate sa prečo? Nepoviem. Poviem len toľko, že si to bežte prečítať a potom pochopíte, že prečo. Uvidíte, či sa to nebudete pýtať aj vy.

3 10.07.2021

Musím sa priznať, že keď vyšla táto kniha, tak som mala od nej veľké očakávania. Ale ako už pribúdali čitatelia tejto knihy a čítala som ich rôzne recenzie, zmenila som názor s tým očakávaním. Ale zas na druhej strane, neodradilo ma to prečítať si ju, pretože jej predchádzajúce knihy ma veľmi bavili, a stále zaraďujem Shari Lapenu medzi mojich naj spisovateľov. Nebudem ju predsa odsudzovať pre jednu (z môjho pohľadu nevydarenú knihu). U každého super skvelého spisovateľa sa nájde kniha, ktorá je slabšia než tie ostatné (podľa mňa).
Naozaj musím súhlasiť s väčšinou ľudí v recenzií, ktorí napísali, že je jej toto najslabšia kniha. Hej, je.
Celé to písala tak nudne, akoby ju nič nové, napínavejšie a také wow nenapadalo. Celá kniha bola stále tá istá pesnička. Nič sa tam nedialo. Jednoducho, za mňa toto bola taká nudnejšia kniha, že koniec mi bol úplne jedno ako skončí. Ale koniec, za mňa skončil aj prekvapujúco, ale aj neprekvapujúco.
Čo musím pochváliť pri tejto knihe je to, že konečne prvá kniha od Lapeny, kde nenapísala koniec v polovici. To sa musí uznať.
A dokonca píše veľmi ľahko, a aj s krátkymi kapitolami, za čo si za toto vyslúži odo mňa veľké plus.
Nuž aj tak som rada, že som mala možnosť si túto knižnú novinku od Lapeny prečítať, a určite sa teším na jej budúce knihy :)
Knižku určite odporúčam!

3 10.07.2021

Na knihu ma presvedčila jedna milá osôbka, a aj keď sci-fi nie je môj žáner, kniha bola dobrá a aj ma bavila.
Kniha je o 5 postavách, ktorí sa tam striedajú až do konca knihy. Každý z nich má svoj život, ale aj svoju spriaznenú dušu, alebo nie?
Akože ak mám byť úplne úprimná, čakala som od knihy omnoho viacej, vďaka všetkým recenziám a rozprávaniu hlavne mojej kamošky, ale ak to mám správne vyjadriť mojimi slovami, tak poviem: bolo to dobré, ale nič wow z čoho by som odpadávala ako niektorí ostatní. 100 ľudí, 100 chutí. Týmto sa jednoducho budem stále riadiť.
Ku thrilleru by som túto knihu asi nepridala, viac-menej som mala pocit, že sa to skláňa ku tomu sci-fi než k thrilleru, ale v tomto prípade mi to vôbec nevadilo, pretože na to, že to bola moja prvá sci-fi kniha, musím povedať, že ma naozaj bavila a vôbec neľutujem. Všeobecne sci-fi nemám rada ani ako film, síce ani knihy, ale v tomto prípade som skúsila, bavila ma, ale už asi nikdy viac (ale nikdy nehovor nikdy.) :)
Čo sa týka autorovho písania, tak kniha bola dobre písaná. Kapitoly boli pomerne krátke, čo mi samozrejme vyhovuje, a píše podľa mňa aj celkom ľahko na to, že od tohto spisovateľa som doposiaľ nič nečítala. Kto to nepozná, určite odporúčam a vy si už urobte vlastný názor na knižku :)

1 10.07.2021

„Vitajte v útulnej kaviarni, kde to vonia škoricou, horúcou čokoládou a láskou.”

Krása prijemná letná oddychovka, pri ktorej dostanete chuť na všetko, čo bolo spomenuté v knihe a aj sa ísť pozrieť do samotného Dánska.
Kniha bola rozdelená do troch častí. Autorka najskôr čitateľa zavedie do uponáhľaného Londýna, následne ponúkne možnosť pozrieť sa a spoznať rôznych ľudí v dánskej Kodani, a napokon ukáže, ako toto nečakané dobrodružstvo dokázalo ovplyvniť životy jednotlivých postáv. Postavy mi boli všetky neskutočne sympatické. Nebol tam nikto, o kom by som mala zlú mienku. Najviac sa mi páčili hlavní hrdinovia Kate a Ben a to, ako vedela ich dialog vtipne opísať. Niekedy som sa musela nad nimi až pousmiať.
Určite ste už počuli o „hygge”, teda dánskom životnom štýle, ktorý hlása pohodu a šťastie. Túto filozofiu autorka vsadila do príbehu úplne nenútene a okrajovo, oboznámi vás so základnými myšlienkami, ktoré Dáni vyznávajú.

