Láska, smrt a všechno zlý přehled

včera

Tak já jsem rozhodně zklamaná. Na knihu jsem se těšila, čekala jsem záhadné vraždy s nádechem tajemna… a dostala jsem ani nevím co. Nebyla jsem napjatá, nebála jsem se a dočetla jsem spíš ze setrvačnosti.
Byl to krvák a nic moc jiného.

včera

Český spisovateľ Martin Paytok dokázal od prvej strany navodiť atmosféru tajomna. Obrovský dom, v ktorom steny majú uši. V skriniach sú kostlivci. A rodinní príslušníci sa navzájom vrúcne nenávidia. Alebo zdvorilo ignorujú. Aby toho nebolo málo, za oknami práve vyčíňa fujavica a rodinný sluha radšej niekam utiekol. Potom, ako sa správal nanajvýš podozrivo.

Najhoršie na tom všetkom je, že hoci si všetci začnú liezť na nervy, nemôžu odísť. Niekto im v tom zabránil pomerne dôrazným spôsobom. Očakávanie by sa teda dalo vyslovene krájať. Ak by sa na scéne objavil nejaký klasický britský (či snáď belgický) detektív, nikoho by to neprekvapilo. Pretože napriek istým výstrednejším okolnostiam by sa všetko dalo ešte logicky vysvetliť. Až kým sa neobjaví prvá mŕtvola.

Úvodná časť príbehu je v plnej miere zameraná na vytvorenie tých správnych kulís. Tempo je pomalšie a čitateľ dostáva príležitosť spoznať nielen prostredie a okolnosti, ale aj postavy. Havranovci nie sú práve harmonická família a navyše majú zložité vzťahy. Súčasťou knihy je aj krásne ilustrovaný rodokmeň a mapa sídla.

Hlavne prvé spomenuté bude hojne využívané, keďže autor sa veľmi neobťažuje s vysvetľovaním rodinných väzieb. Niektoré vzťahy ostávajú nepomenované, takže občas vzniká chaos v tom, kto je s kým ako spriaznený. Portréty z rodostromu sa neskôr objavujú aj v samotnom texte ako celostranové ilustrácie. Nejde len o príjemné spestrenie, ale aj praktickú pomôcku. Čitateľ potom nemusí tápať, kto je čí bratranec a čie izby navzájom susedia.

Námet i jeho spracovanie sú v mnohom až predvídateľne klasické. Postavy preberajú svoje vopred určené úlohy, takže tu máme horkokrvného svalovca, všetečnú pubertiačku, hysterickú matku, ale aj krvilačných oportunistov. Jednotlivé udalosti sú tiež pomerne ľahko predvídateľné. Niektoré odhalenia pôsobia preto trochu samoúčelne.

Napriek tomu sa nedá tvrdiť, že by sa kniha nečítala dobre. Paytok rozhodne nenapísal najinovatívnejšiu knihu. Tiež sa nesnažil nikoho šokovať alebo prekvapiť. Miesto toho sa sústredil na atmosféru, prácu s napätím a k tomu pridal kvapku čierneho humoru. No a táto stratégia mu jednoznačne vyšla.

S prvým uvedením umne pracuje už od úvodnej strany. Očakávanie z počiatočných strán sa mení na pochybnosti, neskôr na strach a napokon na boj o prežitie. Z pochmúrnosti teda prechádzame až ku krvavým podrobnostiam. Gradované napätie tomu všetkému len nahráva. Nejde však len o zvyšujúci sa počet mŕtvol a mocnejúcich nepriateľov.

Vyšší počet aktérov si vyžiadal aj časté zmeny uhlov pohľadov. Tie prichádzajú v tých najnemožnejších okamihoch, keď niekto bojuje o život alebo objaví niečo závažné. Čitateľ potom nemá veľmi na výber a skrátka zúrivo otáča stránky, aby sa dozvedel, čo sa stane. Samotné tempo je čoraz rýchlejšie a záver vyslovene veľkolepý. A správne krvavý.

Kniha Láska, smrt a všechno zlý neponúka inovatívny horor. Jej stránky predostrú skôr klasickú zápletku s tradičným zlosynom. Pri bližšom skúmaní by Paytokovi niekto mohol vytknúť aj samoúčelnosť. Napriek tomu ale všetko funguje. A to vďaka premenlivo živej atmosfére, vražednému tempu a neistote, kto nakoniec prežije. Kniha ale poteší skôr ako voľnočasovka.