dominga komentáře u knih

Nádherná kniha! Krásne, srdečné a láskavé písanie / a čítanie / o stromoch, ako o starých dobrých príbuzných. Stromy, ktoré som vždy zbožňovala teraz nabrali v mojich očiach ešte väčší význam a potrebu chrániť ich nie len pre budúce generácie, ale pre ne samotné. Dlžíme im mnoho! Stromy cítia, počujú, majú pamäť a oplývajú množstvom pre mňa fascinujúcich vlastností. Vrele odporúčam.

11 17.10.2021

Vidím, že niekto tu čakal 500 stranovový román. Ale to je len problém očakávania. Krásna kniha, kde netreba nič viac. Stíšme sa, čakajme, buďme schopní žiť sami so sebou a pre seba. Možno sme tiež stratili dušu a ani o tom nevieme.

10 27.11.2021

Čítanie na adventné obdobie ako stvorené. Príbeh o jednom človeku, ktorého viera a nádej, ho napriek ťažkostiam a úskaliam života, ktorým čelil, dostali (s pomocou) do jeho cieľa. Je to útla knižôčka, ktorú stihnete za jeden večer. Ešte teraz mi v ušiach znie divé zavíjanie ľadového vetra, na koži cítim mráz, nad hlavou vidím jasnú hviezdu noc a pocit prázdneho žalúdka sa dostavil taktiež.

"Však to je taky povinnost lidí, možná jediná, vědět si vždycky rady. Nevzdávat se. Vrhat se proti meči, ať je sebevíc ostrý. Když ti už nechtějí sloužit nohy, pak se musíš smířit s tim, že je už nemůžeš používat, ale to neznamená, že se vzdáš."

10 28.12.2018

Takmer za každou jednou prečítanou stránkou som si povedala: "Ach, tak on už vtedy vedel!...." Toľko životných právd a ponaučení čo sa nachádza v tejto prastarej literatúre len dokazuje fakt, že ľudia sa vôbec nezmenili. Prejdú stáročia a my prakticky riešime to isté, len na inej úrovni. Marcus Aurélius ponúka riešenia. Nie všetky sú samozrejme aplikovateľné na súčasnú dobu, mnoho skôr pobaví než skutočne poradí, ale v širšom kontexte nestrácajú na aktuálnosti!

..Jen se snižuj, má duše, dále se snižujj; ale pak už nebudeš mít kdy, abys měla v úctě sebe, neboť jen jeden život má každý. A ten tvuj už je málem u konce, a ty pořád ještě nemáš úctu k sobě a radějí skládáš své štěstí v duše jiných...

8 20.03.2020

Je zaujímavé, aké rozporuplné názory na knihu sa tu nachádzajú. Jední ju doslova blahorečia, iní zatracujú. Ale to je predsa presne pointa. Všetko hodnotíme z vlastného uhla pohľadu, z vlastnej skúsenosti, všetko je subjektívne akokoľvek sa snažíme o objektivitu. Za seba tvrdím, že táto kniha bola pre mňa skutočne veľmi "čtivá". Príbeh sa odvíjal ako filmový zvitok a mňa skutočne zaujímalo kedy sa TO stane, hoci som nevedela čo. Našla som sa v niekoľkých častiach, opäť som sa zaľúbila do Brna a na striedačku súznela raz s rozprávačom a potom zas s druhou hlavnou postavou a nevedela sa rozhodnúť, komu "držím" viac. Veľavýznamne hodnotím to, keď autor do príbehu zasadzuje hudbu, konkrétne piesne či interpretov alebo filmy a knihy. Pre niekoho by to mohlo byť rušivým elementom. Aj ja sama som si v týchto chvíľach povedala (s prepáčením) "Dosraný Němec" - pretože ma vyrušil a ja som tým nemohla prejsť bez zaujatia - a okamžite gúglila. Autor dokonca tvrdí, že vraj vytvoril špeciálny playlist na Spotify čomu som sa skutočne potešila a pokiaľ existuje stopercentne si ho vypočujem.
Z úryvkov:
"Jako mnoho lidí mé generace jsem jěšte ve třiceti letech trpěl pocitem, že se pořád na něco připravuji."
"Kdyby brány vnímaní byly pročistěné, všechny věci by se člověku jevily takové, jaké jsou, to znamená nekonečné."
"Vyprávění tečou v opačném směru, než v jakém žijeme - jako když se vlny odrážejí zpět do moře poté, co se rozbily o pobřeží."