„Je nepríjemný, arogantný, hrozný. A zasa tak veľmi dobre nevyzerá. Rozhodne nie. Len trochu. Pekné ramená. Krásne oči. Príťažlivá tvár. Skôr zaujímavý… zaujímavo poskladaný. Skrátka, vyzerá celkom dobre, nie je to žiaden krásavec alebo niečo podobné. Vlastne je krásavec, ale to ešte nič neznamená.” (str. 65)

Príbeh bol od začiatku veľmi predvídateľný, ale pri takejto knihe mi to vôbec nevadilo. Čo ma mrzí je, že tam bolo málo romantiky na mňa. Ja som dosť sladký typ človeka, a vôbec by mi nevadilo, ak by bola romantika od začiatku až do konca. Veľmi veľa sa písalo o Kate práci (čo bolo na mňa niekedy až príliš) a aj o samotnom Dánsku, čo mi zas až tak nevadilo, pretože bol tak nádherne opísaný, že každý kto si ju prečíta, môžem z určitosťou povedať, že tam bude chcieť ísť.

Knihu Kaviareň v Kodani odporúčam všetkým romantickým dušiam, ktoré sa chcú aspoň na chvíľu preniesť na miesto, kde panuje šťastie, pokoj a láska. Tu sa dozviete, že práca nie je všetko, a treba dať prednosť aj iným dôležitejším veciam. Ja sa už teraz teším na druhý diel, ktorý sa volá Pekáreň v Brooklyne.

9 10.07.2021

„Vstúpte do voňavej pekárne, kde na vás čaká kávička, koláčiky a príbeh plný lásky.”

Pekáreň v Brooklyne je kniha, ktorá poteší nejednu romantičku. A s dávkou šarmu, napätia a vôní si získa nejedno srdce.
Táto časť je o Sophie, ktorú si určite pamätáte z knihy Kaviareň v Kodani. Sophie sa v knihe rozhodne ísť na dobrodružnú pracovnú cestu do New Yorku, kde spozná super Bellu ktorá ma úžasnú Pekáreň. Bella má aj šarmantného, obletovaného a úplne neodolateľného bratranca Todda, ktorý má len jednu chybu ‒ nechce sa viazať. Sophie začína pomaly s týmto tajomným mužom tráviť čas a zisťuje, že láska sa často objaví na tých najnenápadnejších miestach a svojim citom nemožno rozkázať.

„Každé ráno sa prebudíš a máš dve možnosti - spať ďalej a snívať alebo sa zobudiť a pokúsiť sa splniť si svoje sny. Voľba je na tebe.”

Tak táto kniha bola za mňa jedna úžasná dokonalosť! Môžem si dovoliť povedať, že tento príbeh bol pre mňa lepší a zaujímavejší než kniha Kaviareň v Kodani.
Opäť autorka nesklamala, a celá kniha bola plná romantiky a rôznych dobrôt, na ktoré sa vám budú od začiatku až do konca zbiehať slinky.
A to, že sa to ešte odohráva v New Yorku presnejšie v Brooklyne, je za mňa obrovské plus, pretože New York patrí medzi moje naj mesto, ktoré by som chcela raz určite navštíviť.
Opäť som tam nenašla ani jednu nesympatickú osobu. Všetkých som si úplne obľúbila najmä Todda, autorka ho dokázala tak neskutočne skvelo opísať, že určite každá čitateľka tejto knihy si ho zamiluje a bude sa samej sebe pýtať - prečo sakra neexistuje tak dokonalý chlap aj v skutočnosti?
Aby som nezabudla pochváliť v knihe boli aj rôzne krásne citáty a myšlienky, ktoré mne osobne sa veľmi páčili a pri niektorých pasážach sa mi až motýle v bruchu urobili.
Na konci knihy mi bolo úprimne ľúto, že to skončilo, pretože tento príbeh ma tak strašne vtiahol a chytil za srdce, že mi je naozaj smutno, že to nemá aspoň 600 strán.

„Chcel by som ti dať slnko mesiac a hviezdy. Vďaka tebe je svet krajší a môj svet rozhodne lepší.”

No a keďže ma tieto príbehy úplne bavia a vtiahli celú do seba, musím ísť ďalej a pokračovať knihou Cukrárna v Paříži. Už podľa názvu verím, že to opäť bude kniha plná dobrôt a lásky.

9 10.07.2021

„Romantická cukrárna čeká na své objevení...”

