Strach
Jozef Karika
https://www.databazeknih.cz/img/books/53_/534250/bmid_strach-65f1d202051ef.jpg
4
1508
1508
Když uhodí arktický mráz, začnou se ztrácet děti. Protože kdo se nejvíc bojí, je nejzranitelnější Pětatřicátník Jožo ztratil práci i partnerku a pokouší se o restart ve městě svého dětství, kam se zaboha neměl vracet. Co může provinční Ružomberok na zlomu dvou tisíciletí a dvou nanicovatých slovenských vlád nabídnout vyhořelému lúzrovi v únoru? Střechu nad hlavou v bytovce, kde pod tlakem příšerných vzpomínek bolí každý krok. Ubohá matka se tu před léty utrápila k smrti, senilní otec dožívá v domově a sestru radši nejmenovat: nad sídlišťátkem Malé Tatry dál visí tragédie jejich rodiny a intenzitou smutku překonává i stín hory Čebrať, která se nad čtvrtí vypíná. Navíc stejně jako tenkrát v zimě 1985, kdy Alici unesly přízraky z lesa, zase rekordně přituhlo na třicet pod nulou. Hrůza je tu nanovo – tak jako ve třiašedesátém, kdy se vše ututlalo na příkaz StB. Za okny už se hromadí mrtvoly jelenů a nestvůrné děti s vydloubanýma očima slídí mezi baráky po dalším úlovku. Jestli Jožo a jeho bývalí spolužáci doufají, že postačí jedna oběť, šeredně se pletou. Možná tu v koloběhu Zla opět řádí nenasytné „To“, před nímž varoval Stephen King. Možná by se mělo vypátrat, proč kdysi na Urale umrzla Ďatlovova výprava. Anebo si přiznat ještě něco horšího... celý text
Přidat komentář
Kniha prečítaná za noc, perfektné gradovanie, veľmi blízke slovenské prostredie so všetkými jeho úrovňami (susedské vzťahy, pracovné vzťahy, vzťahy medzi spolužiakmi a neskôr kamarátmi...). Sklamal ma záver. Pripadalo mi to, akoby sa vytvoril priestor pre Strach 2...
Nájdené pod stromčekom, prečítané za pár hodín, behom troch dní. V klasickom (skôr filmovom) duchu atmosferický, strašidelný, mystikou opradený horor ako má byť a aké sa mi páčia. Na poslednej strane zbytočný presah nad ktorým som sa len usmial.
Karikove staré hororové poviedky, ktoré sa odohrávali v lesoch, ma rozsekali na malé kusy, takže keď sa po troch V tieni mafie a dvoch Na smrť konečne vrátil k hororu, tešil som sa. Výsledok je ľahší podpriemer, alebo lepší priemer, vyberte si. Čiastočne je to radikálna recyklácia a to nielen jeho poviedkovej „lesnej“ tvorby, ale i, čo je horšie, recyklácia postáv. Čiže zase asexuálny hlavný hrdina, zase školská láska a zase tupý svalovec. Každý autor rád používa niektoré stále tie isté veci, ale tu už je to na zamyslenie. Niekto bude tvrdiť, že je tu i recyklácia To, ale keby na to nepoukazoval sám autor, nič také by mi nikdy nenapadlo (toto naozaj nemá s To nič spoločné). Negatívny dojem zanecháva neprepracované univerzum (v jednej chvíli sa zlo prejavuje tisícami detských stôp v snehu, v druhej nie), miešanie piateho cez deviate (Hora mŕtvych! Eskimáci!) a slabý, nepostačujúci, až mierne odfláknutý koniec. Nechýba rozpačitý pohľad na policajnú prácu (jasné, zmiznú tri deti a sektárskym spôsobom je vyzabíjané stádo vysokej a strážcovia zákona to hodia na najbližšieho samovraha, v ktorého dome sa nenašla ani štipka usvedčujúceho materiálu). No a teraz plusy. Do popredia je tlačená skôr hororová zlovestná atmosféra, než vyložene krvavé orgie (hoc sú prítomné aj tie), scény z lesa majú parádnu atmosféru a celé sa to číta svižne, dobre a ľahko.
Detstvo na Slovensku je iné ako niekde v Amerike. Keby autor použil motívy známe z amerických hororov, bola by jeho kniha ťažšie uveriteľná a oveľa menej účinná. Namiesto toho používa veci, ktoré sú nám všetkým známe. Sídlisko v obyčajnom okresnom meste. Kúsok lesa. Problémy s rodičmi. Hračky. Zimu.
Najhoršie veci v hororoch sú deti, bábiky a šašovia. Prečo? Lebo symbolizujú nevinnosť, radosť, zraniteľnosť. Preto keď dostanú nejaký strašidelný príznak, vyvolávajú oveľa väčšie emócie ako zombíci či masakre s motorovou pílou. Pravé horory sú založené na psychike, lebo to čo je navonku, to sa dá ľahko ovládať, ale čo je skryté vnútri, pod povrchom, čo nikto netuší, lebo to visí len niekde vo vzduchu, toho sa bojíme najviac…
V polovici knihy som predpokladala, že to celé bude len také bububu, a že po dočítaní knihu zavriem (teda iPad odložím) a pôjdem pokojne spať. Namiesto toho som si záver fakt užila a obrazy z knihy mi potom ešte zopár večerov ostávali v pamäti. To je pre mňa známka dobrej knihy.
Štítky knihy
tajemno Slovensko, Slovenská republika strach zima mysteriózní, mystéria slovenské horory
Začiatok som čítal veľmi dlho aj kvôli pracovným povinnostiam, ale následne kniha prečítaná do dvoch dni. Po nejakých 80 stránkach sa začína konečne niečo diať a príbeh sa stupňuje ako to Karika vie. Knihu hodnotím kladne a určite sa dá veselo porovnávať s Kingom. Musím sa priznať, že kniha nie je úplne môj najobľúbenejší žáner, a preto kvalít série V tieni mafie podľa mňa nedosahuje. (na tu mafiu sa proste nedá zabudnúť)