Bolo by toho určite viac, ale je dobré nechať niektoré veci v tajnosti, nech si každý nájde to svoje - to, čo rezonuje s jeho vnútrom.

7 09.02.2021

(SPOILER) Príbeh o osamelosti ženského srdca v obklopení nedotknutej živej prírody močiara. Útrapy ktorými si hlavná hrdinka prešla, to množstvo ľudí čo ju opustilo a len pár povedalo zbohom ju presvedčili o tom, že ako človek nestojí za veľa. Pritom existovala najmenej jedna duša, ktora s ňou kompletne súznela, ale aj k nej (nim) viedla dlhá a krolomná cesta plná únikov a strachu.
Na druhej strane to bol príbeh plný slnečného jasu, radosti z poznávania okolitej prírody, s dotykom s ňou. Príbeh o nevyčerpateľnej zvedavosti a lásky, ktorý z detskej zábavky vyústil v skutočné povolanie.
Napínavé čítanie spojené s romantickým príbehom a doslova prírodopisným dokumentom, ktorého dej sa neodohráva na obrazovke, ale v našej hlave.
Odporúčam pre ľudí, ktorí podobne ako ja cítia naliehavú potrebu chrániť zraniteľnú prírodu.

7 11.01.2021

Nejde o jednoduché čítanie, jednoduchý text a ľahké myšlienky. Ale kniha je úderná, aktuálna, bolestivá, pravdivá, prekvapivá a poučná. Zaberie veľa času a v mysli sa k nej bude čitateľ vracať viac krát.
- "Pád stromu sprevádza obrovský hluk. Ale sadenie prebieha potichu a rast je neviditeľný."-
- "Kedy je najlepšia chvíľa na vysadenie stromu? Pred dvadsiatimi rokmi."

6 12.12.2021

Prekvapivý záver knihy, ktorý stál za to. Čím bližšie som sa bola k jeho cieľu, tým viac to bolo zaujímavejšie. Opäť sa osudy postáv preplietli aby vytvorili kompletnú mozaiku príbehu.
Spočiatku ma rozptyľovalo to, že celá kniha je písaná v minuskule a tak človek niekedy tápa, kde sa začína a končí veta. Postupne sa to nejak samo uložilo. Kniha sa nedá zhltnúť na jeden večer a vyžaduje čitateľskú pozornosť.

....."Celé roky bola nešťastne nezávislá, hoci naozaj chcela byť iba spolu-závislá s milým mužom, ktorý by ju miloval takú aká je."

5 22.01.2022

... Pieseň, to bol jej život. Dávala jej všetko, ale pieseň jej väčšmi než ktokoľvek iný dávala pocit opustenosti, takú osamotenosť poznajú len ľudia jej druhu - také mimoriadne osobnosti ako ona - to vám stisne hrdlo ako ruka, zablokuje plexus a človek ju precíti, len keď doznie potlesk.
- Momone, obecenstvo v tej svojej čiernej diere hreje. Všetci tí ľudia ťa berú do náručia, otvárajú ti svoje srdce a celú ťa doň vpúšťajú. Prekypuješ ich láskou a oni prekypujú tvojou. Chcú ťa a ty sa im rozdávaš. A spievaš, kričíš, reveš o svojom šťastí a srdce máš v siedmom nebi. Keď odídu posledný návštevníci, v sále zhasnú svetlá. Ty si ešte vždy celá teplučká vo svojej šatni. Ešte sú v tebe. Už sa netrasieš, si uspokojená.
A potom ulica. Je tma...Srdce ti zamiera chladom... si sama. Tí, čo ťa čakajú pri služobnom vchode, už nie sú tí istí. Ich ruky sú požadovačné. Tie ťa nepohladkajú, ale zdrapnú. Ich oči ťa šacujú: "Aha, veď vôbec nevyzerá tak dobre ako na scéne!" A ich úsmevy hryzú... Umelci by sa nikdy nemali stretnúť s obecenstvom. Keď opona spadne, umelec by mal odletieť ako kúzelníkova holubica. ...