Ak mám byť úprimná na túto knihu som sa tešila asi zo všetkých najviac, pretože každý písal, že má byť najromantickejšia. Síce som len pri tretom dieli, ale zatiaľ som z nej najviac sklamaná.
Tak ako boli aj pri Kaviarni a Pekárni opisy tých krásnych miest, aj tu som očakávala, a úprimne som sa tešila, že tu budú tiež opisovať rôzne miesta v Paríži. Absolútne neboli, čo ma veľmi sklamalo.
Skoro v celej knihe sa opisovalo pečenie tort, a rôznych dobrôt. Akože, možno to niekoho môže baviť, ale človeka ako som ja, ktorý nemá absolútne k tomu cit ani dokonca piecť neviem, iba také ľahké veci, tak si myslím, že na takého človeka je toho od začiatku až do konca v knihe fakt že veľa. (Ale zbiehanie sliniek to samozrejme bolo :D)
Romantiky tam bolo opäť málo (samozrejme kniha opäť predvídateľná), a aj keby tej romantiky bolo viac, bolo by mi to v tomto prípade úplne jedno pretože postavy mi boli až nechutne nesympatické.
Sebastian to bol tak neskutočne otrasný chlap, že ak by som ho stretla, asi by som ho kopla najradšej tam, kde to chlapa najviac bolí :D (a ani koniec knihy ho bohužiaľ nezachránil)
Nina to bola taká hlúpa detinská tridsiatnička, ktorá nevedela absolútne premýšlať dopredu a iba sa stále zakoktávala ako také malé soplavé decko. Celá jej povaha bola divná.
Ešte Maddie mi tam celkom liezla na nervy, kde sa objavila bolo samé haha hehe.
Mne skôr vadili hlavné postavy, a ak vám vadia v knihe hlavne postavy, tak potom aj celá kniha je úplne na prd.

„Žádný učený z nebe nespadl.”

Celá kniha bola proste totálne nudná, že ste pri tom viac zaspávali než vnímali dej. A keď som sa konečne tešila na ten koniec, (predpokladala som, že bude iný než o pečení) tak prišlo zopár pekných strán a kniha skončila.
Veľakrát som sa samej sebe pýtala, či túto knihu naozaj napísala tá istá autorka ako tie dve predošlé, pretože mi to príde úplne písané tak, akoby to písal úplne niekto iný.

„Když jste s tím správným člověkem, je to, jako by poslední dílek skládačky zapadl na místo.”

Odporúčať knihu neviem či mám, ale napíšem iba toľko, že kto chce nech si ju prečíta, ale podľa mňa oveľa nepríde. Aj keď, niektorým sa to páčiť určite bude (už len vďaka toľkým hodnoteniam, čo ma táto celková séria), a hlavne ak ste pripravení na to, že táto kniha vlastne skoro fakt celá o pečení dobrôt, tak je stvorená práve pre vás.
Stále neviem, či tie tri hviezdičky ktoré dávam tejto knihe nie sú veľa. Ak by som to mala hodnotiť ešte raz a od začiatku, tak Kaviareň by mala za 3, Pekáreň 5 a Cukrárna 2.
Za mňa táto časť určite nie, a som veľmi sklamaná.

1 10.07.2021

Zo začiatku som mala pocit, akoby čítam fantasy. Vlastne keď sa na to tak spätne pozerám, celá kniha bola taká trochu "s prvkami" fantasy. Nevadí, prežila som :D
Napriek tomu ma to celkom bavilo, akože aby som bola úprimná, nebola to vyslovene moja šálka kávy (aj keď v popise je napísané thriller/horor, ale kto si to prečíta, tak pochopí) do polky knihy som sa musela vyslovene nútiť do čítania, a od polky to už našťastie bolo celkom fajn. Ako horor mi to nepríde vôbec, aj keď možno existujú ľudia, ktorí sa boja fakt že všetkého, tak tým to naozaj neodporúčam :D, ale keď som to prežila ja, a to sa celkom istých vecí, ktoré boli v knihe spomenuté strašne bojím, ale prežila som to, a vôbec mi to neprišlo hrozné. Dokonca som to zvládala čítať aj večer. Pri čítaní bolo možno dvakrát, keď sa mi postavili chlpy na tele, a zatriaslo ma :D ale inak v pohode. No a čo sa týka žánru thriller, tak k tomu by som túto knihu asi najviac prirovnala.

Kniha bola rozdelena na dve časti na prítomnosť a časť z pred sto rokov, čiže 1905 tuším. Mňa osobne bavila časť s prítomnosťou, aj keď z minulosti autorka písala jeden milostný príbeh, ktorý bol inak brutálne smutný, a nejeden krát som mala slzy v očiach :( inak celá kniha bola podľa môjho názoru veľmi smutná, a aj to veľmi smutne skončilo.
Z minulosti sa spomínali také veci, ktoré mňa osobne vôbec nebavili, príklad: kone na povraze, rôzni králi/kráľovné a pod. toto ide mimo mňa.

Každopádne knihu autorka napísala celkom fajn. Kapitoly boli krátke. Jedine za čo by som dala menšie mínus je to, že tam bolo ozaj veľa kapitol, ktoré tam autorka ani nemusela dávať a prišli mi zbytočne vďaka čomu čitateľ prichádza o to najpodstatnejšie v knihe.

Ale inak kniha nebola zlá, a určite ju odporúčam všetkým :)

10.07.2021