5 22.04.2019

Ďalší kúsok od Stefánssona, ktorý ma potešil. Spletité príbehy, ktoré sa prelínajú nielen v knihe, ale aj v odsekoch samotných. Dlho som mala problém sa zorientovať a sústrediť kto je kto, ale napokon všetko do seba nejak zapadlo. Krása.

"Je to teda vždy hriech a nepopierateľná zrada, keď človek nasleduje svoje svoje srdce, vydá sa tam, kam ukazuje jeho chvejúca sa strelka, hoci to znamená, že sa zrútia svety?"

4 11.11.2022

Toľko obrazov a fantázie koľko mal tento autor som ani nestíhala miestami vnímať. Častokrát ma čítanie privádzalo na iné myšlienky a kvôli tomu som si musela daný odsek prečítať dva krát alebo aj tri krát. Ale to možno nie je autorova, ale moja chyba :).
Každopádne, fascinovalo ma to, ako si so smrťou človeka veľkú hlavu nerobil. Hentomu odletela hlava tak ju prišli odstrániť čističi, tamten ležal v kaluži krvi na stole tak ho prišli odpratať časníci a podobne. Narazila som aj na jednu vetu, s ktorou som sa už kdesi stretla, ale neviem si spomenúť kde! : "Svůj najsvětlejší čas trávím tím, že jej dělám tmavým."
Napriek tomu, že je to romantický príbeh je temný. Tak krásne absurdný a kvetnatý ako máločo. Jeho obrazy mi budú ešte dlho ostávať v mysli.

4 27.02.2021

Dostala sa mi do rúk druhá kniha od tohto fantastického teoretického fyzika!
Čas. Mystérium, ktoré nás sprevádza celý život. Ako mu máme rozumieť, z čoho sa skladá a kam "plynie"? Neuveriteľné množstvo bravúrnych myšlienok, ktoré v knihe čitateľ dostane sa len tak nevidí. S cieľom dozvedieť sa o tejto fyzikálnej veličine viac z odborného vedeckého hľadiska, textu sekunduje výživné množstvo filozofických textov a teórií, na ktoré autor priamo odkazuje (čo len dosvedčuje rozhľadenosť spisovateľa). Text je písaný veľmi ľudsky, dokonca som mala miestami pocit, že čítam román, tak ľahučko stranami človek prepláva. Niektoré pasáže, prirodzene, vyžadujú vysokú dávku sústredenia, pretože miera vedeckosti nemusí byť ľahko stráviteľná pre laika. No i napriek čiastočným spomaleniam v čítaní sa kniha odvíja úplne ľahúčko.

Je pre mňa veľmi zložité vybrať najobľúbenejšie pasáže, preože sú dlhé a zároveň ma hrozne mrzí, že napriek tomu, že sú už prečítané, neostávaju v mysli, neodtlačia sa do pamäte, ale ostávajú navždy pevne prilepené o stránky. Aj to je čaro času.
"Sme množinou nezávislých procesov, ktoré nasledujú po sebe vo chvíľach. Každú chvíľu našej existencie viaže k bezprostredne blízkej a vzdialenej minulosti špecifické trojité vlákno - pamäť. Naša prítomnosť sa hmýri stopami z našej minulosti. Sme príbehmi sami pre seba. Nie som tá chvíľková masa tela vystretá na gauči, ktorá ťuká na laptope písmeno "a"; sú to moje myšlienky plné stôp, veta, ktorú píšem, pohladenia mojej matky, pokojná neha, ktorou ma môj otec usmerňoval, moje cesty, moje lektúry, čo sa mi usadili v mozgu, moje lásky, sklamania, priateľstvá...Som predovšetkým tým, kto sa pred minútou oblial čajom. Tým, čo pred chvíľou vyťukal slovo "pamäť" na klávesnici počítača."
.."Stopy minulosti existujú a stopy budúcnosti nie len preto, že entropia bola nízka. Zo žiadneho iného dôvodu. Jediným zdrojom rozdielu medzi minulosťou a budúcnosťou je nízka entropia v minulosti, a teda nič iné. Na zanechanie stopy je nevyhnutné, aby sa niečo zastavilo, prestalo sa hýbať, a to sa môže stať iba v nezvratnom procese, čiže pri premene energie na teplo. Preto sa zahrievajú počítače, mozog, Mesiac, keď naň dopadnú meteority, a dokonca i husie brko stredovekých benediktínskych pisárov trochu zahrievalo papier, na ktorom spočinul atrament. Vo svete bez tepla by sa všetko pružne odrážalo a nič by nezanechalo stopu."
- A pri takýchto Carlových myšlienkach mi napadlo, že aj ľudské vzťahy majú rozličnú mieru entropie. Pokiaľ je všetko pokojné, organizované a plynulé, entropia by mala byť nízka. Ak však zavládne chaos, emócie a vášne, entropia sa stupňuje a jej hodnota sa dvíha. Možno by sa dalo povedať, že pokiaľ máme s niekym veľmi vášnivý, alebo rozorvaný dynamický vzťah, nájdeme za ním vysokú entropiu.

4 23.05.2020

Ani nedokážem tak stručne a pár slovami opísať, koľko skvostných myšlienok sa v tejto knihe nachádza. Bez zbytočných prikrášlení a vyumelkovania. Kundera sa vyjadruje k rôznym oblastiam života. Primárne samozrejme ide o vzťahy muža a ženy, ale z knihy sa dozvedáme rôzne životné pravdy, s ktorými sa je možné stotožniť skrz charaktery a osudové linky postáv.
Asi najviac sa mi do pamäti vryli výborné časti, kde píše o gýči, o rôznych druhoch pohľadov! - s tým súvisí aj tento úryvok : Všechno, co dělá, dělá pro Sabinu a dělá to tak, aby se to Sabine líbilo. - to je takzvaný neprítomný pohľad, keď človek lipne na inej osobe a sprítomňuje si ju myšlienkami na to, ako by asi reagovala!

.....-pohled na tekoucí vodu uklidňuje a léčí. Řeka teče od věku a lidské příbehy se dějí na břehu. Dějí se, aby byly zítra zapomenuty a řeka tekla dál.
... Jen náhoda se nám muže jevit jako poselství. To, co se deje nutne, co je očekávené, co se opakuje každý den, je nemé.... naproti tomu však - Žádny človek nemuže prinést druhému človeku dar idyly. To umí jen zvíře...Karenin obklopil Terezu a Tomáše svým životem založením na opakování...duvod proč človek nemuže být štasten, nebot štestí je touha po opakování.
....-člověk žije všechno hned napoprvé a bez přípravy! Život se proto vždycky podobá skice. Ale ani slovo skica není přesné slovo, protože skica je vždycky náčrtem něčeho, přípravou na obraz, kdežto skica, jíž je náš život, je skicou k ničemu, náčrtem bez obrazu...

4 08.06.2019

Moja druhá kniha od Stefánssona. Prvou bola Letné svetlo a potom príde noc, ktorá sa mi páčila počas celého čítania viac, stále som ich spolu porovnávala. No nakoniec vyšlo najavo že Ryby nemajú nohy a ľudia zabúdajú príbehy! Silno odporúčam! Nie každý sa v tom nájde ale Jónovi čitatelia určite neostanú sklamaní.
Dôležité je precítiť každý okamih života, nerobiť unáhlené závery a žiť čo najlepšia ako sa dá, kdekoľvek na svete ste.

4 13.02.2017

taká oddychovka, nenáročná literatúra s trochu nerealistickým dejom (najmä čo sa tej romantiky týka), ale dokonale mi pripomenula to, že opäť chcem ísť na môj milovaný Island!

3 09.07.2021

"Ty jsi Kamala, nikdo jiný, a uvnitř v tobě je klid a utočište do něhož můžeš v kteroukoliv hodinu vstoupit a být u sebe doma... Málo lidí to má, a přece by to mohli mít všichni!"

- Táto veta je jedna z najvýstižnejších a najpravdivejších viet. V knihe sa nachádza nekonečne veľa krásnych myšlienok a tak silno odporúčam, aby ste neváhali a dali sa do čítania tohto Hesseho skvostu.

3 20.03.2021

Dokonalosť. Viac slov ani netreba, lebo inak zničia to, čím kniha je, ale predsa mi to nedá a musím! Prečítala som už nejednu knihu od Stefánssona a opäť sa mi len potvrdilo to, prečo patrí medzi mojich obľúbených. Nie je to len poetickosť jazyka, nie je to len môj milovaný Island, tak iný od zvyšku sveta a tak podobný vo svojej podstate.
Spôsob akým je tento príbeh napísaný...prelínanie z jednej časovej línie do odlišnej, pretože všetko to spolu súvisí a napokon perfektne zapadne ... chvíľočku trvá, kým sa čitateľ zorientuje koho príbeh práve číta, ale to je práve to, čo ma na knihe tak bavilo. Stefánsson potiera hranice medzi minulosťou a prítomnosťou, pohráva sa s časom a prízvukuje to, že všetky životy sú dôležité, všetky jedinečné a hodné spomenutia, hoci už dávno zastali.
Tragický osud Helgy, jej dcéry Ásty a všetkých okolo nej bol skutočne silný. Hlboko sa ma to dotklo a musím priznať, že posledné strany knihy som sa už neudržala a slzy sa mi rozliali po tvári. Nemám v úmysle prerozprávať príbeh, ten si musí každý (ak chce) prečítať a prežiť sám. Možno bude niekomu pripadať cudzí, smiešny, alebo nepravdepodobný, no život taký skutočne je.
Vyberám pár úryvkov:
"Čím je človek, ak nie túžbou?"
"Odísť. Maj na pamäti, že hoci príslovka preč dokáže byť fantastická, sloveso odísť má neobyčajné rozpätie. Môže v sebe skrývať napríklad tieto významy: slnko, nový začiatok, nová nádej, núdzový východ, úplný kolaps."
"Každý človek je šesťstrunový nástroj a jedna zo strún sa volá žiaľ."
"Nesúď ľudí podľa toho ako bdejú, ale podľa toho, ako spia. Človeka spoznáš podľa snov."
"Píšem ti preto aby som ťa uistil, že si ťa takmer už ani nepamätám."
"Môže ťa šťastie urobiť nešťastným?"

3 13.06.2020

Príjemné a "čtivé". Text ubiehal akosi sám a ani neviem kedy naposledy som tak rýchlo zhltla knihu. Pár krát som sa strácala, lebo sa mi zdalo, že zrazu čítam odsek, ktorý som už možno čítala, alebo, že som preskočila niekoľko strán. Autor sa v knihe pohrával nielen s textom, ale i s časom a jeho súvislostiami. To môže čitateľa zmiasť. Koniec koncov, to ale hodnotím ako veľmi dobrú knihu a zaujímavý príbeh.

...."Inštiktívne tušil, skôr než som si to bola ochotná pripustiť, že na tejto zemi sme sami a že s tým nič nespravíme. Sami so sebou. Sami uprostred iných. A nezmeníme to, nech by sme sa snažili akokoľvek. A práve krásu tejto hlbokej samoty sa snažil zachytiť na maľbách."

2 29.12.2021

Opäť úžasné čítanie o tajomstvách a prepojeniach prírody, ľudí a zvierat. Sme jeden celok, škoda, že to ľudstvo dosiaľ nepochopilo a že narušením akéhokoľvek miesta tohto zložitého a krehkého ekosystému dochádza k vykoľajeniu a narúšaniu spojitostí na dlhé desaťročia ak nie storočia. Tu viac ako kdekoľvek inde platí staré známe: "Ži a nechaj žiť!"
***Odporúčam!

2 24.12.2021

Nádherná kniha! Nielen ilustráciami, ale i obsahom!
Fantázia, ktorá sa bolestne preklápa do reality a farbisté obrazy plné mestskej šede.

Autor, zrejme fascinovaný morom a vodou ako takou, často vo svojich mikro príbehoch nahrádza (nachádza) toto tekuté prostredie práve v oblohe, nebeskej klenbe, kde sa zvieratá museli uchýliť po tom, čo im bol zničený ich vodný domov. Pre mňa je najkrajší príbeh o Leskyni a taktiež o včelách /strome rastúcom na streche budovy.
Nečakala som, že sa mi tak zapáči. Odporúčam!

2 10.04.2021